Český portál Lidovky.cz v tejto súvislosti píše, že niektorí podnikatelia hovoria systému odmietania kariet BUS – bez účasti štátu. „Počty bezhotovostných transakcií síce vytrvalo rastú, ale vždy v dobe letnej sezóny pribúdajú miesta s ceduľou „cash only“ (iba hotovosť). Lepšie reštaurácie karty berú, ale aj tam sa nájdu výnimky. V kioskoch, stánkoch, menších krčmách a podobne majú hostia s kartou smolu,“ povedal pre web gastro podnikateľ Luboš Kastner z Asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov.
Na Slovensku je situácia ale opačná. Počet transakcií prostredníctvom kariet v posledných rokoch výrazne rastie aj na Slovensku. Podľa čísel Slovenskej bankovej asociácie narástol počet platobných kariet od roku 2008 do roku 2023 o približne 700-tisíc. Za rovnaké obdobie narástol celkový počet transakcií prostredníctvom bezhotovostných platobných prostriedkov o približne 900 miliónov a v minulom roku prekročil miliardu.
Kto u nás neberie karty?
Na Slovensku však na rozdiel od Českej republiky problém podobných rozmerov nie je. Predseda Združenia pre bankové karty Peter Géc pre Pravdu priblížil, že hlavným rozdielom v porovnaní s našimi susedmi je povinnosť vlastniť a prevádzkovať systém elektronickej registračnej pokladnice. Ten je u nás dokonca pripojený cez internet na server finančnej správy.
„V Českej republike bola povinnosť zrušená, teda obchodníci do určitého obratu nemusia systém prevádzkovať. Neznamená to, že platba kartou sa stáva samozrejmou, ale motivácia pre neprijímanie karty je skôr o sivej ekonomike ako technologickej prekážke,“ hovorí Géc.
Ak už obchodníci karty neberú, podľa predsedu združenia ide najmä o gastro prevádzky, ako napríklad pohostinstvá či rýchle stánkové občerstvenie. „Tam je motivácia najväčšia, lebo kontrola príjmov bez registračnej pokladnice prakticky nie je možná,“ dodal Géc.
Pravda v tejto súvislosti oslovila aj viacero zväzov či združení, ktoré spájajú podnikateľov v rôznych oblastiach. Napríklad Zväz obchodu Slovenskej republiky či Slovenská aliancia moderného obchodu, ktoré združujú veľkých obchodníkov – napríklad potravinové reťazce – s prijímaním kariet problém nemajú. „Všetci naši členovia samozrejme pri platbách prijímajú platobné karty. Takéto praktiky sa dejú v menších prevádzkach v rámci služieb, prípadne v rôznych menších bufetoch s potravinami, nie vo veľkých prevádzkach alebo sieťach,“ hovorí predseda Aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.
Žiadne problémy v tomto smere nehlási ani zväz obchodu. Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska zdôrazňuje, že vo všeobecnosti počet bezhotovostných platieb a akceptácie platobných kariet stále rastie. Rovnako platí, že prevádzok, ktoré celoročne prijímajú iba hotovosť, je čoraz menej. Ak už niektoré prevádzky platobné karty od svojich zákazníkov neberú, podľa generálneho manažéra asociácie Martina Novotného ide o menšie sezónne prevádzky, ktoré sú otvorené dva či tri mesiace počas leta.
Novotný pre Pravdu hovorí, že takíto podnikatelia môžu bezhotovostné platby odmietať preto, že je pre nich neefektívne vybaviť si platobný terminál na takto krátke obdobie v roku. „Podmienky na výšku províznej platby za transakciu, ako aj za samotný prenájom technológie sa nemusí podariť dohodnúť dostatočne priaznivý, a tak môže prevádzkovateľ vyhodnotiť, že hotovostné platby budú jednoducho postačovať,“ doplnil šéf asociácie hotelov.
Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík vysvetľuje, že dôvodov, pre ktoré podnikatelia preferujú platby v hotovosti, je viacero. „Častou motiváciou sú poplatky z bezhotovostných platieb, ktoré najmä pri produktoch a službách s nízkou cenou, alebo pri takých s nízkou maržou, môžu zásadne ovplyvniť ekonomiku firmy a hovoriť v prospech či neprospech hotovosti alebo platobného terminálu,“ hovorí Solík. Ďalším dôvodom je podľa šéfa združenia podnikateľov to, že potrebujú hotovosť, pretože ju preferujú ich dodávatelia, „aby predišli nezaplateným faktúram, či zamestnanci, ktorí majú exekúcie“.
Daniari rozbehli kontroly
Podľa Solíka sa však nájdu tiež „čierne ovce“, ktoré nechcú priznávať tržby. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) už vyhlásil, že štát začne proti takýmto praktikám účinnejšie bojovať a vďaka lepšiemu výberu daní od obchodníkov chce zároveň prispieť ku konsolidácii verejných financií. Rezort financií v tejto súvislosti hovorí o efektívnejších daňových kontrolách zo strany Finančnej správy SR, či reorganizácii práce zamestnancov tejto inštitúcie. „Máme tu deväťtisíc zamestnancov Finančnej správy a pre mňa je dôležité, aby títo ľudia nesedeli v kanceláriách, ale snažili sa pre štát vyberať dane,“ zhodnotil minister Kamenický.
Financmajster sa v tejto súvislosti posťažoval, že nielen samotní zamestnanci Finančnej správy, ale dokonca ani on v niektorých prípadoch nedostáva potvrdenie v podobe bločku.
Problémom však nie je len to, že podnikatelia svojim zákazníkom nedávajú bločky z pokladnice. V súvislosti s odmietaním platobných kariet hovorí Géc zo Združenia pre bankové karty o sivej ekonomike, nie o platbách bankám a poskytovateľom terminálov. „Po poslednej regulácii výmenných poplatkov nie je určite dôvodom cena akceptácie kariet, ale ostáva sivá ekonomika.“
Solík zo združenia podnikateľov hovorí, že ak chce štát potláčať sivú ekonomiku, musí sa zamerať na odstraňovanie motivácií, ktoré obchodníkov k takémuto konaniu vedú. Podľa neho ide o vysoké dane a odvody a komplikovanú legislatívu. „Zároveň je pred prijímaním ďalších plošných opatrení na zlepšovanie výberu daní a boj proti daňovým únikom potrebné vyhodnotiť desiatky tých, ktoré boli prijaté v minulosti, a pozrieť sa, ktoré boli efektívne a ktoré, naopak, vygenerovali viac nákladov ako prínosov.“
Podobne ako na Slovensku upozornil na problém s nevydávaním bločkov minister financií, aj v Česku na problém s nebraním platobných kariet upozornil český financmajster Zbyněk Stanjura. Ten začiatkom júla tohto roka na medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch zistil, že tamojší hotel Thermal, ktorý je vo vlastníctve štátu, neberie platobné karty.
Vráťme sa však na Slovensko. Náš minister Kamenický sľúbil, že zintenzívni boj proti daňovým únikom vo forme neodvedenej dane z pridanej hodnoty DPH. Štát v tejto súvislosti operuje s pojmom daňová medzera. Tá označuje rozdiel medzi sumou, ktorú štát očakáva, že na DPH vyberie, a sumou, ktorú skutočne vybral.
Pred troma rokmi, v roku 2021, sa podľa ministra financií podarilo znížiť daňovú medzeru k historickému maximu. Môže za to pandémia, ktoré prinútila ľudí platiť prostredníctvom platobných kariet. „Keď sa platí kartou, tak by podnikateľ musel byť samovrah, aby nevyúčtoval DPH a ostatné dane,“ uzavrel Kamenický.