Aktuálna kolektívna zmluva vyššieho stupňa je platná do konca augusta tohto roku. Prezidentka konfederácie Monika Uhlerová nevylúčila ani to, že ak nenastane dohoda s vládou, odborári kolektívnu zmluvu nepodpíšu. To by pre mnohých zamestnancov znamenalo, že prídu o zamestnanecké výhody, ktoré dnes považujú za samozrejmosť.
Typicky ide napríklad o skrátený pracovný čas, aj viac dovolenky nad rámec zákona. O tieto výhody by v prípade, že sa takýto scenár naplní, zamestnanci prišli od septembra.
Čítajte viac Popri úveroch rastú aj úroky na vkladoch. Termínovaný vklad dokáže po dlhom čase poraziť tempo zdražovaniaProblém je v tom, že vláda na tento rok nepočíta so zvyšovaním platov štátnych zamestnancov vôbec. Odborári ale požadujú zvýšenie platov o desať percent už od septembra a o ďalších desať od januára budúceho roku. Keď podobné zvyšovanie nastalo v rokoch 2019 a 2020, stálo to štátnu kasu zhruba 1,5 miliardy eur. Štát ako protinávrh ponúka jednorazové odmeny pre zamestnancov. V roku 2025 by táto odmena bola vo výške 500 eur a nasledovala by aj odmena v roku 2026 vo výške tisíc eur. Odborári túto ponuku odmietli s tým, že takýto návrh nereaguje na požiadavku odborárov na zvýšenie platových taríf. Zjednodušene sa dá povedať, že odborári vidia problém v tom, že jednorazové odmeny zamestnancom dlhodobo nič negarantujú. Od štátu teda žiadajú trvalé zvýšenie platov dotknutých zamestnancov.
„Konfederácia zodpovedne zvážila ponuku zo strany vyjednávačov za štát v dnešnom kolektívnom vyjednávaní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre verejnú a štátnu službu a po zvážení všetkých možných rizík je jednomyseľné rozhodnutie kolektívnych vyjednávačov predstavenú ponuku neprijať,“ vyplýva zo stanoviska odborárov.
Odborári odmeny nechcú, tie nič negarantujú
Požiadavky odborárov teda presahujú sumu, ktorú chce súčasná vláda v budúcom roku ušetriť v rámci konsolidačných opatrení. Pre rok 2025 kabinet totiž hovorí o ozdravení v rozsahu 1,4 miliardy eur, teda jedného percenta HDP.
Samotné číslo podľa odborárskych lídrov veľa nehovorí. „Treba počítať, že zhruba polovica sa vracia do štátneho rozpočtu. Ak by sa valorizovalo na úrovni desať percent a potom ďalších desať percent, tak určite hovoríme o balíku 1,5 miliardy eur a viac, pretože medzitým tarify narástli. Opäť ale treba počítať s istou návratnosťou do štátneho rozpočtu. Treba rátať aj s vyššou kúpyschopnosťou obyvateľov na základe vyšších miezd, to sa opäť pozitívne prejavuje v štátnom rozpočte. Netreba zohľadňovať len výdavkovú časť, ale aj pozitívny efekt na príjmovú časť rozpočtu,“ povedala prezidentka odborárov Monika Uhlerová.
To, že štát musí šetriť, je jedným z hlavných argumentov vyjednávačov na strane vlády. „Ministerstvo financií už od začiatku kolektívneho vyjednávania pripomína, že verejné financie Slovenskej republiky sa vďaka hospodáreniu bývalých vlád medzi rokmi 2020 až 2023 nachádzajú v zlom stave, s najhorším deficitom zo všetkých krajín EÚ a s vysokým nárastom dlhu počas rokov 2020 až 2023,“ reaguje ministerstvo financií v reakcii na stanovisko odborárov.
Rezort považuje návrh na jednorazové príplatky pre zamestnancov štátu za dobré riešenie. „Práve tieto finančné prostriedky by vedeli prispieť k tlmeniu dosahov očakávanej miery inflácie a udržaniu sociálneho štandardu zamestnancov,“ hovorí ministerstvo financií.
Táto ponuka podľa odborárov jednoducho nestačí. „Jednorazová odmena v prvom rade nevykryje mieru inflácie a nezapočítava sa do taríf,“ poznamenala Uhlerová.
Tabuľkové platy sú nižšie ako „minimálka“
Odborári žiadajú zvýšenie platov v dvoch vlnách po desať percent aj preto, že niektoré tabuľkové platy nedosahujú ani minimálnu mzdu. Ide o pozície vykonávané vo verejnom záujme, ktoré nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Minimálnu mzdu nedosahujú tri najnižšie platové triedy zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme, sú to rôzne pomocné administratívne sily, ľudia pracujúci v školskej kuchyni, upratovači a upratovačky.
Ani odborári nevedia presne povedať, koľko zo spomínaných 360-tisíc zamestnancov je v situácii, že im zamestnávateľ dopláca mzdu do výšky minimálnej mzdy. „Je ťažké presne povedať, koľkých zamestnancov sa to dotýka, pretože toto spočítava samotný úrad vlády a tie čísla nie sú presné. Celkovo za hospodárstvo sa minimálna mzda týka štyroch percent zamestnancov. Množstvo z nich je práve vo verejnom sektore, pretože sú odmeňovaní podľa taríf, ktoré sú pod minimálnou mzdou,“ hovorí Uhlerová.
Čítajte viac Nedávajú bločky, Kamenický im klepne po prstochĽudia, ktorí sú zaradení do prvých troch platových tried a majú málo rokov praxe, nedosahujú ani na minimálnu mzdu a napríklad škola im musí mzdu na výšku minimálnej mzdy dorovnať. Podľa odborárov to následne znižuje priestor na pohyblivé zložky odmeňovania týchto ľudí. Tri najnižšie platové triedy pre pracovníkov vo verejnom záujme s praxou do dvoch rokov znamenajú mesačnú mzdu od 694,5 eura mesačne po 736,5 eura mesačne. Aktuálne platná výška minimálnej mzdy pritom je 750 eur mesačne. Podobný problém majú aj zamestnanci v štátnej službe, teda napríklad policajti, profesionálni vojaci, hasiči, pracovníci Slovenskej informačnej služby a aj horskí záchranári. Ich platová stupnica má deväť priečok, dve najnižšie platové tarify rovnako nedosahujú hranicu minimálnej mzdy.
„Dlhodobá požiadavka konfederácie je, aby v prípade tarifných platov nedochádzalo k ich nivelizácii a neboli pod úrovňou minimálnej mzdy,“ upozorňujú odborári.
Môže si štát zvyšovanie dovoliť?
Debata o zvyšovaní platov je pomerne náročná. Najnižšie platy sa pochopiteľne týkajú ľudí, ktorí nemajú vysokoškolské vzdelanie a majú málo rokov praxe. Typicky môže ísť napríklad o relatívne mladých ľudí. Ak by takýto človek chcel napríklad kupovať nehnuteľnosť a osamostatniť sa, môže s tým mať pomerne vážny problém. Človek, ktorému zamestnávateľ vyrovnáva plat do výšky minimálnej mzdy, si za optimálnych podmienok môže dovoliť úver, ktorého splátka sa pohybuje maximálne okolo hranice 205 eur. Ak by mal tento úver splátkový kalendár nastavený na tridsať rokov a úrokovú sadzbu štyri percentá ročne, z banky by takýto človek dostal sumu zhruba okolo 43-tisíc eur. Vo väčšom meste je pomerne náročné za takýchto podmienok kúpiť nehnuteľnosť. Ak vezmeme do úvahy, že trh s nájomným bývaním na Slovensku v zásade nefunguje, zamestnanec s minimálnou mzdou má problém naplniť jednu zo svojich základných potrieb, teda slušne bývať. Z tohto pohľadu je minimálna mzda na Slovensku nízka a pracovníci, ktorí sa na ňu ledva dostanú, sa nachádzajú v náročnej situácii.
Iný pohľad na zvyšovanie miezd vo verejnom sektore ponúkajú ekonómovia z inštitútu INESS. Tí upozorňujú, že bez ohľadu na to, aké vysoké alebo nízke sú platy vo verejnom sektore, slovenská ekonomika si ich prudké zvyšovanie pravdepodobne nemôže dovoliť. Ukazuje to porovnanie výdavkov so zahraničím.
Čítajte viac Slovensko bude potrebovať prílev cudzincov, aby udržalo rast. Chýbajú aj ľudia, čo odišli do predčasného dôchodkuAnalytici upozornili na to, že Slovensko dáva na platy zamestnancov vo verejnom sektore nadpriemerne veľa peňazí už teraz. „Ešte v roku 2015 predstavovali platy verejných zamestnancov 8,9 percenta slovenského HDP a zhltli 19,5 percenta verejných výdavkov. Minulý rok to už bolo jedenásť percent HDP a 23 percent verejných výdavkov,“ upozorňujú.
Tento vývoj a postavenie Slovenska nie je prekvapením. „Počet zamestnancov verejnej správy v posledných 10 rokoch neustále rastie. Pribudlo 47-tisíc zamestnancov, to je nárast o 10,5 percenta zamestnancov. To sa, pochopiteľne, prejavilo aj v raste celkových nákladov na mzdy zamestnancov štátu, ktoré sa v uvedenom období zdvojnásobili,“ ukazuje analýza INESS.
Štát podľa inštitútu dopláca na to, že nefunguje efektívne. „Príčiny tohto vývoja sú stále tie isté. Neefektívna digitalizácia, skostnatenosť a neefektívny manažment verejného sektora, a predovšetkým množstvo zbytočných úloh, ktoré zamestnanci verejného sektora musia vykonávať,“ hovoria analytici. Tiež upozorňujú, že za uplynulých desať rokov sa platy vo verejnom sektore takmer zdvojnásobili, kým v súkromnom sektore rástli mzdy o 68 percent.