Ľudia si pýtajú vyššie platy, firmy ich budú musieť preplácať. Preto zdražovanie vôbec nepoľaví

Najpomalší rast cien za posledné tri roky. To ukazujú nové júnové čísla inflácie zo štatistického úradu. Kým medziročné zdražovanie sa pohybuje na úrovniach okolo dvoch percent, medzimesačný rast sa spomaľuje a po piatich mesiacoch sa dostal na nulu.

15.07.2024 17:51
Nemecko, fabrika, nemecký priemysel Foto:
Ilustračné foto.
debata (30)

Dobrou správou je, že ceny položiek, za ktoré ľudia platia najviac – potraviny, nealko nápoje, bývanie a energie – zostali približne na rovnakej úrovni ako tomu bolo minulý rok. „K medziročnému rastu cien prispievali buď minimálne, alebo mali dokonca tlmiaci účinok,“ tvrdí štatistický úrad.

Za potraviny, energie a bývanie dávajú Slováci až skoro polovicu zo svojich rozpočtov, chudobnejší ešte viac, čiže ide o dobré správy. Čo sa týka potravín, niektoré položky za rok dokonca zlacneli. Spomedzi deväť druhov potravín bolo medziročne drahších päť, a to najmä oleje a tuky, chlieb a obilniny, ryby, cukor a cukrovinky. Nárast ich cien sa však pohyboval len na úrovni do štyroch percent.

Jozef Nagy, rektor Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Čítajte viac Rektor veterinárstva: Znak novej doby? Pozrite sa na prišelcov v satelitoch a ich prechádzky so psami

Za rok zlacnelo mäso o 0,2 percenta, mlieko, syry a vajcia o 1,5 percenta, a pod vplyvom sezónnosti najmä ovocie o 6,5 percenta a čiastočne aj zelenina o 0,6 percenta.

Lenže pozor – to, že za rok nejaký druh potravín zlacnel, ešte neznamená, že nie je drahý v porovnaní s poslednými rokmi. Keď niečo za rok zdražie z 10 na 15 eur, potom následne zlacnie na 14 eur, nedá sa hovoriť, že táto položka je lacná.

„Zjednodušene povedané, 100-eurový nákup z júna 2023 nás teraz – v júni 2024 – vyšiel na 100,5 eura, teda sme si priplatili 50 centov. Pochopiteľne, rekordne vysoké úrovne inflácie potravín počas uplynulých dvoch rokov 2022 a 2023 len tak nevymažeme, a tak za zmienku určite stojí i porovnanie nákupov za posledné tri roky, teda ak sme napríklad v júni 2021 urobili nákup potravín za 100 eur, tak v júni 2024 nás vyšiel ten istý nákup na takmer 141 eur,“ vysvetľuje analytička Wood and Company Eva Sádovská.

Zdá sa teda, že aspoň nateraz mohli ceny potravín už dosiahnuť svoje dno, hovorí ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Znamená to, že ďalej by už klesať nemali. „Na druhej strane, zatiaľ neočakávame ani masívne zdražovanie potravín, keď ho zatiaľ nenaznačujú ani ceny poľnohospodárskych komodít. Navyše, proti zdražovaniu by v samom závere roka mohol pôsobiť vstup nového maloobchodného reťazca na slovenský trh, ktorý by mohol zvýšiť konkurenciu na trhu a minimálne dočasne by mohol zatlačiť aj na marže predajcov potravín,“ hovorí analytik a upozorňuje tak na očakávané otvorenie poľského reťazca Biedronka.

Rovnaké alebo nižšie ceny ako pred rokom mali plyn a elektrina s výnimkou tepelnej energie. Aj keď hlavné energetické položky zostali na rovnakej úrovni, ľudia si museli priplatiť za údržbu a opravy svojich príbytkov, odvoz odpadu či vodné a stočné a v neposlednom rade za služby zubárov. Ceny teda rástli v odvetviach, za ktoré platíme menej. To sú ceny v hoteloch a reštauráciách, alkohol, tabak, zdravotníctvo a vzdelávanie. Do tejto kategórie patria napríklad poplatky za prijímačky na vysokú školu.

Veľké zlacňovanie nebude

Analytici komentujú nové čísla dvoma spôsobmi: ceny by už nemali výraznejšie rásť, no nebudú ani klesať. Žiadne veľké zlacňovanie sa podľa nich nebude konať. Zdražovanie by sa malo tento rok pohybovať od dvoch do troch percent.

„V nasledujúcich mesiacoch môže inflácia mierne zrýchliť, ale držať by sa mala v rozpätí 2 až 2,5 percenta. Odhad tohtoročného rastu cien tovarov a služieb predpokladáme v rozpätí 2,5 až 3 percentá, zrejme bližšie k dolnej hranici odhadu,“ odhaduje Sádovská.

Po ťažších rokoch 2022 a 2023 by mal byť rok 2024 predsa len lepší, odhaduje analytička. „V roku 2024, po dvoch rokoch poklesu, by sme sa tak už mohli dočkať určitej korekcie, teda opätovného reálneho rastu miezd. Pomalšia inflácia a reálny rast platov by zároveň mali prispieť k opätovnej vyššej spotrebe domácností,“ dodáva Sádovská.

Aj Koršňák očakáva, že tento rok bude zdražovanie na úrovni troch percent. „Ďalšie systematické zvoľňovanie rastu cien sa však už najskôr neobnoví ani v ďalších mesiacoch roka. Na rozdiel od prvej polovice roka už totiž v jeho druhej polovici prestane na medziročnú infláciu pôsobiť priaznivý bázický efekt (z akej úrovne štartuje porovnávanie cien – pozn. red.),“ myslí si Koršňák.

Ceny potlačí nahor aj nedostatok pracovníkov

Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák si všíma aj to, že ceny budú rásť aj pre chýbajúcich pracovníkov. A to zjednodušene preto, lebo keď zamestnávateľ nemôže nájsť pracovnú silu, musí platmi „prebíjať“ iných zamestnávateľov na trhu. Tým pádom stúpajú ľuďom platy a zamestnávateľom náklady, čo premietajú aj do cien. „Je očakávateľné, že v letných mesiacoch – čase najvyššej sezóny – budú ceny v cestovnom ruchu vyššie. Rolu v sektore služieb však do budúcnosti môžu čoraz viac zohrávať domáce faktory, ako napríklad štrukturálny nedostatok zamestnancov na trhu práce a z toho vyplývajúci tlak na rast miezd nad úrovňou produktivity práce. Ide o takzvané jadrové inflačné tlaky, ktoré majú potenciál udržať infláciu na vyšších úrovniach dlhšie obdobie,“ vysvetľuje Horňák.

Podobne to vidí aj ekonóm Koršňák. „Ďalšie zvoľňovanie inflácie budú brzdiť aj rastúce mzdy, ktoré sa budú premietať najmä do cien služieb, i zotavujúca sa spotreba. Hranicu troch percent by už ale inflácia tento rok prekročiť nemala a mala by sa pohybovať skôr v pásme okolo 2,5 percenta,“ dodáva.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 30 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Potraviny #inflácia #ceny