„Trhy práce sa ukázali ako odolné v dôsledku nepriaznivých otrasov a naďalej dosahovali vysokú výkonnosť. Mnohé krajiny zaznamenávajú historicky vysokú úroveň zamestnanosti a nízku úroveň nezamestnanosti. Uprostred napätých podmienok na trhu práce a poklesu inflácie teraz reálne mzdy každoročne rastú v mnohých krajinách, hoci v približne polovici z nich sú pod úrovňou z roku 2019,“ hlási pozitívne správy organizácia.
Ako sa darí nášmu stredoeurópskemu regiónu? Až na Česko veľmi dobre. Údaje dokopy za takmer päť rokov – od konca roka 2019, teda tesne pred príchodom pandémie Covidu-19 do začiatku roka 2024 – narástla reálna hodinová mzda na Slovensku o 4,6 percenta. V Maďarsku dokonca o 13,5 percenta a v Poľsku o 6,5 percenta. Česko okupuje opačný koniec tabuľky – za toto obdobie klesli mzdy o 7,5 percenta. Pre porovnanie, polovici krajín v klube najbohatších štátov, za skoro päť rokov platy neporástli.
Platy rástli aj pre nízkopríjmových ľudí
Reálne mzdy sú očistené od rastu cien, to znamená, že ak stúpajú, ľudia si vedia za ne viac kúpiť. „Po rýchlejšom poklese inflácie, ako sa očakávalo, reálne mzdy v súčasnosti rastú v mnohých krajinách, aj keď v približne polovici z nich zostávajú pod úrovňou z roku 2019. Existujú určité náznaky, že v priemere sa počas krízy životných nákladov reálnym mzdám pracovníkov s nízkymi mzdami darilo lepšie ako mzdám pracovníkov so strednými a vysokými mzdami,“ konštatuje správa.
Dobrou správou je, že takmer všetky minimálne mzdy v krajinách OECD prekonali úrovne z roku 2019, čím lepšie chránia najmenej zarábajúcich.
Inou dobrou správou je, že nezamestnanosť klesá na historicky najnižšie úrovne. Dávno sú preč časy 30-percentnej nezamestnanosti z 90-tych rokov. V súčasnosti máme opačný problém – nemá kto pracovať. Ešte pred pandémiou malo Slovensko podľa OECD mieru nezamestnanosti do 6 percent, v súčasnosti klesá k piatim percentám.
Podobný vývoj je aj v regióne. Najnižšiu mieru ľudí bez práce má Česko – ani nie 3 percentá. Nasleduje Poľsko, Maďarsko a Rakúsko.
Dobré umiestnenie
Slovensko sa dobre umiestnilo aj v rebríčku zamestnaní, ktoré sú tak-zvané „zelené“. To znamená, že to sú povolania, ktoré sa objavili v dô-sledku prechodu na zelenú ekonomiku a ktoré predtým neexistovali – napríklad analytici obchodovania s uhlíkom alebo servisní technici ve-terných turbín.
Sú to tiež povolania, ktoré nie sú nové, ale ktorých zručnosti a úlohy sa menia v dôsledku prechodu na zelenú ekonomiku ako napríklad inštalatéri, ktorí sa teraz špecializujú na inštaláciu tepelných čerpadiel.
Slovensko je v rebríčku na druhom mieste, až 25 percent zamestnaní súvisí so zelenou ekonomikou. Lepšie je iba Estónsko. Priemer krajín je približne 20 percent.
OECD predpovedá, že do roku 2030 až štvrtina povolaní prejde zmenou – zaniknú také, ktoré sa neuplatnia v novej čistejšej ekonomike a vzniknú také, ktoré budú potrebné v bezemisnej ekonomike. Ľudia sa ale nemusia báť, staré zamestnania zaniknú a nahradia ich nové.
Akých pracovných miest sa to presne dotkne? „Prechod ovplyvní pracovné miesta ďaleko za hranicami energetického sektora a dotkne sa mnohých profesií, od vodičov autobusov cez stavebných robotníkov až po poľnohospodárov,“ tvrdí štúdia.
No zároveň objavia sa aj určití víťazovia a porazení. Na to musia myslieť politici a postarať sa o tých, ktorí zo zmeny nebudú profitovať. „To znamená byť transparentný voči občanom a zabezpečiť, aby opatrenia na zmiernenie zmeny klímy sprevádzali sociálne a hospodárske politiky, ktoré zmierňujú negatívne dôsledky na jednotlivé pracovné miesta a domácnosti a zároveň zabezpečujú udržateľný rast, ktorý je spravodlivý,“ pokračuje štúdia.
Pri pohľade do budúcnosti – do roku 2030 – je nepravdepodobné, že by prechod na zelenú ekonomiku výrazne znížil alebo zvýšil počet zamestnaní. Z dlhodobého hľadiska – napríklad do roku 2050 – organizácia odhaduje, že môžeme dokonca pridať pracovné miesta do ekonomiky
Druhou výzvou sú regionálne rozdiely. V praxi totiž existujú lokality, kto-ré môžu byť zánik „špinavých“ miest negatívne ovplyvnené – Ľudia prídu o prácu vo svojom regióne a podobnú tam nenájdu.
„Bez politických opatrení by väčšinu bremena prechodu znášali nízkokvalifikovaní pracovníci a domácnosti vo vidieckych oblastiach, zatiaľ čo vysokokvalifikovaní mestskí pracovníci by boli v najlepšej pozícii, aby mohli ťažiť z výhod. Rozdiel medzi mestom a vidiekom a rozdiel v zručnostiach vyvolávajú otázky o základnej spravodlivosti, pričom zvyšujú napätie, ktoré môže podkopať politickú podporu potrebnú na prechod na bezemisnú ekonomiku,“ hovorí správa o transformácii, ktorá nás čaká.