Toto dobiehanie bolo najvyššie spomedzi okolitých krajín, poukázal vo svojom aktuálnom týždňovom ekonomickom prehľade Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Inštitút vyčíslil, že v období od tretieho štvrťroka 2022 do 1. kvartálu 2024 stúpol pomer slovenskej ekonomiky k priemeru krajín EÚ o 1,8 percentuálneho bodu. „Po Slovensku nasledujú Maďarsko a Poľsko s rastom 0,8 a 0,6 bodu. Pokles zaznamenalo Česko o 1,6 bodu a Rakúsko o 3,7 bodu,“ priblížil ISA. K dobiehaniu slovenskej ekonomiky podľa inštitútu najviac prispeli fixné investície, čistý export a zmena stavu zásob.
Fixné investície pridali k dobiehaniu 0,7 percentuálneho bodu HDP, čistý export pridal 0,6 percentuálneho bodu a zmena zásob pridala 0,7 percentuálneho bodu. Približovanie, naopak, tlmila spotreba domácností, celkovo o 0,4 percentuálneho bodu, a spotreba vlády, ktorá približovanie spomalila o 0,1 percentuálneho bodu.
Čítajte viac Pripravte na dovolenku aj vlastnú peňaženku. Na čo myslieť a kde tankovať?
„Investíciám pomohlo dočerpávanie eurofondov, pokles spotreby tlmilo dotovanie regulovaných cien energií pre domácnosti,“ vysvetlil ISA.
To je jeden z dôvodov, prečo je aktuálne dobiehanie krehké. „V predmetnom období náš ekonomický rast potiahli fixné investície, čo boli aj peniaze z eurofondov z končiaceho sa obdobia. Aktuálne vidíme, že sa nám peniaze z fondu obnovy a nového programového obdobia zatiaľ nedarí úplne efektívne prelievať do reálnej ekonomiky, čo môže v nasledujúcom období náš rast limitovať, postupne sa však tieto peniaze do našej ekonomiky dostanú,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Dobiehanie ekonomík silnejších krajín je založené na peniazoch, ktoré prichádzajú z vonkajšieho prostredia, a nevyplýva zo štruktúry našej ekonomiky.
Pozor na ukazovatele
Analytici vládneho inštitútu pripomínajú, že HDP v stálych cenách je vo V4 nižší ako HDP vykazovaný v parite kúpnej sily (PKS), teda po zohľadnení rôznych cien. Ide o ukazovateľ, ktorý sa tiež často používa na porovnanie ekonomickej úrovne rôznych krajín. Dôvodom tohto rozdielu sú stále nižšie životné náklady v krajinách regiónu oproti priemeru EÚ. „Napríklad roku 2022 bolo HDP v PKS na Slovensku podľa Eurostatu 71 percent priemeru EÚ. Jeho nárast je tlmený postupným približovaním cien v krajinách V4 k priemeru EÚ,“ doplnil inštitút.
V metrike, na ktorú inštitút upozornil, je na tom Slovensko lepšie ako Maďarsko a Poľsko, lepšie ako Slovensko je na tom z krajín V4 iba Česko, ktoré dosahuje 58,2 percenta priemeru HDP. Poľsko dosahuje necelých 51 percent a Maďarsko je pod hranicou päťdesiat percent.
Čítajte viac Jadrový odpad sa dá zužitkovať, Slovensko v ňom má zásobu energie na 400 rokov
„V predmetnom porovnaní však vidíme najmä rast slovenskej ekonomiky a jej konvergenciu k priemeru EÚ na relatívne krátkom horizonte 1,5 roka. V danom období, predovšetkým na úrovni roka 2023, slovenská ekonomika dokázala rásť nad úrovňou priemeru európskej dvadsaťsedmičky, čo sa nám napríklad v predchádzajúcich dvoch rokoch nepodarilo. Najväčšia členská ekonomika Nemecka v danom roku dokonca poklesla. Z dlhodobého pohľadu naďalej platí, že Slovensko zaostáva za tempom konvergencie zo začiatku milénia. Od roku 2010 naše dobiehanie fakticky stagnuje,“ povedal Marián Kočiš.
Ak sa však pozrieme na údaje o hrubom domácom produkte na obyvateľa pri zohľadnení parity kúpnej sily, tak sa celkový obraz výrazne mení. V roku 2023 Slovensko dosahovalo v tomto ukazovateli 73 percent priemeru EÚ. Je to jeden z najhorších výsledkov. Horšie na tom v roku 2023 boli iba Bulharsko, Grécko a Lotyšsko. Lepšie výsledky dosahujú Maďari, Poliaci a aj Česko. Práve Česko je na tom najlepšie a dosahuje až 91 percent priemeru únie. Slovensko bolo v roku 2023 v tomto smere na rovnakej úrovni ako napríklad Turecko.
Je teda jasné, že Slovensko za rozvinutými krajinami stále výrazne zaostáva. V rámci EÚ je na tom v oblasti hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily na tom najlepšie Luxembursko. V roku 2023 výkon tamojšej ekonomiky bol o 139 percent vyšší ako priemer EÚ. Nad priemerom EÚ je celkovo jedenásť krajín EÚ.
Dobiehame EÚ? Záleží od metodiky
Rozdielne pohľady na dobiehanie EÚ sú podľa ISA spôsobené použitím dvoch rôznych metód merania HDP. Obe sú správne, ale sledujú odlišné ciele.
HDP v stálych cenách meria reálnu hodnotu všetkých tovarov a služieb vyrobených v krajine za určité obdobie, očistenú o vplyv inflácie. Inými slovami vyjadruje produkčnú silu Slovenskej ekonomiky, porovnateľnú v čase. To je metóda, ktorá ukazuje, že Slovensko EÚ dobieha.
HDP v parite kúpnej sily (PKS) zohľadňuje cenové rozdiely medzi krajinami. Umožňuje porovnávať životnú úroveň medzi krajinami, teda koľko tovarov a služieb si môže obyvateľstvo dovoliť za svoje príjmy. To je metóda, podľa ktorej Slovensko stagnuje, respektíve nedobieha vyspelé krajiny EÚ.
„Kým HDP v PKS sa dlhodobo pohybuje na úrovniach okolo 75 percent priemeru EÚ, HDP v stálych cenách na úrovniach okolo 55 percent. Rozdiel medzi nimi je vo veľkej miere spôsobený ešte stále nižšími životnými nákladmi na Slovensku oproti EÚ,“ dodávajú analytici ISA.
Neistá budúcnosť
Hospodársky rast na Slovensku je skutočne vyšší ako priemer v EÚ, to pomáha zvyšovať životnú úroveň. Problém môže podľa analytika spôsobiť rast cien. „Do budúcnosti očakávame, že mierne vyšší ako priemerný rast HDP na Slovensku bude pokračovať, čo by malo znamenať aj dobiehanie životnej úrovne priemeru EÚ. To však závisí nielen od vývoja reálneho HDP, ale aj od vývoja takzvanej parity kúpnej sily, teda cenového indexu tovarov a služieb, ktoré si za príjmy z HDP kupujeme. Napríklad spotrebiteľské ceny u nás budú zrejme znovu rásť rýchlejšie ako európsky priemer – v budúcom roku najmä pre odmrazenie dotovaných cien energií. To znamená, že reálne mzdy budú rásť pomalšie, ako by rástli s nižšou infláciou,“ hovorí Michal Lehuta, analytik VÚB banky. V tomto kontexte sa dá na dobiehanie životnej úrovne dívať len s opatrným optimizmom.
Na tento hospodársky rast sa totiž nemôžeme spoliehať dlhodobo. „Z dlhodobejšieho hľadiska dobiehanie životnej úrovne súvisí najmä s konkurencieschopnosťou miestnych pracovníkov a podnikov: či dokážu produkovať žiadané, často nové tovary a služby vo vysokej kvalite a za výhodné ceny. To zväčša súvisí s inováciami a investíciami do automatizácie, robotizácie, softvéru a špičkových technológií. V tom však v ostatných rokoch dosť zaostávame,“ dodáva Lehuta.
Bohužiaľ, naozaj platí, že v slovenskom hospodárstve zatiaľ chýbajú impulzy, ktoré by naštartovali dlhodobé a trvalé dobiehanie bohatších krajín EÚ. „Dáta ukazujú pozitívny konvergenčný impulz, zatiaľ však na krátkom horizonte. Kľúčové teda bude, či dokážeme tento pozitívny konvergenčný trend udržať aj v čase, keď sa k stabilným rastom vrátia ekonomiky európskej dvadsaťsedmičky, ktoré boli v danom období pod tlakom. Bez reforiem, ktoré podporia náš ďalší hospodársky rast, možno očakávať, že ekonomika bude konvergovať pomaly, prípadne bude pokračovať stagnácia,“ uzatvára Kočiš.