Minister dopravy Jozef Ráž mladší (nominant strany Smer) pripomenul, že ide o prvé takéto projekty, ktoré vládny kabinet vyhlásil za strategické. Zároveň povedal, že z rozhodnutia vlády budú najviac profitovať najmä tie projekty, ktoré sú iba na začiatku administratívnych procesov. Priemerne totiž prípravné procesy na stavbu trvajú osem rokov a zaradenie projektov medzi významné môže celý proces skrátiť až o polovicu, teda na štyri roky.
Čítajte viac Štát chce stavať diaľnice a nemocnice rýchlejšie. Vyvlastniť pozemok bude pre vládu jednoduchšie
Medzi významné projekty sa po novom zaradili úseky rýchlostných ciest R4 a R2 či diaľnice D1 a D3. Štát bude okrem toho rýchlejšie modernizovať aj vybrané úseky železničných tratí a projekt diaľničného privádzača. „Po tom, čo tieto investície vláda zaradila medzi strategické, budú projekty benefitovať vo všetkých piatich oblastiach prípravných procesov. Ide o oblasť posudzovania vplyvov na životné prostredie, povoľovacie procesy, majetkovoprávne vysporiadanie, takzvané vyvlastňovanie, posudzovanie investícií a verejné obstarávanie," priblížil minister Ráž.
Nie všetky dopravné projekty, ktoré vládny kabinet vyhlásil za významné pre Slovensko, budú z administratívnej stránky „vybavené" rovnako rýchlo. Každý z nich sa totiž nachádza v rôznom štádiu rozpracovanosti.
Najviac budú benefitovať projekty na začiatku
Zo zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, tak ako sme spomínali na začiatku, budú najviac benefitovať tie projekty, ktoré sú na začiatku prípravných procesov. Jednoducho povedané – ešte sa pri nich nezačalo napríklad posudzovanie vplyvov na životné prostredie či jednotlivé povoľovacie procesy, ktoré legislatíva skracuje.
Pri niektorých iných projektoch, ktoré teraz vláda zaradila medzi strategické, už takéto procesy prebiehajú. Šéf rezortu dopravy v tejto súvislosti povedal, že projekty, ktoré sa v rámci prípravných procesov už nachádzajú, na konci budú benefitovať zo zrýchleného verejného obstarávania.
Čítajte viac Vláda odklepla zmeny v diaľniciach. Chce rýchlejšie stavať a dokončovať strategické investície
Medzi významné projekty vláda zaradila aj približne 13 kilometrov dlhý úsek diaľnice D1 Turany – Hubová, ktorého cena je odhadovaná na 1,9 miliardy eur. V prípade tohto úseku je už posudzovanie vplyvov na životné prostredie skončené a minister Ráž ešte koncom mája vyhlásil, že rezort by chcel verejné obstarávanie na stavbu úseku vyhlásiť v priebehu júla.
Okrem toho sa po novom na zozname významných investícií ocitli aj nové úseky diaľnice D3 – Žilina-rodno – Kysucké Nové Mesto, ako aj Kysucké Nové Mesto – Oščadnica, ale aj Oščadnica – Čadca – Bukov, druhý profil.
Čo sa týka rýchlostných ciest, medzi strategické investície boli zaradené úseky R2 Šaca – Košické Oľšany, I. úsek či úsek R2 Zvolen-západ – Zvolen-východ. Do zoznamu významných stavieb pribudli aj úseky R2 Zacharovce – Bátka, R4 Lipníky – Kapušany a úsek R2 Bátka – Figa.
Šéf rezortu dopravy v tejto súvislosti povedal, že projekty, ktoré vládny kabinet vyhlásil za strategické, sú súčasťou transeurópskej dopravnej siete – takzvaných TEN-T koridorov. Cieľom týchto koridorov je prepájať jednotlivé regióny Európskej únie.
Okrem diaľnic a rýchlostných ciest sa do zoznamu strategických stavieb zaradilo aj šesť úsekov železničných tratí, ktoré bude štát modernizovať. Ide napríklad o trať medzi Devínskou Novou Vsou a štátnou hranicou medzi Slovenskom a Českou republikou či trať medzi Čadcou a Krásnom nad Kysucou. Kompletný zoznam všetkých cestných úsekov, ktoré bude štát stavať rýchlejšie, ako aj zoznam železničných úsekov, ktoré budú modernizované, si môžete pozrieť v tabuľkách.
Kritikom sa zmeny nepáčia
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, ktorý ma urýchliť výstavbu kľúčových projektov, podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Ešte začiatkom mája ho však dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová vetovala a poslanci parlamentu ho tak museli schváliť v pléne znovu. Jeho prijímanie totiž sprevádzala vlna kritiky. Čaputová videla v zákone rozpor s ústavou v časti, ktorá sa týka zjednodušeného procesu vyvlastňovania pozemkov, na ktorých majú strategické stavby stáť.
Čítajte viac Posledný nerozostavaný úsek diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc. Vyčíslili, koľko bude stáť
Bývalá prezidentka naznačila, že by po jeho prijatí mohlo dôjsť k oslabeniu ochrany vlastníkov vyvlastnených pozemok, pretože nová legislatíva im nedáva možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu štátu. Jediným opravným prostriedkom ostáva správna žaloba bez odkladného účinku – teda štát môže v praxi so stavbou začať skôr, ako padne rozhodnutie súdu. Okrem toho kritizovala aj skrátené legislatívne konanie, v ktorom bol zákon schválený.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo k návrhu zákona podaných celkovo takmer 500 pripomienok, ku ktorým prispeli aj viaceré mimovládne organizácie. Tie v súvislosti s novou legislatívou hovoria o „bezprecedentnom mocenskom zásahu do vlastníckych práv a do práva pokojne užívať svoj majetok“ a otváraní priestoru na to, aby vláda mohla ľubovoľne rozhodovať v podstate o akomkoľvek projekte.
Mimovládky tak vláde vyčítajú, že zákon môže so sebou v praxi priniesť protiústavné zásahy do vlastníckeho práva. Rezort dopravy však takýmto tvrdeniam oponuje a zdôrazňuje, že vyvlastňovanie je v našej legislatíve – rovnako ako v zahraničí – zakotvené už roky. „Pre štát je vyvlastňovanie posledná možnosť, keďže to procesy predlžuje. Preto sa aj naďalej bude štát snažiť s majiteľmi pozemkov dohodnúť. Z tohto dôvodu sme zaviedli aj nové pravidlo, aby sa majiteľom pozemkov ponúkal 1,2-násobok trhovej ceny pozemku,“ povedala už skôr pre Pravdu hovorkyňa rezortu dopravy Petra Poláčiková.
Budeme stavať naozaj rýchlejšie?
Od skrátenia vyvlastňovacích a povoľovacích procesov si vláda sľubuje, že kľúčové projekty pre štát – netýka sa to len ciest, ale napríklad aj nemocníc – budú stáť rýchlejšie. Ministerstvo dopravy v súvislosti s legislatívnymi zmenami argumentovalo tým, že významné projekty vo verejnom záujme sú u nás stavané pomaly.
No rýchlejšej výstavbe kľúčových projektov by nemusel pomôcť len nový zákon, ktorý odstraňuje časť byrokracie pri realizácii takýchto stavieb. Pomôcť by mohla aj špeciálna technika, napríklad z Číny. Šéf rezortu dopravy sa bol začiatkom júna pozrieť do čínskeho Šanghaja, kde pochválil to, ako Číňania kopú tunely. Podľa ministra by tamojšia technológia tunnel boring machine mohla byť použitá aj na Slovensku, čo by výstavbu tunelov u nás výrazne urýchlilo.
„Ak sa bavíme o tom, že slovenské kopce sú plné vody a tunelovacia technika je tam náročná, tak táto technológia má všetky tieto veci absolútne vyriešené. Nemusíme sa báť žiadneho úniku vody, nebudeme potrebovať odvodňovacie kanály. Vo Višňovom sú problémy s tým, že treba prerábať odvodňovacie kanály. Aj v tuneli Čebrať sú masívne odvodňovacie prvky," odkázal z Číny Ráž s tým, že ide o technológiu, ktorá je naprojektovaná na tunel Karpaty a možno naprojektovaná aj na iné podobné stavby na Slovensku.
Čítajte viac Sme horší ako Gréci a už aj ako Taliani. Kamenický musí rýchlo prísť s ozdravným plánom
Zrýchliť výstavbu by mohlo aj to, že Útvar hodnoty za peniaze už nebude posudzovať všetky kľúčové projekty, medzi ktoré patrí najmä výstavba diaľnic či železníc. O tom, či má prínos konkrétneho projektu hodnotiť útvar, alebo ministerstvo, pod ktorého projekt spadá, po novom rozhodne vláda. „Oznámili sme, že chceme rozostavať Slovensko a potrebujeme, aby mnohé procesy boli pružnejšie. Už v minulosti som kritizoval, že Útvar hodnoty za peniaze mal desiatky ľudí, ktorí sa zaoberali rôznymi malými projektmi nad jeden milión eur," povedal v tejto súvislosti už skôr minister financií Ladislav Kamenický (Smer).
Kritici však poukazujú na to, že týmto si vláda otvorila dvere k rôznym megalomanským projektom, ktoré po novom nebudú dostatočne kontrolované. Hrozí potom neefektívne míňanie peňazí.