Najnovšia štúdia Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied pod názvom Energetická chudoba 2024 sumarizuje, ako to na Slovensku vyzerá s energetickou chudobou. Podľa dát z Eurostatu si z celkovej populácie nedokáže na Slovensku dostatočne vykúriť svoje obydlie len niečo vyše osem percent domácností. Z tohto hľadiska nepatríme k najohrozenejším krajinám. Oveľa horšie na tom sú napríklad Portugalci a Španieli. V oboch spomínaných krajinách si takmer 21 percent domácností z celkovej populácie nedokáže dostatočne vykúriť svoje obydlie.
Oveľa horšie sme na tom, ak sa zameriame na časť obyvateľstva, ktorá sa nachádza pod hranicou chudoby. Tá je definovaná ako 60 percent strednej hodnoty národného disponibilného príjmu. Pre jednočlennú domácnosť bola táto hranica v roku 2022 nastavená na 441 eur v čistom za mesiac, čo za rok predstavuje takmer 5 300 eur. Pred dvoma rokmi zároveň čelilo riziku chudoby či sociálneho vylúčenia až takmer 890-tisíc Slovákov.
Podiel ľudí ohrozených chudobou pritom na Slovensku stále rastie. Inštitút pre stratégie a analýzy píše, že chudoba u nás ohrozuje najmä neúplné rodiny s deťmi, takisto rodiny s troma či viac deťmi a osamelých seniorov. Koncom minulého roka bolo u nás ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením celkovo 17,6 percenta ľudí, čo predstavuje siedmy najnižší podiel v rámci EÚ.
Čítajte viac Hrozil zákaz plynových kotlov a čím sa bude ďalej vykurovať? Odborník vysvetľuje zmeny v smernici
Platí pritom, že až tretina slovenských domácností, ktoré sa nachádzajú pod hranicou chudoby, nedokázala v roku 2023 svoj byt či dom dostatočne vykúriť. „Na Slovensku si takmer každá tretia domácnosť pod hranicou chudoby nemôže udržať vo svojom obydlí dostatočné teplo. V susedných krajinách je tento podiel výrazne nižší – v Poľsku a Maďarsku desať percent domácností, v Česku sedem percent a v Rakúsku päť percent domácností, ktoré sú pod hranicou chudoby, má problém s vhodnou teplotou vo svojom obydlí," informuje Dušana Dokupilová z Centra spoločenských a psychologických vied Prognostického ústavu.
Kto je energeticky chudobný?
Zo štúdie Prognostického ústavu vyplýva, že domácnosť je energeticky chudobná vtedy, keď si nemôže dovoliť udržiavať vo svojom bývaní vhodnú teplotu. Jednoducho povedané, členovia takejto domácnosti nemajú dosť peňazí na to, aby zaplatili svoje výdavky za energie alebo im po zaplatení týchto výdavkov nezostane dosť peňazí na pokrytie iných životných potrieb, ako je oblečenie, nájom, hypotéka, jedlo a podobne.
Ako sme už spomínali predtým, z tohto hľadiska sú na tom zle najmä slovenské domácnosti, ktorých príjem sa nachádza pod hranicou chudoby. Sme na tom rozhodne horšie, nielen ak sa pozrieme na priemer EÚ, ale aj v porovnaní so zvyšnými troma krajinami V4. Menej dobre ako my sú na tom už len južné krajiny, kde teplota typicky neklesá tak nízko ako u nás. „V týchto krajinách mnohé domácnosti nemajú žiadne vykurovacie zariadenie, respektíve domácnosti disponujú len prenosnými ohrievačmi. Súčasne v týchto krajinách domácnosti čelia vysokým letným teplotám, ktoré sú ťažko zvládnuteľné bez klimatizačných zariadení," vysvetľuje Dokupilová v štúdii SAV.
Okrem spomínaného udržiavania vhodnej teploty máme k dispozícii aj iné definície, ktoré určujú, kto spadá do kategórie energetickej chudoby.
Čítajte viac Šéf regulátora ohlásil koniec „zmluvného otroctva“. Štát spustil legislatívnu smršť, budeme za energie platiť menej?
V prvom rade, domácnosť môžeme považovať za energeticky chudobnú v prípade, ak jej po zaplatení celkových nákladov na energie zostane menej ako 1,5 násobok životného minima. Rovnako musí platiť aj podmienka, čistý ročný príjem energeticky chudobnej domácnosti je nižší ako národný medián – v roku 2022 to bolo 8 818 eur. Okrem toho ide aj o domácnosti, ktoré nemajú fyzický prístup k elektrickej energii.
Na lepšiu ilustráciu uvádza publikácia SAV konkrétny príklad, kedy je domácnosť možné považovať za energeticky chudobnú. Ide tak napríklad o domácnosť, ktorej po zaplatení výdavkov za potraviny, bývanie či dopravu mesačne zostane asi 450 eur. Ak zaplatí spotrebné výdavky vrátane splátky hypotéky, mesačne takejto domácnosti zostane približne 120 eur. Ide tak o sumu, ktorá nedokáže pokryť neočakávané a ani investičné výdavky. „Pričom výdavky na energie tvoria významnú časť výdavkov domácnosti – viac ako 18 percent. V porovnaní s domácnosťou, ktorej príjmy na člena domácnosti presahujú mediánový príjem 8 818 eur je to takmer 2,5-krát viac," píše Dokupilová.
A kto je najviac energetickou chudobou u nás ohrozený? „Najväčšiu časť obyvateľstva ohrozeného energetickou chudobou tvoria úplné rodiny aspoň s jedným dieťaťom do 25 rokov – 28,6 percenta domácností. Druhou najohrozenejšou skupinou sú podľa Rodinných účtov 2022 domácnosti dôchodcov, ktorí bývajú samostatne a nie sú ekonomicky aktívni – 14 percent. Ohrozenou skupinou sú aj domácnosti dôchodcov párov, ktoré tvoria osem percent energeticky chudobných," píše Dokupilová v štúdii, ktorá sa venuje energetickej chudobe na Slovensku.
Čo môže robiť štát?
Dokupilová upozorňuje na to, že ak budú ceny energií rásť viac ako platy, dá sa očakávať, počet podiel ľudí v energetickej chudobe bude rásť. „Jedným z kľúčových dôvodov zlej situácie medzi slovenskými domácnosťami je výška príjmov. Druhým, podstatným dôvodom, je nedostatočná energetická efektívnosť obydlí, ktorá je viazaná najmä na výšku príjmov, ale aj na nedostatočné povedomie o potrebe zvyšovania energetickej efektívnosti, ale aj komplikovaný prístup k zabezpečeniu a spolufinancovaniu zlepšovania efektívnosti," pomenúva kľúčové problémy spojené s prepadom do energetickej chudoby odborníčka.
Otázka teda je, čo by mal robiť štát, aby toľko domácností neprepadalo do energetickej chudoby. Jednou z takýchto možností je takzvaný predplatný systém pre elektrinu alebo „predplatenka". V podstate ide o kreditný odber elektriny, ktorý na Slovensku prevádzkuje Východoslovenská distribučná. Systém „je založený na kreditnom systéme a využívaní inteligentných meracích systémov. Kreditný systém je koncipovaný ako možný budúci základ širšieho riešenia energetickej chudoby. Všetky odberné miesta, ktoré odoberajú elektrinu predplatným spôsobom v tomto pilotnom projekte, odoberajú elektrinu na kredit na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia a bez dodatočných poplatkov, za štandardné cenníkové ceny schválené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví," informuje web spoločnosti.
Čítajte viac Slovenskí vedci vypočítali, kto je energeticky chudobný. Skoro každá tretia domácnosť chudobnejších má problém s teplom
Dokoupilová z Akadémie vied vysvetľuje, že predplatená elektrina funguje na princípe „najprv zaplatíš, potom využívaš“. V takomto kreditnom systéme je množstvo odobratej elektrickej energie limitované tým, koľko energie si človek dopredu predplatí. Ak človek kredit predplatený kredit minie, energetické dodávky budú pre domácnosť obmedzené.
Ďalšou možnosťou, ako situáciu energeticky chudobným domácnostiam zjednodušiť, je zavedenie sociálnej zľavy na elektrinu, plyn a teplo. Tá má podľa publikácie českej organizácie Iniciativa za bydlení pod názvom Energetická chudoba a jej riešenia vyzerať tak, že štát bude dodávateľom energií kompenzovať straty z dodávok energií za znížené ceny pre určité kategórie zákazníkov. To jednoducho znamená, že sociálne slabšie domácnosti zaplatia za energie dodávateľom menej a rozdiel, ktorý vznikne, zaplatí štát.
Ďalšou možnosťou je znižovanie energetickej náročnosti bývania. Štát napríklad už 19. júla odštartuje výzvu na rekonštrukciu rodinných domov pod názvom Obnov dom mini, ktorá má za cieľ pomôcť domácnostiam, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. Prostredníctvom výzvy má byť podľa plánu čiastočne obnovených 3 060 domov do konca tretieho štvrťroka 2025. Výška finančného príspevku pre ľudí v tomto projekte je maximálne 10-tisíc eur, pričom časť finančných prostriedkov bude vyplatená dopredu.
Okrem toho vláda predstavila aj projekt pod názvom Zelená solidarita, prostredníctvom ktorého môže byť žiadateľom vyplatených až 90 percent nákladov napríklad na kotol na biomasu či slnečný panel. O dotáciu môže požiadať každá domácnosť, ktorá sa nachádza na hranici rizika chudoby. Takáto investícia môže ľuďom výrazne pomôcť ušetriť náklady na energie v obydlí.
Čítajte viac Po 20 rokoch v Európskej únii sú Slováci oveľa bohatší
Najnovšie ani vláda už nechystá plošné dotácie za energetické účty. Dôvodom je, že plošná pomoc je veľmi drahá, pričom vláda musí ušetriť v budúcom roku 1,3 miliardy eur. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) dávnejšie vyhlásila, že rezort pripravuje iba cielenú pomoc pre najchudobnejších ľudí. Na detaily sa však stále čaká.