Na to, čo sa okolo automatu na výpočet minimálnej mzdy deje, vyvolalo ostrú reakciu ministra práce Erika Tomáša. „Pokiaľ vládna koalícia nie je schopná zahlasovať za vlastné programové vyhlásenie vlády, aký má táto vládna koalícia zmysel?“ pýtal sa rétoricky Tomáš v relácii Braňo Závodský naživo, ktorú vysiela Rádio Expres.
SNS pritom odkazuje Tomášovi, že súčasťou zmien musí byť aj automat na výpočet minimálneho dôchodku. „Chceme sa baviť o vzájomnej previazanosti, nemôžeme tlačiť minimálne mzdy automatom a nechať dôchodcov žiť z ruky do úst,“ povedal Danko. „Určite to musíme spojiť,“ povedal Danko s tým, že SNS má „svoje politické ciele a podmienky“.
Danko chce kategorizovať jednotlivé skupiny dôchodcov. „Máme riešenie, ktoré ho prekvapí,“ povedal. Načrtol, že minimálny dôchodok chcú rozlišovať u ľudí nad 85 rokov, ktorí si už nevedia zarobiť. „My môžeme kategorizovať dôchodcov, to nemusí byť plošne,“ doplnil. Naznačuje tak, že relatívne starším seniorom by mohli rásť dôchodky inak ako relatívne mladším, ktorí majú viac možností na trhu práce. Zároveň reagoval práve na vyjadrenia ministra práce. „Mňa osobitne mrzí veta Erika Tomáša, že na čo je potom taká koalícia. Ja som takú vetu od neho nečakal,“ povedal Danko. Súčasťou sporov v koalícii je aj obsadenie postu predsedu parlamentu. SNS je presvedčená, že zvolenie Petra Pellegriniho za prezidenta zmenilo pomery v koalícii. Strana Hlas odmieta, že by sa mala vzdať pozície predsedu parlamentu a mieni ju obsadiť.
Čítajte viac Kto odmietne pracovať, príde o sociálnu dávku. Tomáš otvorene hovorí o problémoch s Rómami
Rezort práce predpokladá, že napriek sporom sa bude legislatíva schvaľovať na jeseň tohto roku. „Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, následne diskusiou na tripartite a teraz čaká na predloženie na rokovanie vlády. Očakávame, že zákon bude prerokovaný v parlamente na septembrovej a októbrovej schôdzi, keďže v balíku sú aj transpozičné opatrenia, ktoré musia byť prijaté do novembra tohto roka. Nová minimálna mzda podľa nového automatu by mala platiť od 1. januára 2026,“ upozorňuje ministerstvo financií. V roku 2024 sa tak pre rok 2025 bude o minimálnej mzde rozhodovať podľa pôvodných podmienok.
Aj v prípade, že sa automat upraví, rezort práce počíta s tým, že dohoda na vyššej minimálnej mzde, než akú určí automat, bude možná.
Ako je to s automatom?
V súčasnosti platí, že sociálni partneri, teda zamestnávatelia, odborári a vláda sa môžu na výške minimálnej mzdy dohodnúť a ak sa nedohodnú, tak jej výška sa určí ako 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Aktuálna výška minimálnej mzdy je 750 eur mesačne.
Ak by sa teda uplatňoval automat určenia výšky minimálnej mzdy pre rok 2025 v súčasnej podobe, v roku 2025 by bola zhruba na úrovni 817 eur, čo je 57 percent z priemernej mzdy vo výške 1 430 eur. Ak by už pre budúci rok platil automat na úrovni 60 percent priemernej mzdy, minimálna mzda by bola 860 eur, rozdiel by teda bol 43 eur. Do roku 2027 by tak výška minimálnej mzdy podľa novej podoby automatu mohla dosiahnuť výšku 969 eur mesačne. Odhady ministerstva práce hovoria o tom, že v roku 2027 by minimálna mzda mohla v porovnaní s aktuálnym automatom byť vyššia o 49 eur.
Danko okrem toho naznačuje, že zvyšovanie minimálnej mzdy by mohlo likvidovať podnikateľov. Ministerstvo práce už návrh na úpravu automatu prerokovalo na Hospodárskej a sociálnej rade SR, teda na tripartite. Na tomto rokovaní ministerstvo práce predložilo prepočty, podľa ktorých doplatky minimálnej mzdy a sociálnych a zdravotných odvodov v roku 2026 budú pre firmy znamenať dodatočné náklady vo výške 99 miliónov eur. To sa týka vyše 34-tisíc subjektov.
Okrem toho viac ako 21-tisíc subjektov vypláca zamestnancom príplatky, ktoré sú na minimálnu mzdu naviazané. Zvýšenie minimálnej mzdy bude pre ne znamenať dodatočné náklady vo výške 11,2 milióna eur.
Zamestnávatelia majú výhrady
Návrh má, samozrejme, aj kritikov. Zamestnávatelia sú presvedčení, že návrh spôsobí problémy. „Zo znenia smernice nevyplýva povinnosť, aby členský štát mal minimálnu mzdu určenú na úrovni 60 percent hrubej priemernej mzdy. Ide len o orientačné referenčné hodnoty, ktoré majú slúžiť členskému štátu na to, aby mohol posúdiť primeranosť minimálnych zákonných miezd,“ hovorí Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.
„Na uvedený účel môžu použiť orientačné referenčné hodnoty, ktoré sa bežne používajú na medzinárodnej úrovni, ako je 60 percent hrubého mediánu mzdy a 50 percent hrubej priemernej mzdy, a (alebo) orientačné referenčné hodnoty používané na vnútroštátnej úrovni. S ohľadom na uvedené si dovoľujeme poukázať na to, že referenčná hodnota 60 percent sa vzťahuje na hrubý medián a nie na priemernú mzdu,“ dodáva Asociácia.
Ak by mal automat fungovať podľa nových pravidiel, štát by mal podľa zamestnávateľov zrušiť napríklad mzdové zvýhodnenie za prácu cez víkend a v noci. „Rastom minimálnej mzdy rastie aj povinne poskytované mzdové zvýhodnenie. Náklady na strane zamestnávateľov sú zvyšované nielen rastom minimálnej mzdy a súvisiacim rastom povinného mzdového zvýhodnenia, ale aj existenciou takzvaných minimálnych mzdových nárokov. Zvýšenie minimálnej mzdy má teda výrazný vplyv aj na rast mzdových zvýhodnení, kompenzácie za sťažený výkon práce a náhrady za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti,“ hovoria firmy.
Ministerstvo tento návrh odmietlo s tým, že zmeny v mzdových zvýhodneniach nie sú vôbec na stole. V rámci rokovania tripartity zamestnávatelia zmeny v minimálnej mzdy odmietli.
Čo bude s minimálnymi dôchodkami?
Rezort práce v reakcii na otázky denníka Pravda pripúšťa diskusiu o minimálnych dôchodkoch. „Aj bez kladenia akýchkoľvek podmienok k minimálnej mzde sme teda pripravení participovať na odborne a finančne realizovateľných návrhoch na ďalšie zvyšovanie minimálnych dôchodkov,“ hovorí rezort práce. Ministerstvo pod vedením Erika Tomáša teda nevidí dôvod na to, aby sa automat zvyšujúci minimálnu mzdu spájal s minimálnymi dôchodkami.
V období od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2024 je výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. júlu 2023. Výška minimálneho dôchodku aktuálne začína na sume 389,9 eura mesačne. Od 1. januára 2025 bude výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. januáru príslušného roka.