Vyčíslil, že v období od 3. štvrťroka 2022 do 1. kvartálu 2024 stúpol pomer slovenskej ekonomiky k priemeru krajín EÚ o 1,8 percentuálneho bodu (p. b). „Po Slovensku nasleduje Maďarsko a Poľsko s rastom 0,8 a 0,6 bodu. Pokles zaznamenalo Česko o 1,6 bodu a Rakúsko o 3,7 bodu,“ priblížil ISA.
Čítajte viac Bez EÚ by sme sa skôr podobali na Bielorusko ako na západné krajiny. Slovensko je v únii už dvadsať rokov
K dobiehaniu slovenskej ekonomiky podľa inštitútu najviac prispeli fixné investície (0,7 p. b.), čistý export (0,6 p. b.) a zmena stavu zásob (0,7 p. b.). Približovanie naopak tlmila spotreba domácností (-0,4 p. b.) a vlády (-0,1 p. b.). „Investíciám pomohlo dočerpávanie eurofondov, pokles spotreby tlmilo dotovanie regulovaných cien energií pre domácnosti,“ vysvetlil ISA.
Pripomenul, že HDP v stálych cenách je vo V4 nižší ako HDP vykazovaný v parite kúpnej sily (PKS), teda po zohľadnení rôznych cien. Ide o ukazovateľ, ktorý sa tiež často používa na porovnanie ekonomickej úrovne rôznych krajín. Dôvodom tohto rozdielu sú stále nižšie životné náklady v krajinách regiónu oproti priemeru EÚ. „Napríklad v roku 2022 bolo HDP v PKS na Slovensku podľa Eurostatu 71 % priemeru EÚ. Jeho nárast je tlmený postupným približovaním cien v krajinách V4 k priemeru EÚ,“ doplnil inštitút.