Výpočty Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce a holandskej Nadácie WageIndicator Foundation ukazujú, že suma minimálnej mzdy na Slovensku dokáže pokryť iba 78 percent základných výdavkov, ktoré sú potrebné na dôstojný život. Inštitúcie vypočítali, že ak má človek pracujúci na Slovensku viesť slušný život, mal by zarobiť aspoň 962 eur v hrubom.
Konfederácia odborových zväzov vysvetľuje, že dôstojná minimálna mzda by mala byť odmenou za prácu v štandardnom pracovnom čase, ktorá zamestnancom poskytne dostatok peňazí na taký život, ktorý väčšina spoločnosti vníma ako základný štandard. „Má umožniť žiť obyčajným, ale materiálne dôstojným životom. Naším dlhodobým cieľom je cielené zvyšovanie nielen minimálnej mzdy, ale aj iných príjmov tak, aby sa približovali hodnote, ktorú môžeme považovať za dôstojné materiálne minimum," priblížila pre Pravdu hovorkyňa zväzu Martina Nemethová.
Čítajte viac Nízke platy, nekvalitné potraviny a migranti zaťažujúci systém? Vyvraciame najčastejšie ekonomické mýty o EÚ
Znamená to, že ak pracujete v najnižšom stupni náročnosti práce, napríklad dopĺňate tovary do regálov v obchodoch, zarobíte v hrubom o 212 eur menej, ako potrebujete na slušný život. Platí totiž, že minimálna mzda nie je len jedna pevná suma pre každého. Určuje sa práve podľa toho, aká náročná je práca, ktorú robíte.
V druhom stupni náročnosti práce, týka sa to napríklad predavačiek, musíte zarobiť aspoň 866 eur. To znamená, že od dôstojnej výplaty vás stále bude deliť 96 eur. Až v treťom stupni náročnosti práce, v ktorom sa nachádzajú napríklad zdravotné sestry, zarobíte najmenej o 20 eur viac, ako predstavuje hranica zárobku potrebná na uhradenie nákladov spojených so slušným životom.
Slovensko je v klube najhorších
Inštitút pre výskum práce vyčíslil, že rozdiel medzi dôstojnou mzdou a zákonom garantovanou najnižšou mzdou v slovenskom hospodárstve dosiahol 22 percent. Radíme sa tak medzi krajiny s najväčšou medzerou, ktorá sa nachádza medzi týmito dvoma sumami.
Horšie ako my sú na tom z tohto hľadiska v rámci Európskej únie (EÚ) napríklad Lotyši, ktorí majú až 39,5-percentnú medzeru medzi garantovanou minimálnou mzdou a hranicou dôstojnej minimálnej mzdy. Týka sa to aj Chorvátska (33,2 percenta), Portugalska (32,1 percenta), Grécka (23,7 percenta) či susednej Českej republiky, ktorá je na tom s 23,3 percenta o niečo horšie ako my.
Vo viacerých bohatých krajinách sú, naopak, minimálne zárobky o niečo vyššie ako vypočítaná dôstojná mesačná mzda v hrubom. V Nemecku je to až 162 percent, vo Francúzsku 156 percent, v Holandsku 153 percent. Lepšie ako my sú na tom aj mnohé iné krajiny. „Poliaci, Maďari, Slovinci, Litovčania a Estónci majú, na rozdiel od Slovenska, minimálnu mzdu nad národnou hranicou dôstojnej minimálnej mzdy, pričom každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy v daných krajinách nespôsobuje krach podnikateľov a firiem ani im nerastie nezamestnanosť," hovorí Nemethová.
Čítajte viac Platy prudko rastú. Štatistici hovoria o treťom najrýchlejšom skoku za 15 rokov
Zároveň platí, že minimálne zárobky na Slovensku patria v rámci EÚ k tým najnižším. Horšie ako my je na tom napríklad Maďarsko, kde najmenej zarábajúci ľudia dostávajú mesačne v hrubom 697 eur, teda o čosi vyše 50 eur menej ako Slováci, a minimálna mzda v Rumunsku je 663 eur.
Najvyššie minimálne mzdy v rámci únie, až 2 571 eur, dostávajú ľudia v Luxembursku. Zle sa nemajú ani Íri, ktorí mesačne dostávajú najmenej 2 146 eur. Holanďania dostávajú najmenej 2 070 eur a nad dvoma tisíckami eur je aj Nemecko, kde sa minimálna mzda vyšplhala na 2 054 eur.
Odborári: zvýšme minimálnu mzdu
Čoskoro však majú nastať zmeny. Rezort práce na čele s ministrom Erikom Tomášom (Hlas) sľubuje, že už o niekoľko rokov sa najnižšie platy vyšplhajú takmer na tisíc eur za mesiac v hrubom. Od roka 2025 sa totiž budú vypočítavať ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Aktuálne je to 57 percent.
Ľudia, ktorí dostávajú minimálne výplaty, ich tak po prvýkrát budú mať vyššie až v roku 2026. Podľa prepočtov ministerstva práce a v prípade, ak sa vláda s odborármi nedohodne inak, by sa mala minimálna mzda o dva roky vyšplhať na 920 eur. V roku 2027 to bude až 970 eur. Výsledná suma bude záležať na spomínanom vyjednávaní sociálnych partnerov, ale rovnako aj na výške priemerných miezd v tomto a budúcom roku, ktoré zatiaľ ešte nepoznáme.
Je však potrebné počítať s tým, že nebude rásť len minimálna mzda, ale aj náklady na život. „Keďže počas rokov 2024 až 2027 môžeme vďaka očakávanému rastu cien predpokladať navýšenie dôstojnej mzdy, ani nárast minimálnej mzdy na 969 eur v roku 2027 nebude stačiť na zabezpečenie potrieb na dôstojný život pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva," priblížil výskumný riaditeľ CELSI a expert na dôstojnú mzdu Martin Kahanec.
Odborári preto tvrdia, že nastavenie vzorca výpočtu minimálnej mzdy na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov je len prvým krokom, ktorý nás môže priblížiť k tomu, aby všetci ľudia mohli zarábať dôstojnú mzdu. „Druhým je posilnenie kolektívneho vyjednávania. Zákonom definovaný vzorec sa použije len vtedy, ak nedôjde k dohode zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov. Podľa európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách sú podielové ukazovatele minimálnej mzdy na priemernej mzde len pomocným rámcom, dôležité sú náklady na život, cenová úroveň, výkon ekonomiky a produktivita práce," doplnila Nemethová.
Čítajte viac Stovky tisíc ľudí budú zarábať viac, sľubuje Tomáš. Firmy mu už vystavili účet, bude to drahé, tvrdia
Podľa odborárov by taktiež mohlo pomôcť aj zvýšenie priemernej mzdy na Slovensku, pretože máme nízky podiel miezd na HDP a pridanej hodnote. Zdôrazňujú preto posilnenie odborov a kolektívneho vyjednávania. U zamestnávateľov, u ktorých odbory pôsobia, sú mzdy o 18 až 20 percent vyššie ako u tých, kde nepôsobia.
A akú výšku by mali mať najnižšie platy podľa zástupcov zamestnancov? „Minimálnu mzdu, ako sme už spomínali vyššie, je potrebné nastaviť najmenej na takú výšku, ktorá prekračuje hodnoty takzvanej living wage, čiže základných nákladov na skromný, ale slušný život. Konkurencieschopnosť Slovenska nemôže byť postavená na nedôstojných životných podmienkach ľudí zarábajúcich minimálnu mzdu," uzatvorila Nemethová.