Podľa ministra Tomáša je v krajine dostatok pracovných miest, ktoré by mohli obsadiť práve ľudia, ktorí v súčasnosti poberajú dávku v hmotnej núdzi. Štát by mohol zdravým poberateľom dávky v hmotnej núdzi ponúknuť pracovnú pozíciu a ak túto prácu poberatelia odmietnu, mohli by čiastočne alebo úplne prísť o dávku v hmotnej núdzi.
„Medzi nezamestnanými sú aj ľudia, ktorí nechcú pracovať, ktorí sú leniví a ktorí využívajú, alebo lepšie povedané zneužívajú, systém,“ povedal minister Tomáš. Primárnym cieľom tohto opatrenia je dostať ľudí do práce. Čiastočne by to odbremenilo aj sociálny systém. V máji vo forme dávky v hmotnej núdzi štát vyplatil vyše dvanásť miliónov eur. Na Slovensku bolo v máji zhruba 137-tisíc ľudí bez práce, ktorí boli disponibilní, teda pripravení nastúpiť do práce.
Nápad na krátenie dávky v hmotnej núdzi z dielne ministerstva práce zatiaľ nemá konkrétnu podobu, rezort chce na podrobnom návrhu pracovať počas leta a konkrétne znenie by mohlo byť známe v septembri.
Čítajte viac Dobré časy sa skončili. Slovensko čakajú výzvy, ktoré budú stáť miliardy eur
Nápad má slabé miesta
Samotný minister pripúšťa, že rezort musí v návrhu vyriešiť viacero problémov. Medzi poberateľmi dávky v hmotnej núdzi sú napríklad ľudia, ktorí zostávajú mimo pracovného trhu preto, že zápasia s exekúciami. V rámci vymáhania dlhov môže exekútor totiž siahnuť na pracovné príjmy, no nie na sociálne dávky. Pre niektorých občanov tak jednoducho nie je výhodné „vymeniť“ dávku od štátu za príjem z práce. Štát teda bude musieť riešiť aj to, čo s ľuďmi, ktorí by svoju situáciu zhoršili, ak by sa zamestnali.
Zároveň Tomáš priznáva, že štát bude musieť vytvárať vhodné pracovné miesta tam, kde sa nachádzajú poberatelia dávky v hmotnej núdzi. Štát v máji tohto roku evidoval približne 63-tisíc žiadateľov o dávku v hmotnej núdzi, celkovo je ale v systéme tejto dávky až 138-tisíc ľudí, keďže žiadatelia majú svoje rodiny a podľa počtu členov sa výška príspevku mení. Ministerstvo počíta s tým, že o dávku v hmotnej núdzi by úplne mohol prísť len jednotlivec, ktorý odmietne pracovnú ponuku. Ak dávku v hmotnej núdzi poberá žiadateľ, ktorý napríklad má deti, dávku štát pravdepodobne nestopne úplne a bude ju iba krátiť.
Výška tejto dávky sa tak podľa druhu rodiny pohybuje od 84,90 eura pre jednotlivca až do 297,50 eura pre dvojicu, ktorá má štyri a viac detí.
Najväčší podiel ľudí v hmotnej núdzi sa nachádza v okrese Revúca, tvoria tam až 14,05 percenta obyvateľov. Celkovo ide o 5 315 ľudí. Celkovo najviac poberateľov dávky v hmotnej núdzi žije v okrese Rimavská Sobota, v máji ich bolo spolu 8 244. Počtom obyvateľov je ale Rimavská Sobota v porovnaní s Revúcou viac ako dvojnásobná, takže podiel poberateľov dávky v hmotnej núdzi na celkovom obyvateľstve okresu bol v Rimavskej Sobote v máji 10,35 percenta. Za Revúcou a Rimavskou Sobotou nasledujú okresy Kežmarok, Gelnica, Sabinov a Rožňava.
Čítajte viac Jadrový odpad sa dá zužitkovať, Slovensko v ňom má zásobu energie na 400 rokov
Najviac poberateľov žije v Prešovskom kraji, takmer 40-tisíc, nasleduje Košický kraj s takmer 38-tisíc žiadateľmi a Banskobystrický kraj, kde ich žije takmer 28-tisíc. Tieto dáta podľa očakávaní ukazujú, že najviac poberateľov dávky v hmotnej núdzi žije v regiónoch, ktoré sú ekonomicky slabšie. Práve tam by mal štát poberateľom dávky v hmotnej núdzi ponúkať prácu.
Legislatívny zámer rezortu práce počíta s tým, že ak bude musieť poberateľ dávky za svojou novou prácou cestovať, štát bude tieto náklady hradiť.
Ministerstvo práce neposkytlo úplne detailné údaje o tom, aká je skladba ľudí, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, no Tomáš otvorene povedal, že cieľom tohto opatrenia je zvýšiť zamestnanosť ľudí, ktorí sú súčasťou rómskych komunít. Samotný rezort počíta s tým, že bude uchádzačom o zamestnanie ponúkať predovšetkým pracovné pozície, na ktoré stačí relatívne nižšie dosiahnuté vzdelanie.
Najväčšia opozičná strana Progresívne Slovensko zámer kritizuje s tým, že problém s nezamestnanosťou nevyrieši. „Minister práce v tejto chvíli nevie garantovať, či štát vôbec dokáže vygenerovať dostatok pracovných miest, ktoré budú typom práce aj regionálnym rozložením vhodné pre dlhodobo nezamestnaných. Zároveň nepovedal, či si budú môcť uchádzači medzi ponukami vyberať. Veľmi vágne hovoril aj o počte a štruktúre ľudí, ktorých by sa odobratie či krátenie dávky týkalo," povedala poslankyňa Simona Petrík.
Tomáš avizuje aj ďalšie zmeny
Ministerstvo práce prišlo v legislatívnom návrhu aj s ďalším opatrením, ktoré sa týka zmeny režimu prác vo verejnom záujme. Po novom budú môcť obyvatelia obcí na Slovensku vykonávať práce vo verejnom záujme na širšom území v rámci okresu. „V mnohých prípadoch totiž starostovia konkrétnych obcí nemajú dostatok práce pre týchto ľudí a oni potom len sedia doma a poberajú dávku v hmotnej núdzi, ako aj iné dávky,“ povedal Tomáš.
Čítajte viac Európska komisia vyčíta Slovensku a ďalším krajinám vysoké deficity
Práve pri prácach vo verejnom záujme systém krátenia dávok už dnes funguje. „Aj dnes v prípade, že človek odmietne tieto práce vo verejnom záujme a neodpracuje si 32 hodín mesačne, je mu odobratá alebo krátená dávka v hmotnej núdzi. My toto sprísňujeme a dopĺňame to o odmietnutie pracovnej ponuky,“ uviedol minister. Podľa neho sa v súčasnosti stáva, že ak pre obyvateľa nie sú žiadne práce, ktoré by vykonal na území obce, zostáva doma a dávka sa mu zostáva. Rozšírenie územia by tak mohlo prispieť k tomu, že sa pre poberateľa dávky nájde práca jednoduchšie.
Minister avizuje aj zmeny v aktivačnom príspevku. Ten je formálne určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, ktoré sú potrebné na uplatnenie sa nezamestnaného človeka na trhu práce.
Tomáš naznačil, že by mohlo existovať viac kategórií aktivačného príspevku. Najnižší aktivačný príspevok by po novom mali dostať ľudia, ktorí len vykonávajú malé obecné služby, no nechcú sa riadne zamestnať. Vyšší aktivačný príspevok dostanú podľa neho ľudia, ktorí sa budú chcieť rekvalifikovať, vzdelávať alebo zúčastňovať na ďalších projektoch úradov práce. Tretí, najvyšší príspevok dostanú ľudia, ktorí sa riadne zamestnajú.
Minister odmietol konkretizovať, aké by mohli byť jednotlivé výšky aktivačných príspevkov. Medzi jednotlivými výškami by ale podľa Tomáša mal byť značný rozdiel, aby pre ľudí bolo atraktívne zamestnať sa. Aktuálne existuje jeden aktivačný príspevok vo výške 86,80 eura mesačne.