Tá sa pozrela na to, ako sú verejné financie jednotlivých krajín pripravené na výdavky s obranou, starnutím, prípravou na klimatickú zmenu a digitálnymi zručnosťami. Predpovedala pritom vývoj, aký môže nastať do roku 2070.
Celkové výsledky pre Slovensko jednoducho nedopadli dobre. Slovensko je spomedzi hodnotených krajín najhoršie. Hrozí nám, že potrebné reformy budeme musieť robiť nárazovo, môže sa teda stať, že budú relatívne bolestivé. Aby bola krajina dobre pripravená, bude musieť vynaložiť na to zhruba 10 percent hrubého domáceho produktu. To je v praxi vyše 10 miliárd eur pri súčasnom výkone ekonomiky. Toto číslo počíta napríklad s tým, že Slovensko udrží svoj dlh, napriek špecifickým okolnostiam, ktoré budú prichádzať, pod hranicou 60 percent HDP.
Priemer eurozóny, pokiaľ ide o celkové výsledky, je na úrovni okolo piatich percent, najlepšie z porovnania krajín v eurozóne vyšlo Estónsko, ktoré bude musieť robiť úpravy na úrovni zhruba jedného percenta HDP.
Denník Pravda zosumarizoval, ktoré najväčšie výzvy Slovensko čakajú.
1. Obranné výdavky
Na mierové časy sa už Slovensko a ďalšie krajiny EÚ spoliehať nemôžu. Výdavky na obranu ukazujú, že európske krajiny postupne uverili, že žijeme v bezpečnom prostredí a postupne znižovali výdavky na obranu. Prepočty ECB ukazujú, že jednotlivé krajiny od 50. rokov dvadsiateho storočia výrazne znižovali výdavky na obranu. V roku 1954 tvorili napríklad francúzske výdavky na obranu zhruba šesť percent HDP krajiny, v prípade Veľkej Británie to bolo desať percent a Nemecko a Taliansko vynakladali vtedy viac ako tri percentá. Výdavky všetkých týchto krajín postupne klesali a dnes sa v prípade viacerých krajín dostali pod hranicu dvoch percent HDP. Práve k výdavkom na obranu v tejto výške sa zaviazali členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO).
Mnohých členov NATO nedonútil ani stále aktuálny konflikt na Ukrajine k tomu, aby na obranu dali dve percentá HDP. Medzi tieto krajiny ECB zaradila aj Slovensko. Uviedla to s odvolaním sa na údaje z NATO, Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru a Eurostatu. Slovensko podľa analýzy nedosiahlo vo výdavkoch na obranu ani 1,5 percenta HDP. Iné sú ale odhady iba NATO. Tie počítajú s tým, že Slovensko minulo na obranu v roku 2023 celkovo 2,05 percenta HDP, čo požadovaný záväzok spĺňa. Analýza ECB v každom prípade ukazuje, že európske krajiny ako celok nedávajú na obranu dosť. „Ak by krajiny eurozóny, vrátane tých, ktoré nie sú členmi NATO, zvýšili svoje výdavky na dve percentá HDP, ročne by sa výdavky museli zvýšiť o 71 miliárd eur, to predstavuje zhruba 0,5 percenta HDP eurozóny,“ hovorí vo svojej analýze banka.
Čítajte viac Slovensko bude potrebovať prílev cudzincov, aby udržalo rast. Chýbajú aj ľudia, čo odišli do predčasného dôchodku
2. Starnutie
Starnutie populácie je jeden z kľúčových problémov vyspelého sveta, týka sa teda aj členských krajín EÚ. Niektoré krajiny ho ale začali riešiť skôr ako iní členovia a v tomto prípade Slovensko, bohužiaľ, nemá dobrú východiskovú pozíciu. Veľkú časť výdavkov spojených so starnutím máme ešte len pred sebou. ECB nás zaradila medzi päticu krajín, ktoré na dodatočné výdavky spojené so starnutím populácie budú musieť vynaložiť viac ako tri percentá HDP. Tieto výdavky by mali smerovať na výplatu väčšieho množstva dôchodkov, do vzdelania a do zdravotnej starostlivosti.
Problém so starnutím populácie totiž prinášajú celkovo pozitívne okolnosti. Stredná dĺžka dožitia človeka vo veku 65 rokov bola v roku 2002 na úrovni 17,8 roka a do roku 2022 stúpla na 19,5 roka. To je jeden z argumentov, ktorý hovorí v prospech postupného zvyšovania veku odchodu do dôchodku. Problémy Slovenska s rastúcim vekom populácie sa v skutočnosti ešte len začnú. Analytici VÚB banky upozorňujú, že v EÚ tieto výdavkové položky citlivé na starnutie dohromady tvoria v priemere 24 percent výkonu ekonomiky. Na Slovensku sú náklady na starnutie o niečo menšie, v roku 2022 to bolo 19 percent HDP. Naša relatívne ešte stále uspokojivá pozícia je dôsledkom demograficky výhodnej pozície vďaka generácii takzvaných „Husákových detí“, teda ročníkov narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia.
Čítajte viac Diera v rozpočte by mohla byť podľa expertov na rozpočet menšia
„Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení. Na miesta „Husákových detí“ nastupujú oveľa slabšie ročníky, populačne o tretinu až polovicu menej početné. Výsledkom je nepriaznivá bilancia zmien počtu pracujúcich a dôchodcov a prudký rast verejných výdavkov na starnutie už v horizonte aktuálnej dekády,“ upozorňujú analytici.
„S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer tri percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine európskej dvadsaťsedmičky neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku,“ dodávajú. ECB vyhodnocuje situáciu na horizonte do roku 2070, teda na pôdoryse výrazne dlhšieho obdobia a počíta s tým, že len na dôchodky budeme musieť vynaložiť o zhruba 1,5 percenta HDP viac.
3. Klimatická zmena
ECB upozorňuje, že jednotlivé súčasti boja budú jednotlivé krajiny brzdiť. Vplyv klimatickej zmeny má dva rozmery. Jedným je to, že jednotlivé krajiny budú trápiť prichádzajúce vplyvy nepriaznivého počasia, ktoré budú ničiť úrodu a aj majetok ľudí, firiem a štátu.
Ďalším rozmerom je to, že samotná EÚ tlačí na to, aby jednotlivé ekonomiky fungovali ekologicky udržateľnejšíe. Ak by sa napríklad podarilo dosiahnuť celkovo nulové emisie do roku 2050, znamenalo by to spomalenie hospodárskeho rastu veľkého počtu európskych krajín. To sa týka aj Slovenska. Navyše EÚ v súčasnosti z dobrých dôvodov tlačí na to, aby jednotlivé krajiny produkovali menej skleníkových plynov. Táto transformácia ekonomiky bude ale výzvou aj pre Slovensko. Jednotlivých faktorov, ktoré vplývajú na hospodársky rast, identifikovala ECB päť, v období od 2024 do 2050 môžu niektoré z nich znížiť tempo hospodárskeho rastu až o 0,1 percentuálneho bodu. Efekt jednotlivých okolností je ale rôzny.
Čítajte viac Nedávajú bločky, Kamenický im klepne po prstoch
4. Digitalizácia
V tejto oblasti Slovensko skutočne zaostáva. Slovensko v roku 2022 obsadilo v hodnotení indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti 23. miesto spomedzi 27 členských štátov EÚ. V porovnaní s cieľmi, ktoré by Slovensko malo dosiahnuť do roku 2030, nie sme ani v polovici cesty, nachádzame sa pod hranicou 50 percent. Horšie ako Slovensko je na tom už len Grécko. Najlepšia situácia je z pohľadu tohto ukazovateľa vo Fínsku. Tam sa krajina šplhá k sedemdesiatim percentám.