Všimnime si, čo sa deje v západnej Európe. Francúzsko, z ktorého dovážame celoročne najdrahšie zemiaky, ich tak-tak stihlo zasadiť v agrotechnických termínoch. Nemecku, ktoré čelilo záplavám, zostáva dosadiť ešte okolo desať percent plôch a Holanďanom ešte o čosi viac. V Česku spálil na jar niektoré porasty mráz.
Klimatická zmena prináša nevyspytateľné počasie, ale pomery v poľnohospodárstve mení aj vojna na Ukrajine. Tá od vypuknutia vojny v roku 2022 môže vyvážať do EÚ pšenicu bez cla, čo skomplikovalo život slovenským obilninárom.
Foto: Jozef Sedlák
Vo vzduchu visí nielen z týchto dôvodov nevyhnutnosť štrukturálnych zmien v rastlinnej výrobe. Pravda, ako ukázal Deň zemiakového poľa vo Veľkom Bieli, ktorým poľnohospodári vítali novú úrodu zemiakov, nebude to vôbec jednoduché.
Do istej miery farmárom uľahčujeme úlohu aj my bežní slovenskí spotrebitelia. Zemiaky už nehrajú na našom jedálnom lístku takú dôležitú úlohu ako pred 35 rokmi, keď platilo, že sú druhým slovenským chlebom. Spotreba z vyše 80 kilogramov spadla k 50 kilám na obyvateľa a rok. Cestoviny či pizza nahradili vo výžive zemiaky, čo, mimochodom, podnietilo na Slovensku pestovanie tvrdej pšenice, ktorú nakupujú talianski obchodníci. Strava súčasných tridsiatnikov je iná – pestrejšia ako ich rovesníkov z osemdesiatych rokov.
Čítajte viac Mäso zo zahraničia je lacnejšie ako to slovenské. Prečo? Farmári hovoria, čo môže spraviť odveta Číny
Pravda, to nič nemení na tom, že zemiaky stále tvoria veľmi dôležitú výživovú položku obyvateľov Slovenska. Tohto roku ich pestujú poľnohospodári na ploche 5 644 hektárov, na plnú sebestačnosť by museli túto výmeru zdvojnásobiť. Zdanlivo by to nemal byť problém, v skutočnosti sa však do pestovania zemiakov farmári nehrnú, a to ani v tradičných zemiakarských oblastiach, akými boli Liptov, Spiš či Šariš.
Kam idú podpory
Istý pozitívny medziročný vzostup plôch však predsa len vidno – oproti vlaňajšku pestovateľské plochy narástli o desať percent. Na stretnutí s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom predseda zemiakarského zväzu Jozef Šumichrast povedal, že sa konečne od slov prešlo k činom. Zemiakari mali na mysli predovšetkým to, že dostali podporu 327 eur na každý zemiakmi vysadený hektár. Okrem toho sa doťahujú projektové podpory, ktoré by mali vyústiť v priebehu dvoch rokov do vybudovania nových skladových kapacít s objemom 40-tisíc ton. To by otvorilo cestu k rozšíreniu pestovania o ďalších 800 až 1 000 hektárov.
Pestovaniu zemiakov by malo tiež pomôcť zmŕtvychvstanie š. p. Hydromeliorácie, ktorý by mal po rokoch žitia v chudobe, ale aj devastácie a rozkrádania majetku dostať milióny eur na investičnú obnovu. Minister Richard Takáč povedal, že nemieni za žiadnych okolností tento podnik privatizovať. Nazdáva sa, že partnerstvá medzi štátnou firmou a poľnohospodárskymi podnikmi by mali viesť k efektívnemu využívaniu celej závlahovej sústavy. Tá je značne devastovaná – veď v aktívnej prevádzke sú závlahy možno na 80-tisíc hektároch, pričom boli vybudované na vyše 320-tisíc hektároch.
Kľúčom k dobrým úrodám zemiakov je nepochybne dostatok vody najmä v čase sucha. Polovica zemiakov sa dnes pestuje na juhozápadnom Slovensku, najmä v okrese Senec, kde sa sústreďujú najproduktívnejší zemiakari. Tí ukážkovo využívajú závlahy a tiež ako jedni z mála v krajine vytvorili funkčné odbytové organizácie, ktoré im otvorili cestu do obchodných reťazcov, kde nakupuje zemiaky väčšina slovenských spotrebiteľov.
Čítajte viac Začala sa žatva a pestovatelia so 40-ročnou praxou neveria vlastným očiam. Stáva sa zo Slovenska Taliansko?
Optika ministra a farmárov
Napriek mimoriadnej podpore špeciálnej rastlinnej výroby však medzi poľnohospodármi nevládnu preteky o rozšírenie plôch zemiakov. Pred mesiacom sa minister Richard Takáč stretol v okrese Nové Zámky s manažérmi 20 poľnohospodárskych podnikov a 500 nezamestnanými.
„Boli tam aj tri či štyri družstvá s výmerou zhruba 3-tisíc hektárov, ktoré pestovali tri plodiny a zamestnávali po 12 ľudí. Nazdávam sa, že v kontexte potenciálneho vstupu Ukrajiny do Európskej únie, ustavičného predlžovania bezcolného dovozu ukrajinského obilia, nemá orientácia len na pestovanie obilnín, kukurice a olejnín perspektívu. Treba sa zaujímať o živočíšnu a špeciálnu rastlinnú výrobu," uviedol minister.
Takáč dodal, že po celkovom smerovaní, ktoré kreovali jeho predchodcovia, je ťažké urobiť okamžite radikálne zmeny. Celkom určite sa však rezort sústredí na veci, kde treba sebestačnosť najviac zvýšiť, teda aj na špeciálnu rastlinnú výrobu.
Foto: Jozef Sedlák
Jeden z najskúsenejších slovenských zemiakarov Juraj Máčaj z Kráľovej pri Senci povedal , že „systém podpôr je nastavený dobre, lebo peniaze plynú tam, kde majú ísť. Pestovatelia repky a obilnín sa sťažujú, lebo dotácie (im) klesli, boli totiž presunuté do špeciálnej rastlinnej výroby, zeleniny, zemiakov, cukrovej repy. Signál prišiel, v podstate treba už len pracovať," vyhlásil Máčaj.
Čítajte viac Platby meškajú, nemáme už ani na naftu, varujú farmári. Prečo zaplavili s traktormi ulice?
Michal Szalay, rodinný farmár z Veľkého Bielu, podotkol, že poľnohospodár je človek, ktorý keď dostane 100 eur, investuje do výroby 200 eur. Szalay pestuje zemiaky už 30 rokov a vypracoval sa medzi najlepších na Slovensku. „Nikdy som nepestoval zemiaky s podmienkou, že musím dostať dotáciu, ale s cieľom dosiahnuť čo najlepší výsledok, ak sme dostali podpory, tak to náš postup vpred iba urýchlilo." Práve na Szalayovom poli sa uskutočnil 20. výročný Deň zemiakov. V pokusoch tu mal farmár 40 odrôd zemiakov, čo mu umožňovalo vybrať na komerčné pestovanie tie, ktoré sa v jeho chotári najlepšie osvedčili.
Sebakritika
Medzi špičkových slovenských pestovateľ patrí aj Ján Komár z Prešova. Na otázku, prečo o pestovanie zemiakov nie je medzi poľnohospodármi veľký záujem, povedal, že zemiaky si vyžadujú investície do špeciálnych technológií – do skladov, triediarní, baliarní, ako aj to, že treba zamestnať väčší počet ľudí. Jeho farma dáva prácu 50 zamestnancom.
„Ak naša farma vyrástla, tak aj preto, že som sa zapojil do odbytových organizácií. Kým ja sa sústreďujem na pestovanie, obchodná činnosť ide cez odbytové organizácie," opísal deľbu práce Komár. Netajil sa tým, že najmä veľké poľnohospodárske podniky nemajú chuť vytvárať odbytové organizácie, pretože svoju produkciu vedia „zodbytovať" samy.
„Keby však nakupovali hnojivá, osivá a predávali svoje produkty v rámci organizovanej skupiny, pracovali by oveľa efektívnejšie," je presvedčený Ján Komár.
Foto: Jozef Sedlák
Za pravdu mu dal aj prvý podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Ocenil prácu najlepších zemiakárov, ktorí boli schopní združiť okolo seba ďalších pestovateľov. „Je za nimi robota, robota a ešte raz robota." Smerom do vlastných radov povedal: „Sfajnoveli sme vrátane mňa. Sú tu dobré príklady, aj podpora špeciálnej rastlinnej výroby, aj projektové podpory, ale komu by sa dnes chcelo zamestnávať stovky ľudí? Niet ich, treba zháňať Rumunov, Srbov. A kto chce dnes v lete od rána do večera vyberať zemiaky?"
Čítajte viac EÚ plánuje deregulovať geneticky modifikované organizmy do potravín. Slovenskí farmári a ministerstvo sa ohradili
Na margo odbytových organizácií Macho povedal, že dať dokopy do jednej odbytovej organizácie 10 poľnohospodárskych podnikov je takmer nemožné. „Lebo na Slovensku je to tak, že si závidíme ešte aj nos medzi očami. Nevieme sa dohodnúť medzi sebou, ale bez odbytových organizácií nie je dnes možné robiť špeciálnu rastlinnú výrobu."
Za kľúčové Macho považuje to, aby si desať podnikov sadlo za jeden stôl a dohodlo sa na nejakom spoločnom uspokojivom riešení. Inými slovami povedané, ak teda chceme viac slovenských zemiakov, zeleniny, ovocia, najprv to musíme úprimne sami chcieť. Tí, ktorí to pochopili, ukazujú, že pestovanie zemiakov, mrkvy či cibule je základom ich prosperity.