Zatiaľ čo priemerný podiel poberateľov rôznych typov dôchodkov v EÚ bol roku 2021 približne 27,2 percenta, na Slovensku poberá od štátu nejakú penziu v rámci sociálnej ochrany 33,2 percenta. Na druhom konci spektra sa nachádzajú Cyprus (19 percent), Malta (19,2 percenta) a Španielsko (21,1 percenta).
Čo sa týka našich susedov, Poľsko, Rakúsko a Česká republika mali pred troma rokmi v populácii takmer zhodne dokopy okolo 28 percent rôznych typov dôchodcov. V Maďarsku to už bolo iba niečo menej ako 22 percent.
Čítajte viac Slovensko je „dôchodková veľmoc“. Penzijnú dávku poberá každý tretí obyvateľ, čo je najviac v EÚ
Ako približuje Štatistický úrad SR, dáta Eurostatu sledujú štyri typy „dôchodkových dávok podľa druhu sociálneho rizika, na ktoré sú určené: staroba, invalidita, pozostalostné dávky a nezamestnanosť". Úplne inak to vyzerá, keď sa pozrieme na celkové výdavky na dôchodky v jednotlivých krajinách. „Roku 2021 sa v členských štátoch EÚ minulo na dôchodky približne 1 882 miliárd eur. Výdavky EÚ na dôchodky vo vzťahu k HDP roku 2021 predstavovali 12,9 percenta," píše Eurostat na svojom webe.
Najviac, až 16,4 percenta HDP, dáva na všetky typy dôchodkov Grécko. To má pritom iba 23 percent penzistov z celkovej populácie krajiny. Slovensko, naopak, patrí medzi tie krajiny, ktoré na dôchodky dávajú najmenej peňazí. Menej ako my na penzie posielajú napríklad Írsko (4,5 percenta HDP), Malta (6,4 percenta HDP) či susedné Maďarsko (7 percent HDP).
Väčšinu dôchodkov poberajú seniori
Eurostat zdôrazňuje, že vo väčšine členských štátov EÚ niektorí príjemcovia poberajú aj viac ako iba jeden druh dôchodku. Platí však, že väčšina z tej časti populácie, ktorá dostáva penzie, sú starobní dôchodcovia. „Roku 2021 štyri pätiny (80,3 percenta) poberateľov dôchodkov v členských štátoch EÚ poberali dávky starobného dôchodku," priblížil Eurostat.
To platí aj pre Slovensko. Podľa čísel zo Sociálnej poisťovne sme na Slovensku mali dokopy vyše 1,1 milióna riadnych a predčasných starobných dôchodcov. Invalidných dôchodcov je aktuálne dokopy niečo vyše 216-tisíc, vdov, vdovcov a sirôt je približne 360-tisíc. Čo sa týka dávky v nezamestnanosti, ktorá taktiež patrí do skupiny dôchodkov, ktoré si všíma Eurostat, v minulom roku ju priemerne mesačne poberalo približne 36,6-tisíca ľudí.
Ak by sme do úvahy brali len peniaze, ktoré štát dáva starobné dôchodky, podľa Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) sme v minulom roku na starobné penzie ľuďom posielali toľko peňazí, ako je priemer únie. „Kým roku 2021, v čase rozbiehajúcej sa inflácie, vynakladalo Slovensko 6,5 percenta HDP na starobné dôchodky, roku 2023 tento objem významne narástol na 7,6 percenta. Príčinou bolo najmä zavedenie rodičovského bonusu, inflačnej a mimoriadnej valorizácie a 13. dôchodku. Podiel starších ľudí na pracujúcej populácii sa pritom zvýšil z hodnoty 35,4 percenta na 36,3 percenta," píšu analytici inštitútu.
Čítajte viac Oberajú štát o stovky miliónov a seba o slušné dôchodky. Po dlhej dobe sa začalo hovoriť o fiktívnych „podnikateľoch“
Podľa ISA je však Slovensko stále mladá krajina, pretože podiel starších ľudí na pracujúcej generácii bol minulý rok len na úrovni 36,3 percenta. Priemer EÚ bol pritom v minulom roku na úrovni 45,7 percenta. Problémom však je, že sa to v najbližších rokoch môže zmeniť, pretože naša populácia starne rýchlo a starnutie obyvateľstva, ako pripomínajú analytici inštitútu, automaticky zvyšuje verejné výdavky a tieto narastajúce náklady viac zaťažujú pracujúcich.
Nová štúdia z pera Európskej komisie ukazuje, že starnutie Slovenska bude ešte rýchlejšie ako dosiaľ. O šesť rokov, teda v roku 2030, by mal počet obyvateľov u nás klesnúť asi o 37-tisíc ľudí a v roku 2040 by mala populácia klesnúť o ďalších 147-tisíc ľudí. Najvzdialenejší odhad eurokomisie, ktorý sa pozerá do roku 2070, hovorí, že Slovensko by o 46 rokov malo mať asi o 660-tisíc ľudí menej ako v súčasnosti.
Expert na dôchodky a bývalý minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál upozorňuje, že počet poberateľov dôchodku stúpa už teraz. „Počet poberateľov dôchodkov sa podľa štatistík Sociálnej poisťovne pomaly, ale isto zvyšuje. Celkový počet obyvateľov Slovenska sa podľa Štatistického úradu SR, naopak, už druhý rok znižuje. To z dlhodobého hľadiska znamená zlé vyhliadky pre kondíciu Sociálnej poisťovne," povedal pre Pravdu odborník.
Máme nízke dôchodky?
Z letmého pohľadu na čísla Eurostatu by sa mohlo zdať, že Slovensko napríklad v porovnaní s Gréckom, Talianskom alebo Rakúskom dáva na výplatu dôchodkov málo peňazí. Ide však o čísla spred troch rokov a aktuálne je situácia mierne odlišná. „Za posledný rok-dva sa úroveň dôchodkov i výdavky na dôchodky na Slovensku zvýšili. Napríklad valorizácie v rokoch 2023 a 2024, zavedenie rodičovských dôchodkov, zvýšenie trinástych dôchodkov," sumarizuje Mihál.
Čítajte viac Sú nové 13. dôchodky spravodlivé? Prepočítali, ktorá rodina si najviac polepší
Expert tiež pripomína, že v súčasnosti sa pomer výšky priemerného starobného dôchodku a priemernej mzdy pohybuje na úrovni 45 percent. „Ak by sme zohľadnili aj rodičovské dôchodky a zvýšené trináste dôchodky – čo je vec minulého a tohto roka – tento pomer sa už dostane na úroveň 50 percent," dodal expert.
Pre lepšiu predstavu – priemerný starobný dôchodok sa v máji tohto roka zastavil na sume 675 eur a priemerný predčasný starobný dôchodca dostal v tomto mesiaci dokonca 756 eur. Na porovnanie – priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve sa v prvom štvrťroku tohto roka vyšplhala na 1 447 eur.
Mihál pritom za základný problém s výškou dôchodkov označuje nízke priemerné mzdy na Slovensku. „Nie je možné vyplácať vyššie dôchodky, pokiaľ úroveň miezd pracujúcich ľudí, ktorí platia odvody, je taká, aká je. Začať treba riešeniami, ktoré podporia rast miezd na Slovensku," vysvetlil odborník.
Analytici ISA upozorňujú tiež na to, že ak chceme zistiť, či zo štátnych zdrojov dávame na starobné dôchodky veľa, alebo málo peňazí, musíme sa pozrieť aj na to, aká časť populácie tieto dôchodky poberá. „V krajine, kde je dôchodcov málo, môžu byť vysoké dôchodky, no zároveň stoja z verejných zdrojov malé percento HDP. Ak je dôchodcov veľa, podiel starobných dôchodkov v koláči verejných financií aj v pomere k HDP sa zvyšuje," ozrejmili experti.
ISA pripomína aj to, že vo väčšine krajín, ktoré vynakladajú viac peňazí na starobné dôchodky z verejných peňazí, sú starobné dôchodky zdaňované ako akékoľvek iné príjmy ľudí, ktorí pracujú. Na Slovensku sa penzie nezdaňujú.
Čítajte viac Trináste dôchodky zhoršujú dlhodobý stav verejných financií, odkazujú experti
Inštitút tiež upozornil na to, že spomínané starnutie obyvateľstva vyvolá v najbližších 25 rokoch výrazný tlak na platby od pracujúcej generácie. „Preto je vhodné pozerať sa aj po iných zdrojoch krytia dôchodkov, medzi ktoré patria najmä súkromné doplnkové formy sporenia," uzatvorili analytici.