Staré pravidlá prestávajú platiť a nevedno, aké nové sa ustália. Všetko je inak, len jedno sa nemení, poľnohospodári si musia poradiť so stupňujúcou sa premenlivosťou počasia. Rozbeh žatvy vôbec nie je plynulý, mlatbu prerušujú búrky, nezriedka spojené s krupobitím, porasty obilnín sú miestami silno poľahnuté.
Nečudo, z neba spadlo za posledné dva mesiace mimoriadne veľa vody. Napríklad v Solaroch na Žitnom ostrove, kde už 72 rokov šľachtia ozimnú pšenicu, napršalo od 15. apríla do 26. júna 230 milimetrov vody. To je zhruba tretina ročného úhrnu. Ako to spolu s vlnou horúčav ovplyvní úrodu obilia? Bude ho mať krajina dosť?
Čítajte viac Koniec obilnej dohody s Ruskom. Čo spraví s cenami chleba? Ódor kontroloval žatvu pri Trnave
Slovensko pestuje pšenicu každoročne zhruba na 400-tisíc hektároch pôdy. Obvykle sa produkcia pohybuje na úrovni okolo dvoch miliónov ton. Na obživu obyvateľstva stačí približne štvrtina z tohto množstva. Solarský šľachtiteľ Július Zalabai má po ruke prvé výsledky. Tri najnovšie veľmi skoré odrody pšenice sypali po 7,5 tony zrna priemerne po hektári. Novinky sa blysli aj výbornou potravinárskou kvalitou. V Solaroch vyšľachtili odrody, ktoré by si mali poradiť so všetkými komplikáciami, ktoré prináša globálne otepľovanie.
Pravda, z hľadiska konečného výsledku žatvy bude dôležité, aké úrody dosiahnu pestovatelia z najprodukčnejších oblastí Slovenska.
Foto: Jozef Sedlák
Repka drží pestovateľov v napätí
PD Devio Nové Sady hospodári na 4 500 hektároch pôdy, z čoho na pšenicu a jačmeň pripadá 1 912 hektárov, k tomu treba pridať ešte 712 hektárov repky. Prvý ozimný jačmeň tu zobrali už 18. júna, najskoršie v doterajšej histórii družstva a výsledok bol výborný – 7,8 tony zrna po hektári. Pre Igora Jakubičku predsedu novosadského družstva je to 33 žatva, ale dobrý vstup do žatvy nepreceňuje. Porasty obilnín a repky majú za sebou počasie plné zvratov. V PD Devio netrpezlivo čakajú najmä na to, čo ukáže repka. Dali jej všetko, čo treba, ale až zber ukáže, ako zvládli ochranu. Prvé zbery repky na juhozápade Slovenska viacerých pestovateľov totiž sklamali. Niekde boli len úrody okolo dvoch ton, a to nie je žiadna sláva.
Prenesme sa na západnú hranicu Slovenska, na polia 4-tisíc hektárového PD Senica. Ide o nemenej skúseného pestovateľa obilnín, s dlhodobým priemerom hektárových úrod pšenice nad šesť ton a v dobrých rokoch s výnosmi aj o viac ako pol tony vyššími. Pestujú tu všetky druhy obilnín vrátane tvrdej pšenice, ale aj ovsa pre kone, no dorábajú aj triticale či raž. Je to jedna z posledných veľkých oáz živočíšnej výroby na Záhorí a tomu zodpovedá pestrá štruktúra plodín. Okrem repky pestujú aj mak. Leto je teda pre senické družstvo veľkou zaťažkávacou skúškou, veď treba pozberať úrodu z plochy 2 300 hektárov.
„Zatiaľ sme zožali ozimný jačmeň – hybridný dal hektárovú úrodu 6,6 tony a sladovnícky 5,7 tony. Prvé lány repky sypali len okolo dvoch ton po hektári, ale všetko je ešte pred nami. Rátame aj vzhľadom na vývoj počasia skôr s priemernou úrodou obilnín aj repky, ktorá by bola lepšia, keby si z nej neodjedli 300–400 kusové stáda vysokej zveri,“ prognózuje predseda družstva Peter Morávek. Dodá, že družstvo má chotár rozložený do deviatich katastrov s rozmanitou štruktúrou pôd, sú tu aj piesčité pôdy, polia zabiehajú pod Malé aj Biele Karpaty, takže agronóm Ján Schemmer musí ku každému honu pristupovať veľmi individuálne.
Čítajte viac Kombajny vybehli na pole, začala sa žatva. Slovensko má obilia dosť, ale čo spraví s cenami chleba a rožkov?
Čie sú kombajny na cestách
Žatvou v minulosti žil celý vidiek. V PD Senica sa o ňu živo zaujímajú aj členovia družstva na dôchodku. Počas žatvy vydávajú bleskovky, ktoré približujú, ako sa priebežne vyvíja zber obilnín. „Dôchodcom denne rozvážame obedy z družstevnej kuchyne a zároveň dostávajú aj žatevné bleskovky. Chotár poznajú ako vlastnú dlaň a porovnávajú, akú úrodu dával ten či onen hon v čase, keď aktívne pracovali,“ približuje Peter Morávek. Žatva je teda v družstevnej komunite stále spoločenskou udalosťou číslo jedna.
Pravda, vďaka rastúcemu výkonu kombajnov, nákladných áut odvážajúcich obilie, lisov na slamu, nakladačov ju poľnohospodári zvládnu už s minimálnym počtom ľudí. Čoraz viac podnikov robí zber špecializovanými firmami služieb. Tie disponujú najvýkonnejšími kombajnmi aj kamiónmi na odvoz obilia. To vysvetľuje, prečo dnes vidíme na cestách toľko presúvajúcich sa kombajnov. Smerujú nielen za svojím, ale aj naším chlebom.
PD Devio má len dva vlastné kombajny, ďalších desať kombajnov mu dodajú české alebo slovenské podniky. „Službárov“ využívajú aj v PD Senica – zožnú im 60 percent z výmery obilnín. „Nové kombajny majú obrovský výkon, ale tieto stroje, ak sú vybavené adaptérmi aj na zber kukurice či slnečnice, stoja už okolo 800-tisíc eur. Aby sa drahý kombajn oplatil, musí zožať za sezónu zrnoviny z plochy najmenej tisíc hektárov. Je pre nás výhodnejšie objednať si kombjan u špecializovaných firiem, ako ho kupovať. Ekonomika pestovania je totiž napnutá a treba premýšľať, do čoho investujeme,“ povedal Igor Jakubička z PD Devio.
Práca drahšia ako zrno
A sme pri cenách obilia. Tie sa ani zďaleka nepribližujú rekordom z roku 2022, keď poľahky v dôsledku rozpútania vojny na Ukrajine prekonávali hranicu 350 eur za tonu pšenice. Aktuálne sa ceny potravinárskej pšenice na Slovensku pohybujú okolo 175 eur za tonu. Na svetových burzách spadli ceny v uplynulých troch týždňoch zhruba o 30 eur za tonu – ako pri pšenici, tak aj pri repke. Stalo sa tak podľa Jozefa Rebra, predsedu Zväzu olejninárov, potom, čo USA, Kanada, Argentína, ale aj Rusko či Ukrajina spresnili prognózy úrod. Budú vyššie, ako sa pôvodne očakávalo.
Čítajte viac Ďalší nárast cien chleba? Pekári sa obracajú na vládu o pomoc
To všetko sú, samozrejme, prognózy. Aké budú skutočné ceny, ukáže až koniec leta. To sa začalo nestálym počasím, ktoré môže veľa zmeniť. Pokiaľ ide o ceny múky, chleba, rožkov a celej plejády pekárskych výrobkov, do konečnej ceny týchto produktov na Slovensku viac ako obilie prehovárajú náklady na mzdy, odvody a poistné. Tie totiž podľa typu pekárne zaťažujú výrobky 45 až 55 percentami. Tvrdí to Milan Lapšanský zo Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov a takisto mlynárov. Nevylučuje, že vzhľadom na očakávaný rast minimálnej mzdy v najbližších dvoch rokoch, ako aj zrušenie úľav na odvodoch do Sociálnej poisťovne môžu pekárske výrobky o čosi zdražieť.