Napriek tomu budú ľudia na pracovnom trhu chýbať. Čiastočne ich bude nahrádzať prílev ľudí zo zahraničia, dá sa očakávať, že počet cudzincov, ktorí pracujú na Slovensku sa bude výrazne zvyšovať. Tempo ekonomického rastu bude v tomto aj v budúcom roku blízko hranice troch percent, no aby si ho Slovensko mohlo naozaj aj udržať bude potrebovať prílev pracovníkov zo zahraničia. Môže za to aj to, že množstvo ľudí odišlo do predčasného starobného dôchodku.
„Neviem si predstaviť, že by ekonomika rástla na takejto úrovni bez toho, aby vznikali nové pracovné miesta,“ povedal Juraj Valachy, aktuálny šéf Inštitútu finančnej politiky (IFP). Tento rast teda bude sprevádzať dobrá situácia na trhu práce. „Na prázdniny s úsmevom,“ zhodnotil situáciu guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír. „Vidíme tri dôvody na úsmev. Prvým je veľmi solídny ekonomický rast v najbližších dvoch rokoch, druhým je výrazný pokles inflácie a za tretí veľmi dobrý dôvod považujeme to, že v najbližších rokoch bude opäť rásť životná úroveň,“ priblížil Kažimír. Priestor ekonoomike na rast podľa Kažimíra dáva práve to, že sme sa dokázali dobre vysporiadať s vysokou infláciou.
Ceny sa dostávajú pod kontrolu
NBS vo svojej prognóze počíta s tým, že priemerná inflácia za rok 2024 bude na úrovni 2,8 percenta. V nasledujúcich dvoch rokoch sa však očakáva mierne zrýchlenie rastu cien, dôvodom budú vyššie ceny energií v dôsledku ukončenia dotovania cien energií pre domácnosti. Podľa očakávaní centrálnej banky by sa mala dostať na 3,5 percenta. Centrálni bankári tak opatrne naznačujú, že obdobie vysokého nárastu cien je preč.
Práve ceny energií sú dôležité pre budúci vývoj cenovej hladiny dôležité. Ceny elektrickej energie pre domácnosti by mali v budúcom roku ostať nezmenené, ceny tepla sa zvýšia iba mierne. Nedoriešené sú zatiaľ ceny plynu. Inštitút finančnej politiky zatiaľ ráta s tým, že by mohli stúpnuť o 27 percent. Prognóza ministerstva financií sa od NBS mierne líši. Ceny v obchodoch by sa podľa IFP mohli v tomto roku medziročne zvýšiť o 2,7 percent a práve ceny plynu podľa IFP spôsobia, že v budúcom roku bude rast cien v obchodoch až na úrovni 3,9 percenta. „Keď vláda príde s riešením ako stlačiť rast cien na nižšie úrovne, tak budeme prehodnocovať aj infláciu,“ povedal Juraj Valachy. Analytické tímy centrálnej banky a aj IFP sa ale zhodujú v tom, že rast cien by sa v budúcom roku mal zrýchliť na úroveň nad troma percentami.
Štát vyberá viac daní
Pri tvorbe budúcoročného rozpočtu bude mať ministerstvo financií viac peňazí ako pôvodne počítalo. Vyplýva to z daňovej prognózy, ktorú rezort financií taktiež prezentoval 27. júna. Z odhadov vyplýva, že celkové príjmy budú oproti predchádzajúcim odhadom v roku 2024 vyššie o približne tristo miliónov eur. Výnos daní ťahá nahor navýšenie spotreby aj miezd. To sú peniaze, ktoré ministerstvu financií pomôžu aj pri tvorbe budúcoročného rozpočtu.
Budúcoročný rozpočet bude musieť byť konsolidačný, no parametre tohto šetrenia ešte stále nie sú známe. Ministerstvo zatiaľ avizuje len to, že zavedie daň zo sladených nápojov a nikotínových výrobkov. Tie by v budúcom roku mali priniesť do rozpočtu súhrne.
Mzdy hrajú skutočne dôležitú rolu. „Podľa toho ako ľuďom rastie mzda, ak nám rastie výnos z dane z príjmov fyzických osôb, rastú nám sociálne odvody, zdravotné odvody,“ hovorí riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Juraj Valachy.
Čítajte viac Jadrový odpad sa dá zužitkovať, Slovensko v ňom má zásobu energie na 400 rokov„Z pohľadu rozpočtu jednopercentná odchýlka v prognóze rastu miezd, teda či budú mzdy rásť o šesť alebo sedem percent, nám robí v rozpočte zhruba 300 miliónov eur, teda naozaj veľa. V rámci prognóz sa tejto téme teda naozaj podrobne venujeme,“ doplnil Valachy.
IFP predpokladá, že sa nominálne mzdy zvýšia o sedem percent, predchádzajúca marcová prognóza počítala s rastom na úrovni zhruba 6,3 percenta. Tento rast mzdy ale nezohľadňujú rast cien v obchodoch. Aj rast reálnych, teda očistených, miezd bude ale v tomto roku relatívne významný. Národná banka Slovenska vo svojej prognóze prepočítala, že reálna mzda v celej ekonomike stúpne o 4,5 percenta. Ministerstvo financií počíta s podobným číslom, očakáva rast na úrovni 4,2 percenta.
Slovenskú ekonomiku teda drží nad vodou priaznivá situácia na trhu práce. Popri raste miezd sa relatívne na nízkej úrovni drží aj miera nezamestnanosti. Tá by sa mala v roku 2024 pohybovať na úrovni 5,5 percenta. Dobrá situácia na trhu práce tak pomáha štátu a aj samotným obyvateľom. „Silný domáci trh práce prejavujúci sa v podobe historicky najnižších úrovní nezamestnanosti a citeľného rastu kúpyschopnosti príjmov obyvateľstva by sa mal prejaviť v silnejúcej spotrebe. Popritom by mali domácnostiam zostať prostriedky aj na obnovu finančných rezerv,“ dopĺňa Národná banka Slovenska. Valachy ale varuje, že ďalší pokles miery nezamestnanosti pod päť percent bude ale náročný. „Dôvodom sú regionálne rozdiely, kde práca ťažko a pomaly ide za ľudmi do regiónov, kde je vysoká nezamestnanosť,“ hovorí. Valachy. Rozdiely sú pritom naozaj veľké. Miera nezamestnanosti sa v máji v Rimavskej Sobote šplhala k pätnástim percentám, kým napríklad v Trenčíne bola tesne nad hranicou dvoch percent.
Čítajte viac Nedávajú bločky, Kamenický im klepne po prstochPredčasní dôchodcovia sú problém
Situáciu ale štátu komplikuje nastavenie predčasných dôchodkov, ktoré bolo naozaj štedré. „To čo nám ovplyvňuje výdavkovú stranu rozpočtu je silný záujem o predčasné dôchodky. To nám spôsobuje to, že nám budú chýbať dôchodcovia v ekonomike ako takej a rozpočet bude vynakladať dodatočné prostriedky na predčasné dôchodky,“ povedal štátny tajomník ministerstva financií Radovan Majerský.
Títo ľudia naozaj budú na trhu práce chýbať. V roku 2025 by slovenská ekonomika podľa očakávaní mala vytvoriť ďalšie pracovné miesta, tie do určitej miery obsadia cudzinci. Kým v tomto roku slovenské úrady evidujú zhruba 100-tisíc zahraničných pracovníkov, do roku 2028 ich bude podľa očakávaní 140-tisíc.
„Zamestnanosť v tomto roku mierne klesne, je to spôsobené tým, že množstvo ľudí išlo do predčasného dôchodku. Vzhľadom na spôsob výpočtu predčasného dôchodku je pre niektorých ľudí výhodné ísť do predčasného dôchodku a odísť skôr z trhu práce ako by možno chceli a museli. To nám spôsobí výpadok ľudí v ekonomike. Tí ľudia budú čiastočne nahradení ľuďmi zo zahraničia,“ hovorí Valachy. Je to šanca ale aj pre tých, ktorí už dlhšie nemajú prácu. „Čiastočne budú nahradení aj ľudmi, ktorí z rôznych dôvodov nepracovali – nevideli v tom zmysel, nemali možnosti, zdala sa im mzda nízka. Stále ale budú ľudia chýbať,“ hovorí Valachy.
Zo štatistík Sociálnej poisťovne vyplýva, že v máji 2023 bol počet predčasných starobných dôchodcov necelých 14-tisíc. V máji tohto roku ich bolo viac ako 40-tisíc.