Jadrový odpad sa dá zužitkovať, Slovensko v ňom má zásobu energie na 400 rokov

Palivom do týchto reaktorov sú práve už použité palivové články z jadrových elektrární, ktoré už na Slovensku máme. Technológia malých modulárnych reaktorov umožňuje tento odpad ďalej využiť a tým ho zlikvidovať.

Newcleo, firma, ktorú Buono zakladal, počas niekoľkých nasledujúcich týždňov založí svoju pobočku aj na Slovensku. Podľa Buona by Slovensko mohlo mať šesť malých nukleárnych reaktorov, ktoré by postupne likvidovali odpad, ktorý sa počas prevádzky nukleárnych reaktorov nazhromaždil. To je podstata podnikania tejto firmy.

Spoločnosť, ktorá vznikla v roku 2021, buduje malé modulárne reaktory, stavia aj nejadrový reaktor, ktorý bude dokončený v roku 2026 v Taliansku. Je nejadrový, pretože bude generovať teplo z elektrickej energie, no v kľúčových komponentoch bude s malými jadrovými reaktormi totožný. V súčasnosti sa prvý reaktor licencuje vo Francúzsku a mal by byť hotový v roku 2031. Firma je tiež v procese povoľovania výstavby fabriky na jadrové palivo, ktorá by mala byť hotová v roku 2030.

Spoločnosť Newcleo už v minulom roku podpísala Memorandum o porozumení s ministerstvom hospodárstva a Jadrovou a vyraďovacou spoločnosťou o možnostiach budúcej spolupráce. Zatiaľ nie je jasné, ako bude presne vyzerať. Ak by ale Slovensko využívalo riešenie spoločnosti Newcleo, jadrový odpad zo Slovenska by sa postupne prevážal do Francúzska, tam by sa pôvodný odpad pretransformoval do nového paliva a to by sa následne vrátilo späť na Slovensko.

Denník Pravda sa rozprával s významným talianskym jadrovým fyzikom o podnikaní, ktoré buduje budúcnosť jadrovej energie.

Čítajte viac Masívna novela dôchodkového sporenia sa už prejavuje na účtoch sporiteľov. Čo im zmeny priniesli?

Vaše podnikanie je založené na tom, že malé modulárne reaktory, ktoré zostavujete, vyrábajú elektrickú energiu z vyhoreného jadrového paliva. Je to z vášho pohľadu revolúcia v odvetví?

Áno, špeciálne ak sa pozrieme na to, že niečo také robí súkromná spoločnosť. Myšlienku recyklácie vyhoreného paliva vždy v minulosti posúvali dopredu jednotlivé vlády, z tohto pohľadu je to teda revolúcia.

Pýtam sa aj preto, že znalosti, ktoré sú potrebné pre spracovanie jadrového odpadu, sú známe desaťročia. Vlastne ma zaujíma, prečo už desaťročia odpad nespracúvame napríklad spôsobom, ktorý ponúkate?

Dôvodov bolo podľa mňa viac. Významným boli ekonomické aspekty. Recyklácia bola historicky drahšia ako ťažba a výroba nového paliva. Bolo jednoduché a lacné urán vyťažiť, vyrobiť palivo a vyhorené palivové články len uložiť do hlbinného úložiska. Tá fáza ukladania sa ale nikdy vlastne neudiala, nie je to také jednoduché, takže sa nám nahromadilo veľmi veľa vyhoreného jadrového paliva, ktorý sa často označuje za odpad.

To spôsobuje, že sa situácia mení a teraz sme už v stave, že využitie vyhoreného paliva je ekonomicky výhodné. Peniaze môžete ušetriť tým, že ho nebudete drahým spôsobom uskladňovať. Druhým dôvodom je to, že cena výroby nového paliva by mohla stúpnuť. To sa skutočne aj deje. Ceny uránu sa počas niekoľkých minulých rokov zhruba zdvojnásobili. Recyklácia paliva sa teda stáva zaujímavou aj z ekonomického pohľadu.

Čo sú ďalšie dôvody?

Ďalším dôvodom, ktorý vidím, je to, že v minulosti nebol tlak na uplatnenie inovácií, keďže jednoducho existovali lacnejšie alternatívy. Energia sa dá získavať z plynu a aj z uhlia a ľudia to, samozrejme, využívali. Spaľovať uhlie môže byť lacnejšie aj dnes, no dnes nám ďalší účet vystavuje už aj planéta. Tento účet musíme tiež zaplatiť. To je kľúčová okolnosť.

Čítajte viac Zbaví sa Slovensko definitívne ruského plynu? Onedlho skončí jeho preprava, v hre je náhrada z Azerbajdžanu

Vy ste jednoznačný zástanca získavania energie z jadra. Ako sa dívate na rozhodnutie Nemecka, ktoré zatvára jadrové elektrárne?

Som presvedčený, že je to chyba. Myslím si, že hnacím motorom tohto rozhodnutia bola verejná mienka, teda emócie ľudí. Opäť za tým boli aj ekonomické dôvody, výroba energie z plynu je jednoducho lacnejšia a Nemecko do určitej miery počítalo s lacným plynom z Ruska, ktorý potrebám jeho priemyslu vyhovuje. Bohužiaľ, prišiel útok Ruska na Ukrajinu a to, čo bolo pre Nemecko ekonomickou príležitosťou, sa stalo problémom. V kontexte vojny na Ukrajine sa každá európska krajina vracia späť k jadru, Nemecko nie. Pravdepodobne je to preto, že verejná mienka je v Nemecku naladená silno proti jadru. Politici sa jednoducho boja k nemu vrátiť, je možné, že sa obávajú straty popularity a voličských hlasov.

Čím to podľa vás je, že nálady v Nemecku sú tak silno proti jadru?

Tieto nálady sa v Nemecku budovali desaťročia, päťdesiat až šesťdesiat rokov. Verejná mienka sa postupne mení, no táto zmena je pomalá. Aj keď prinesieme inovácie, bude trvať roky, kým sa verejná mienka zmení. Ľudia musia najprv vidieť, že sa na tomto poli dejú dobré veci. Niekedy je ťažké byť inovátorom, pretože musíte presvedčiť veľmi veľa ľudí.

Celý čas hovoríme o tom, že z jadrového odpadu by bolo možné ďalej vyrábať energiu. Vieme odhadnúť koľko odpadu, ktorý by bol na to vhodný, na Slovensku máme a koľko by z toho mohlo byť energie?

Množstvo vyhoreného jadrového paliva na Slovensku je minimálne 1 400 ton. Hrubým odhadom si myslím, že krajina v ňom zásoby na výrobu elektrickej energie na vyše 400 rokov.

400 rokov?

Áno, hovoríme o situácii, že by sa podarilo využiť všetku energiu, ktorá v tomto odpade je.

Ako by podľa vás mala vyzerať energetická infraštruktúra? Máme tu štandardné jadrové elektrárne, tie vytvárajú odpad. Koľko malých modulárnych reaktorov by bolo z vášho pohľadu pre Slovensko optimálnych?

Takúto analýzu zameranú na Slovensko sme si robili. Z nej vyplýva, že slovenské vyhorené palivo by mohlo spracúvať až šesť malých modulárnych reaktorov s celkovým inštalovaným výkonom 1,2 gigawattov. Jeden takýto reaktor vyrobí dosť elektriny pre vyše pol milióna domácností. Podobnú rovnováhu hľadáme aj v iných krajinách.

Vo Francúzsku sme robili štúdiu, z ktorej vyplýva, že krajina by mohla ušetriť miliardy. Krajina má uskladnené veľké množstvo vyhoreného jadrového paliva, ktoré dnes nevyužíva. Ak by sme začali viac recyklovať toto palivo, Francúzsko by ušetrilo náklady na výstavbu a prevádzku bazénov vyhoreného jadrového paliva, v ktorých je palivo uskladnené. Potenciál na úspory je veľký a existujú oblasti, o ktorých sme ako o zdroji úspor v minulosti neuvažovali.

Hovoríte, že Slovensko by mohlo využiť až šesť reaktorov. Ak by sme s ich výstavbou začali dnes, kedy by mohli byť hotové?

Mohli by byť hotové v polovici budúceho desaťročia. Na to, aby krajina s recykláciou paliva začala, ich nepotrebuje všetky naraz, no kompletne hotové by všetky mohli byť už v polovici budúceho desaťročia.

Čítajte viac EÚ masívne znižuje nákup palív z Ruska. Možno s ním skoncuje skôr, ako pôvodne plánovala

Slovensko uvažuje o ďalšej jadrovej elektrárni, ktorá by stála desať až pätnásť miliárd eur. Aké sú náklady na výstavbu malého modulárneho reaktora?

Cena závisí od viacerých faktorov, ale jeden malý modulárny reaktor sa dá vybudovať zhruba za 800 miliónov eur. Celá investícia do šiestich reaktorov by sa tak zmestila do sumy pod hranicou piatich miliárd eur. V porovnaní s plánovanou výstavbou veľkej jadrovej elektrárne by cena na megawatt inštalovaného výkonu bola zhruba polovičná.

V čom je najzásadnejší rozdiel medzi štandardným reaktorom a malým modulárnym reaktorom?

Kľúčový rozdiel je už len v tom, že malý modulárny reaktor sa dá postaviť rýchlejšie, a tým aj lacnejšie. Vysoký štandard bezpečnosti umožňuje stavať ich bližšie pri veľkých firmách, teda tam, kde je elektrická energia potrebná. Rozdiel je aj v tom, že tento modulárny reaktor vyrába súčasne elektrickú energiu a aj teplo, veľké reaktory produkujú prevažne iba elektrickú energiu. Vznikajúce teplo pritom môžu firmy využiť napríklad v chemických procesoch. Toto vnímam ako najzásadnejšie rozdiely.

Je to tak, že jadrová energia by mohla poháňať napríklad raketoplány, lode a lietadlá?

Raketoplány nie, na to je potrebná iná technológia. Lietadlá tiež nie, tam by bola problémom hmotnosť reaktora, hoci pomocou tejto technológie by sme mohli prispieť k výrobe udržateľného paliva. Lode však do úvahy pripadajú. Týmito myšlienkami sa zaoberáme, do úvahy pripadajú rôzne spolupráce.

Hovoríme o tom, že pre Slovensko by mohlo byť užitočných až šesť reaktorov. Zamýšľali ste sa nad tým, kde by mohli stáť? Čo je potrebné preto, aby lokalita bola vhodná?

Ak je kritérium to, že tieto reaktory by mali byť hotové čo najrýchlejšie, tak najvhodnejšou lokalitou sú oblasti, v ktorých už dnes zariadenia jadrovej elektrárne sú. Je to tak preto, že tieto oblasti sú na podobné zariadenia pripravené. Poznáme ich geologický profil, charakter seizmickej aktivity a podobne. Ďalšími oblasťami, ktoré by mohli byť vhodné, sú, samozrejme, priemyselné oblasti v relatívnej blízkosti veľkých závodov.

Čítajte viac Štát vyplatí ľuďom vyššie dávky. Zvýšia sa desiatky z nich, pozrite sa ktoré (prehľad)

Mohli by teoreticky veľké výrobné závody ako hlinikárne a oceliarne mať vlastný malý reaktor? Viem, že to nie je úplne na stole, ale je také niečo možné?

Je to, samozrejme, možné. Niektoré firmy by dokonca dokázali využiť viac ako jeden reaktor, pretože ich spotreba energie je obrovská. Fabrika na výrobu amoniaku by bez problémov vedela spotrebovať energiu aj zo štyroch modulárnych reaktorov. Továreň, ktorá vyrobí denne dvetisíc ton amoniaku, by potrebovala zdroj s výkonom 800 megawattov. Tiež by som upozornil na to, že obrovské množstvo energie spotrebujú dátové centrá. Tie spotrebúvajú enormné množstvo energie.

Hru teda menia dátové centrá, je to tak?

Áno, je to tak. Ako príklad môžem uviesť francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa každý rok snaží pritiahnuť investorov na podujatie, ktoré sa nazýva Choose France (Vyberte si Francúzsko, pozn. red.). Tento rok mali veľké zastúpenie práve dátové centrá. Je to tak preto, že Francúzsko má rozvinutú jadrovú energetickú infraštruktúru. Títo investori potrebujú veľa elektrickej energie, no zároveň požadujú, aby bola z čistého zdroja.

Ako by mohla vyzerať spotreba v nasledujúcich desaťročiach?

Do roku 2050, teda v nasledujúcich dvadsiatich piatich rokoch, by sa mala výroba elektrickej energie až strojnásobiť. To je masívny nárast. Zároveň je tu tlak na to, aby sa elektrická energia nevyrábala z fosílnych palív, preto musíme vo svojom úsilí pridať.

Čo vás počas vášho profesijného života najviac prekvapilo?

Neočakával som, ako rýchlo sa v uplynulých troch rokoch bude zvyšovať potreba energie z jadra, to ma skutočne prekvapilo.