Téma výroby, spracovania a potom aj zastúpenia a predaja slovenských potravín už pripomína obohratú pesničku. Je to však problém, ktorý nedáva spávať, už len preto, že zbytočne zaťažuje zahraničnoobchodnú bilanciu krajiny z roka na rok väčšími mínusovými hodnotami. Dovážame aj to, čo by sme nemuseli. Vlani sa pasívne saldo v obchodnej výmene prehuplo cez dve miliardy eur. Ako konštatoval člen predstavenstva PKS Branislav Cvik, Slovensko vyváža suroviny, najmä obilniny, olejniny, ale aj polovicu čoraz vzácnejších ošípaných a dováža hotové výrobky. Smotana zo spracovania surovín, toľko skloňovaná pridaná hodnota, zostáva v cudzine. Inak a na rovinu povedané, slovenské agropotravinárstvo pracuje neefektívne.
Čítajte viac Odvodové úľavy sa končia. Budeme platiť v obchodoch za potraviny viac?
Slabá ponuka slovenských potravín veľa hovorí nielen o stave slovenského potravinárstva. Tomu na rozvoj dlhodobo chýba najmenej jedna miliarda eur potrebných na inovácie a nákup nových technológií, čo by umožnilo vyrovnať krok so zahraničnou konkurenciou. Nielen s tou západoeurópskou, ale najmä s českou, lebo dovoz českých produktov je najväčší spomedzi všetkých zahraničných potravín a nápojov. Jedným z prekvapujúcich zistení prieskumu je, že Slováci si kupujú mnohé české značky, ide najmä o nápoje. Kedysi československé považujú stále za domáce. Peniaze však plynú na druhú strany Moravy, najmä za pivo.
Problém slabého zastúpenia slovenských potravín je podľa prezidenta PKS Daniela Poturnaya viacvrstvový. Je obrazom podporných potravinárskych politík uplynulých vlád a zákonodarcov, obchodných politík národných a nadnárodných obchodných reťazcov, ale aj vedomia spoločnosti, teda uvedomenia každého občana, čo mieri do obchodu, o dôležitosti cieľavedomého nákupu slovenských potravín.
Bezmála 15 rokov trvajúci prieskum podielu domácich a zahraničných potravín svedčí o celkovo málo úspešnej snahe zvrátiť vývoj. Veď z 50 percent slovenských potravín na pultoch roku 2011 klesol ich podiel roku 2017 na 37,2 percenta a potom sa päť nasledujúcich rokov pomaly šplhal k 42,3 percenta (rok 2022). Posledné dva roky je slovenských potravín na pultoch opäť menej – 41,2 percenta. Analýza spoločnosti Go4insight ukazuje na slabosti a upadajúce prednosti, ako aj pretrvávajúce recidívy všetkých subjektov, ktoré tvoria trh s potravinami na Slovensku.
Spracovanie – Achillova päta
Keď sa pozrieme na zastúpenie slovenských výrobkov podľa kategórií, prvé miesto si dlhodobo uchováva mlieko. Tohto roku mu namerali 73 percent, ale mliečne výrobky boli až piate iba so 49-percentným podielom. To niečo hovorí o konkurencieschopnosti mliekarní na Slovensku, ich technologickej vybavenosti, produktívnosti, ale aj o tom, že veľké obchodné siete majú svoje vlastné dodávateľské reťazce, opierajúce sa o dodávateľov z Česka, Poľska, Nemecka, Holandska.
Čítajte viac Maďari vraj robia veľké nákupy na Slovensku i v Rumunsku, aj keď sú tam potraviny drahšie. Číhajú totiž na zľavy
Slovensko je krajinou minerálok. Máme najmenej 1 500 prameňov, nemuseli by sme doviezť ani liter minerálky z Česka, zo Slovinska, a predsa ich vidíme hojne zastúpené na pultoch – 35 percent zahraničných a 65 percent slovenských. A keby len v obchodoch. V máji na stretnutí s vinármi premiér Robert Fico povedal, že viac musí dbať o propagovanie Slovenska aj jeho štátna reprezentácia, na stoloch by malo byť jednoznačne slovenské víno a minerálky. Výsledkom bolo memorandum, ktoré takúto samozrejmú vec medzi rezortmi zahraničných vecí, pôdohospodárstva a vinármi spečatilo a podporilo.
Veľkou slabinou Slovenska je spracovanie olejov. Čo z toho, že krajina dorobí veľa repky či slnečnice, keď ju nemá kde spracovať, pretože po kedysi kľúčovom výrobcovi zostali len značky, jeho výrobný areál po predaji zamestnaneckej akciovky v Bratislave už roky neslúži svojmu účelu. Zastúpenie slovenských olejov na pultoch je v súčasnosti iba 11 percent.
Čo je na pulte, to sa kupuje
Hlavným hracím poľom sú však obchody. To, čo ponúkajú, to si zákazníci kúpia. Od začiatku meraní si prvú priečku udržiava slovenský reťazec COOP Jednota. Namerali mu 55 percent, s nadpolovičným podielom vystavených slovenských potravín je aj reťazec Fresh, ešte relatívne vysoký podiel má CBA – 46,1 percenta či Terno, Moja Samoška, Kraj so 44,4 percenta.
Pravda, muziku tvrdia veľké nadnárodné spoločnosti. V posledných rokoch rástol Kaufland, dostal sa na 42,5 percenta. Naopak, Lidl si podľa Go4insight pohoršil, keď medziročne padol z 34 na 29 percent. Ide o zásadný pokles, pretože každý siedmy slovenský výrobok bol nahradený zahraničným, povedal prezident PKS Daniel Poturnay.
Inými slovami povedané, Lidl výsledok delí aj násobí. Na prelome desaťročí totiž nárast vystavených slovenských produktov ťahal práve Lidl, ktorý mal roku 2011 len 16-percentné zastúpenie. Lidl však vidí problém inak.
Čítajte viac Matovičovci boli opäť v Poľsku porovnať ceny potravín. Rozdiely sú horšie, ako sme čakali, tvrdia
Fenomén Lidl
Podľa Tomáša Bezáka, vedúceho úseku komunikácie Lidl, „čísla totiž hovoria jednoznačne, že naša podpora slovenských dodávateľov sa zvyšuje. Ak sa pozrieme na objem dodaného tovaru, roku 2023 mali slovenské firmy podiel vyše 37 percent, rok predtým to bolo 36 percent." Pozitívny vývoj vidia v Lidli aj v hodnote dodaného tovaru slovenských firiem, ktorá bola v minulom roku vyše 35 percent, pričom rok predtým to bolo 32 percent. V oboch prípadoch rastú slovenskí dodávatelia na úkor zahraničných.
„Pre nás je kľúčová reálna podpora slovenských dodávateľov, ktorú dokážeme vyjadriť číselne. Spoločnosť Lidl aktuálne spolupracuje takmer s tromi stovkami slovenských dodávateľov. Počas minulého roka sme zaplatili domácim výrobcom a pestovateľom vyše pol miliardy eur v nákupných cenách. Hodnota spolupráce Lidla a slovenských dodávateľov narástla medziročne o vyše 70 miliónov eur. Okrem toho slovenským dodávateľom pomáhame aj exportovať ich produkty do zahraničia. V predchádzajúcom obchodnom roku zaviezli slovenskí potravinári do zahraničných Lidlov výrobky v rekordnej hodnote 93,5 milióna eur, teda takmer dve percentá z celkového ročného exportu agropotravinárskych výrobkov zo Slovenska," uviedol hovorca Lidlu Tomáš Bezák.
Lidl nesúhlasí so zameraním prieskumu na vystavenie slovenských potravín na pultoch. Ten podľa neho nič nehovorí o ich obľube zo strany zákazníkov a ich skutočnom odpredaji. „Inak povedané, v tejto logike môžete mať na pulte vedľa seba dva jogurty – jeden slovenský a druhý český a pomerovo vyjde zastúpenie slovenský výrobok a zahraničný 1:1. No slovenský jogurt sa môže predávať povedzme v pomere 10:1, čo znamená výrazne pozitívnu bilanciu pre slovenského dodávateľa. To však spomenutá štatistika, zameriavajúca sa výlučne na počet vystavených produktov, nezohľadní. Jej výpovedná hodnota je teda otázna."
Čítajte viac V Čechách budú mať druhé najlacnejšie sviatky v novodobej histórii. Prečo budú Slováci platiť za nákup viac?
Bradatý slovenský paradox
V zásade možno povedať, aká je metodika, také sú výsledky. Ak je niečo isté, tak predovšetkým to, že Slovensko má so spracovaním svojich potravín dlhodobý problém. Každá iniciatíva napomáhajúca predaj slovenských potravín sa kvituje. Ako však pripomenul Branislav Cvik z PKS, obchodné reťazce síce proaktívne informujú o nových dodávateľoch, ale na pultoch sa to prejavuje v malej miere, čo vytvára slovenský paradox: všetci hovoria o podpore slovenských potravín, ale na tom sa asi všetci zhodnú, mohlo by ich byť viac.
Také jednoduché to však s ich výrobou nebude, pretože od prvého júla slovenskí potravinári prídu o jedinú významnú formu pomoci – úľavu na sociálnych odvodoch, na ktorú za ostatné obdobie mali nárok. Mesačne mohol potravinársky podnik ušetriť za jedného zamestnanca práve vďaka odvodovej úľave približne 190 eur.
„Je to rozhodnutie Európskej komisie, ktoré nám ostáva len rešpektovať. Preto musíme teraz zintenzívniť podporu pre potravinárske odvetvie z národných zdrojov," citovala agentúra TASR predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andreja Gajdoša.
Politici sa podľa Gajdoša počas celého trvania odvodových úľav vyjadrovali ako o nástroji, ktorý nielenže zmierni infláciu, ale pomôže vyrábať potraviny lacnejšie. „Pokiaľ to má naďalej platiť, potrebujeme veľmi rýchlo nájsť náhradu za túto európsku pomoc, no už z národných zdrojov. Navyše pri uvedomení si toho, že potravinárom štát so zvyšovaním konkurencieschopnosti pomáhal roky dozadu skutočne len minimálne," dodal predseda SPPK Andrej Gajdoš.
Čítajte viac Lidl a Biedronka u suseda viedli cenovú vojnu. Ľudia to pocítili na peňaženkách
Čas hrá proti dobrým úmyslom
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč už dávnejšie v tejto súvislosti uviedol, že štát sa bude usilovať vyjsť potravinárom v ústrety. Potravinári vidia vec pragmaticky. Podľa prezidenta PKS Daniela Poturnaya treba v čo najkratšom čase zadefinovať formy štátnej pomoci a sfunkčniť Pôdohospodársku platobnú agentúru. Zdôraznil, že treba zaplatiť za zrealizované projekty, ktoré boli s oneskorením vyhodnotené a na ktoré si potravinári zobrali úvery, čo musia stále splácať.
Poturnay tiež pripomenul , že sa blíži čas vstupu poľského diskontného reťazca na slovenský trh s potravinami. „Ten síce už rokoval so slovenskými dodávateľmi potravín, no v prvých mesiacoch sa bude opierať najmä o poľských producentov. Nízke ceny poľských potravín, ktoré by takýto reťazec ponúkal, by pre domácu produkciu znamenali ťažko zdolateľnú konkurenciu," tvrdí Poturnay.
Potraviny tvoria súčasť identity občanov každej krajiny. Preto podľa Poturnaya treba cielene budovať spoločenské vedomie o kvalitných slovenských potravinách. Je to téma multirezortná – nielen pre rezort pôdohospodárstva, ale aj školstva, kultúry, cestovného ruchu či zdravotníctva. Teda téma pre celú vládu. A tiež pre spotrebiteľov. Ozaj, uvažujete o tom, aké potraviny vkladáte do nákupného košíka?