Rada naďalej očakáva, že primárnym zdrojom rastu sa v tomto roku stane spotreba domácností. Následne sa od roku 2025 vo významnej miere pridá aj export, výraznejšie podporený oživením svetovej ekonomiky a medzinárodného obchodu.
Impulz do ekonomiky v roku 2026 prinesie záverečný rok čerpania prostriedkov z plánu obnovy. V rokoch 2027 a 2028 už ekonomika nedostane priamy impulz z plánu obnovy, čo v kombinácií so stagnujúcou zamestnanosťou bude podľa RRZ stačiť už iba na tempo rastov v okolí 2 percentá, pokiaľ sa neuskutočnia štrukturálne reformy na zlepšenie konkurencieschopnosti ekonomiky.

Silnejší ekonomický rast by mal byť najmä v krátkodobom horizonte podporený výrazne miernejším tempom inflácie, ktorá by mala v horizonte prognózy iba raz prekročiť 3 percentá. To by malo nastať v roku 2025, pričom hlavným dôvodom bude podľa rady nárast regulovaných cien a služieb. Následne by tempo rastu cien malo zvoľňovať, čomu dopomôžu znížené ceny komodít a pôsobenie stále pomerne prísnej menovej politiky. Rast nominálnych miezd a nižšie a stabilnejšie tempo rastu inflácie by mali v tomto roku podporiť rast reálnych miezd, ktoré budú stimulovať spotrebu domácností.
Výkonnosť ekonomiky odhaduje rozpočtová rada v tomto roku mierne nad svojim potenciálom, pričom v nasledujúcich rokoch by sa mala kladná produkčná medzera ešte viac otvárať. Rada predpokladá, že kým v tomto roku to bude prameniť najmä z oblastí maloobchodu a služieb, v nasledujúcich rokoch by to mal byť primárne priemysel. Tlak na otváranie produkčnej medzery budú vytvárať aj napätie na trhu práce a klesajúca ponuka pracovnej sily, ako aj vysoká úroveň očakávaných deficitov verejných financií.

Za podstatné riziko prognózy považuje rozpočtová rada zvýšenú rizikovú prirážku slovenských dlhopisov a rastúce úrokové náklady. Tie majú v budúcnosti potenciál obmedziť produktívne investície a kvalitu verejných služieb. Ďalším významným rizikom prognózy je pomalšie čerpanie plánu obnovy.