Slovensko v tomto režime nebude osamotené. Procedúra nadmerného deficitu sa aktivuje aj v Belgicku, vo Francúzsku, v Taliansku, Maďarsku, Poľsku a na Malte. V rozpočtových problémoch sa nachádzajú aj veľké ekonomiky eurozóny. Francúzsko je druhá najväčšia ekonomika bloku, Taliansko tretia. Európska komisia tak viacerým krajinám posiela signál, že je načase nepoužívať pandémiu ako výhovorku a skutočne ozdraviť verejné financie.
Ak sa to nepodarí, môže to byť problém pre celú EÚ. Práve preto európske orgány tlačia na vlády, aby sa vrátili k dodržiavaniu dohodnutých pravidiel. Ak by podobné problémy ako v minulosti Grécko malo napríklad Francúzsko či Taliansko, dôsledky by boli globálne. Práve preto sa spúšťajú mechanizmy, ktoré majú vážnym problémom zabrániť.
Denník Pravda prináša odpovede na dôležité otázky o tom, čo znamená kritika stavu verejných financií zo strany Európskej komisie.
Čítajte viac Šéf mBank na Slovensku: Zlacňovanie hypoték sa dá očakávať, no postupne. Sadzbu okolo troch percent považujem za zdravú
Slovensko má s deficitmi verejných financií problém už dlhšie, no medzi rozpočtových hriešnikov sa dostáva až teraz. Čo sa teraz zmenilo?
Zmenili sa okolnosti. To, že európske orgány chcú, aby členské štáty nemíňali nadmerne veľa, má svoju vnútornú logiku. Táto požiadavka je prevenciou, ktorá má zabezpečiť, aby sa členské krajiny vyhli problémom, do ktorých sa v minulosti dostalo napríklad Grécko.
Sú však udalosti či vážne krízy, akou bola napríklad pandémia ochorenia COVID-19, keď pre jednotlivé krajiny môže byť prospešné, že vytvárajú rozpočtový deficit. Napríklad v pandémii boli ekonomiky jednotlivých krajín z epidemiologických príčin uzavreté, viaceré štáty vyplácali pomoc v minulosti prosperujúcim podnikateľom, aby nemuseli svoje prevádzky zatvárať. Týmto spôsobom vlády chránili podniky, aby prežili a neprepúšťali ľudí. Vytvárať deficity za takýchto okolností je aj podľa európskych orgánov v poriadku. V dôsledku pandémie sa relatívne prísne pravidlá neuplatňovali do konca roku 2023.
Obdobie, keď Európska komisia toleruje vytváranie nadmerných deficitov, sa však už skončilo. EÚ od členských štátov opäť vyžaduje, aby sa správali rozpočtovo zodpovedne.
Čítajte viac Penta ukázala, ako má vyzerať nový veľký projekt pri Dunaji. Stavať ho bude viac ako desaťročie, bude stáť stámilióny eur
V čom je v prípade Slovenska problém?
Slovensko zaostáva najmä vo výške deficitov. Komisia sa vo svojom hodnotení pozerá na tri základné kategórie. V rámci prvej posudzuje, či rozpočtový deficit v roku 2023 presahuje tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP). V prípade Slovenska naozaj presahuje. Dostal sa na 4,9 percenta a už to bolo v zásade pozitívnym prekvapením.
Druhé kritérium je to, či plánovaný deficit na rok 2024 má presiahnuť hranicu troch percent HDP. Deficit verejných financií by sa v tomto roku mohol dostať podľa odhadov rezortu financií až na úroveň tesne pod hranicou šiestich percent. Toto hodnotiace kritérium teda Slovensko tiež nespĺňa. Štvrtá vláda Roberta Fica pri zostavovaní rozpočtu na rok 2024 počítala s predpokladom, že deficit rozpočtu v roku 2023 bude až na úrovni zhruba 6,5 percenta HDP. Súčasťou týchto odhadov bola napríklad aj sporne zaúčtovaná energetická pomoc. Vecne patrila celá do roku 2023, no vláda počítala s tým, že časť z nej zaráta do roku 2024. Tým sa opticky zhoršovalo hospodárenie v minulom roku a zlepšovalo sa hospodárenie v tomto roku. Napokon ale Štatistický úrad potvrdil, že s peniazmi z pomoci sa nedá počítať v bilancii roku 2024. To prispelo k tomu, že bilancia rozpočtu v roku 2024 by mohla byť ešte horšia ako v minulom roku.
Tretím kritériom je výška dlhu. Toto kritérium krajina spĺňa v prípade, že dlh nepresahuje hodnotu 60 percent HDP. Dlh, zjednodušene povedané, v zásade tvoria deficity rozpočtov v predchádzajúcich rokoch. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa dlh Slovenska dostal na 56 percent HDP. Toto kritérium teda Slovensko spĺňa.
Čo aktivácia procedúry nadmerného deficitu znamená?
Procedúra znamená, že na krajinu sa uplatňuje prísnejší dohľad. „Procedúra nadmerného deficitu je vyvrcholenie situácie, na ktorú ekonómovia aj nezávislé organizácie upozorňujú už dlhšiu dobu. Rast deficitu a zadlženia Slovenska je príliš silný, deficit na úrovniach päť až šesť percent HDP nie je udržateľný. To sa následne prejavuje aj v hodnotení spoľahlivosti Slovenska ako dlžníka. Táto procedúra znamená, že Slovensko bude monitorované viac než iné krajiny, bude potrebné smerom k orgánom EÚ viac vysvetľovať a dokazovať, že naozaj dochádza k stabilizácii dlhu na dlhšom časovom horizonte,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Ak by konkrétna krajina nepristúpila k ozdravným opatreniam, hrozí jej pokuta. „Ak by sme ignorovali potrebu konsolidácie, dlh by citeľne narastal a európske orgány by mohli pristúpiť k sankciám, napríklad vo forme pokuty. Vo všeobecnosti je však toto veľmi zdĺhavý administratívny proces, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou presahuje rámec súčasného volebného obdobia. Rýchlejšiu spätnú väzbu by Slovensko dostávalo z finančných trhov vo forme zhoršenia ratingov a rastu rizikovej prirážky. Berúc do úvahy vyjadrenia ministerstva financií, tento scenár nie je na stole,“ dodáva.
Čo Slovensku hrozí?
V hre je vysoká pokuta. Táto sankcia by sa ale uplatňovala postupne. Dizajn procedúry nadmerného deficitu počíta s tým, že ak krajina nezlepšuje stav verejných financií, Európska rada môže rozhodnúť o tom, že problémová krajina musí vo forme neúročeného vkladu zmraziť prostriedky až do výšky 0,5 percenta HDP, čo je asi 600 miliónov eur. Ak by problémy pretrvávali, tieto peniaze sa môžu premeniť na pokutu.
Ako na aktiváciu procedúry nadmerného deficitu reaguje ministerstvo financií?
Rezort reaguje pokojne a vinu za stav verejných financií hádže na predchádzajúce vlády. Smer bol pri moci do roku 2020 a vrátil sa k nej v roku 2023. Medzitým boli na čele krajiny traja ľudia – Igor Matovič, Eduard Heger a v obmedzenom režime aj premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor.
„Ministerstvo financií spustenie tejto procedúry pre Slovensko očakávalo, keďže bývalé vlády medzi rokmi 2020 až 2023 spôsobili výrazný nárast deficitu, preto sa naše verejné financie dostali medzi najhoršie v EÚ,“ reagoval rezort.
„Spustenie procedúry prakticky znamená, že Európska komisia bude prísnejšie dohliadať na dodržiavanie konsolidácie verejných financií. Požiadavky z procedúry sú však už dnes prakticky zahrnuté v záväzkoch Slovenskej republiky, ktoré ministerstvo financií definovalo nielen v schválenom rozpočte, ale aj v Programe stability a prioritne v schválených výdavkových limitoch, ktoré sú už napojené na nové európske fiškálne pravidlá,“ dodáva.
Ako situáciu vidí politická opozícia?
Opozičný poslanec Štefan Kišš (Progresívne Slovensko), ktorý bol v minulosti riaditeľom útvaru Hodnoty za peniaze, považuje aktiváciu procedúry za zlé vysvedčenie pre vládu. Podľa neho sa súčasnej koaličnej vláde nepodarilo presvedčiť komisiu, že pripravuje dôveryhodný konsolidačný plán. „Ak by sa našej krajine darilo dobre a vláda by ukázala kredibilný konsolidačný plán, do takejto procedúry by sme nikdy neboli zaradení a nebola by spustená,“ upozornil Kišš. V skutočnosti však bude mať Slovensko podľa neho v tomto a budúcom roku najhoršie hospodárenie v eurozóne a jedno z najhorších v celej EÚ.
Je táto situácia pre Slovensko nová?
Nie. Európske orgány už v minulosti aktivovali v prípade Slovenska túto procedúru. Má s tým dokonca skúsenosť kabinet Roberta Fica. Do procedúry sa Slovensko dostalo v roku 2009. Ministerstvo financií vtedy naznačovalo, že k problémom s verejnými financiami prispela komplikovaná situácia, ktorú vyvolala kríza. „Slovensko nenamieta voči zaradeniu do procedúry nadmerného deficitu, pretože súčasná fiškálna situácia na Slovensku, ale aj v medzinárodnom kontexte tomu zodpovedá,“ hodnotilo vtedy situáciu ministerstvo financií. Slovensko sa vtedy z procedúry dostalo v roku 2014. Vtedy bola pri moci opäť vláda Smeru.
Problém s odklonom od rozpočtových cieľov malo Slovensko aj v roku 2019. V tom období európske orgány očakávali vyrovnaný rozpočet, no krajina nikdy vo svojej histórii na vyrovnané hospodárenie nedosiahla. Vtedy sa ale procedúra nadmerného deficitu nezačala.