Mäso zo zahraničia je lacnejšie ako to slovenské. Prečo? Farmári hovoria, čo môže spraviť odveta Číny

Ceny bravčového mäsa pochádzajúceho z dovozu klesli v akciách obchodných reťazcov o jednu štvrtinu, ba aj viac ako o jednu tretinu. Budú ešte nižšie a dosiahnu predkrízovú úroveň, ak Čína uvalí clo na európsku bravčovinu? Zdá sa, že spotrebitelia by minimálne v letných mesiacoch mohli z obchodnej vojny vyťažiť ďalší pokles cien.

21.06.2024 05:00
debata (27)
IDE O PENIAZE - Predčasný dôchodok, Martin Kontúr
Video

Chovatelia a spracovatelia orientovaní na slovenské farmy sa však obávajú, že prípadný dovoz španielskeho, dánskeho či nemeckého mäsa určeného pôvodne do Číny môže destabilizovať krehkú slovenskú produkciu bravčoviny.

„V prípade poklesu ceny bravčového mäsa by táto situácia nepriaznivo postihla hlavne slovenské bitúnky, ako aj slovenských spracovateľov. Tí prioritne spracovávajú čerstvé mäso z domácej produkcie, a to možno ešte s výraznejším cenovým rozdielom v porovnaní s bravčovým mäsom zo zahraničia. Tým by cenová konkurencieschop­nosť slovenských výrobcov výrazne poklesla,“ povedala Eva Forrai, výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa, v súvislosti s oznámením Číny o antidumpingovom vyšetrovaní dovozu bravčového mäsa a jeho vedľajších produktov z EÚ.

BYD Explorer No 1 - obria loď na prepravu áut Čítajte viac Benzínové autá možno nezakážu. Chystá sa v EÚ veľký obrat?

Pozrime sa na pulty, za akú cenu sa tam predáva dovážané a slovenské bravčové mäso. Akcie bežia predovšetkým na mäso dovážané z Nemecka a Španielska. Napríklad bravčový bôčik z nemeckej farmy sa dá kúpiť lacnejšie o 36 percent, keď jeho cenu nadnárodný reťazec znížil na 4,29 eura. Úspora robí 2,5 eura na kilograme. Celé tri eurá možno usporiť na bravčovej panenke, kde klesla cena z 10,99 na 7,99 eura. Konkurenčný reťazec stiahol cenu ešte o 50 centov nižšie.

A teraz sa pozrime, za aké ceny reťazce ponúkajú čerstvé bravčové mäso zo Slovenska. V jednom z nich cena bravčového pliecka klesla „až“ o 4 centy, a to z 5,93 na „výhodných“ 5,89 eura. Človek by tomu neveril, keby to nebolo napísané na etikete. Zato pri bravčovom pliecku dovezenom zo Španielska bola preškrtnutá pôvodná cena 6,69 eura a mäso sa dalo kúpiť za 3,85 eura, teda o 42 percent lacnejšie.

Kde sa vzal španielsky premiant

Slovenské bravčové mäso, ktoré to má do obchodov z fariem či mäsozávodov pár desiatok, no nech sto – dvesto kilometrov v porovnaní so španielskym dovážaným z vyše dvoch tisíc kilometrov, je výrazne drahšie. Dokumentuje to cena slovenského bravčového stehna, ktoré sa predávalo po 6,79 eura, karé bez kosti išlo po 6,99 eura.

Logika veci by vravela, že domáce mäso by malo byť lacnejšie ako to z dovozu. V skutočnosti je drahšie. Prečo? Sú slovenské farmy ošípaných technologicky zastarané? František Valášek, konateľ spoločnosti Tekro, ktorá má farmy v okolí Nitry, povedal, že problém nie je v chovateľskej úrovni či technologickej vybavenosti, pretože z chovu ošípaných už dávno vypadli družstvá so starými nerentabilnými maštaľami. Problém sa ukrýva v štátnych aj skrytých podporách, ktoré dostávajú západoeurópski chovatelia. A tiež v ich lepšej organizovanosti a previazanosti medzi výrobou, spracovaním a obchodom.

Jozef Holjenčík Čítajte viac Šéf regulátora ohlásil koniec „zmluvného otroctva“. Štát spustil legislatívnu smršť, budeme za energie platiť menej?

Dlhé roky patrili k európskej špičke dánski, nemeckí, holandskí farmári, no po kríze sa vyprofiloval nový európsky líder v produkcii ošípaných. Je ním Španielsko, tretí najväčší výrobca bravčového mäsa na svete, a to hneď po Číne a USA. Kým Nemci, Dáni, Holanďania či Belgičania aj pod tlakom verejnej mienky farmy ošípaných znižujú a výrobu obmedzujú, lebo pri nízkych plochách pôdy a hustej zástavbe nemajú kde likvidovať hnojovicu z ošípaných, Španielsko výrobu stále zvyšuje.

V priebehu rokov 1989 až 2021 španielske bitúnky takmer zdvojnásobili spracovanie ošípaných, a to z 29 miliónov ošípaných na 56 miliónov zvierat. Ak v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch najväčšie španielske bitúnky porazili 10-tisíc zvierat týždenne, teraz spracujú také isté množstvo zvierat denne.

Pre španielsku produkciu bravčového mäsa, ako si všíma Cristian Benecke v nemeckom žurnále Agromagazine Future, je typická vysoká organizovanosť. Až dve tretiny mäsa pochádza zo vzájomne prepojeného integrovaného reťazca, 18 percent z chovateľských družstiev a len 15 percent od „free“ – nezávislých farmárov.

Odvrátená stránka lacnoty

Ak sa EÚ nepodarí nájsť dohodu s Čínou, hrozí, že mäso zo španielskych, ale aj nemeckých fariem, ktoré smerovalo do Číny, začne ešte vo väčšej miere prúdiť na iné – východoeurópske trhy, vrátane Slovenska. Španieli, ako podotkol František Valášek, už napríklad vlastnia mäsokombinát v Humennom. Tak ako Číňania hľadajú prienik pre svoje elektromobily do Európy výstavbou závodov priamo na území EÚ (výstavba závodu Volvo pri Košiciach), postupujú obdobne aj Španieli pri hľadaní odbytísk v bravčovom mäse.

V Európe je veľká diskusia okolo Green Dealu – zelenej dohody a uhlíkovej stopy. „Mali by sme sa viac zaujímať o to, z akého obilia privážaného na lodiach do Španielska bola bravčovina na tamojších farmách vyrobená a koľko uhlíka unikne do vzduchu počas transportu mäsa z jedného konca Európy na druhý,“ hovorí František Valášek. Všade sa dnes hľadí na ekonomiku. Ako však pripomína Valášek, „na Slovensku sú kŕmne zmesi pod dohľadom štátnej inšpekcie, nemôže nám byť jedno, aké bravčové mäso z dovozu jeme. Španieli totiž kupujú obilie z tretích krajín, tie nemusia vo výžive a ochrane rastlín dodržiavať štandardy EÚ“.

Slovenská produkcia bravčového mäsa sa v posledných rokoch pohybuje na úrovni mierne nad 70-tisíc ton. Na to, aby krajina bola sebestačná, by musela vyrábať trojnásobne viac mäsa, teda toľko ako začiatkom deväťdesiatych rokov. Značná časť domácich ošípaných sa vyváža na zahraničné bitúnky. Podľa Zelenej správy ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tam v roku 2022 smerovalo zo slovenských fariem vyše 40 percent jatočných ošípaných, podľa niektorých zdrojov ide von až polovica slovenskej produkcie.

Ako povedal Martin Nevoľný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných, zahraničné bitúnky platia za zvieratá do týždňa, kým slovenské do mesiaca. Reálny podiel slovenskej bravčoviny na pultoch obchodov je tak pravdepodobne iba 15 až 20 percent. „Ak Čína zvýši clo na európske mäso, poškodí to nielen Španielov, Nemcov, ale aj Slovensko,“ myslí si Rastislav Slocík, predseda Agrodružstva Boľkovce.

V tomto družstve boli donútení v dôsledku afrického moru ošípaných zlikvidovať celú farmu. Teraz ju obnovujú. Náklady sú enormné – okolo 1,7 milióna eur. Riziko moru je veľké, ale ako vraví Slocík, pokiaľ chce Slovensko mať vlastné bravčové mäso, musí sa k jeho výrobe vrátiť a zveľaďovať ju.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #mäso #bravčovina