Šéf mBank na Slovensku: Zlacňovanie hypoték sa dá očakávať, no postupne. Sadzbu okolo troch percent považujem za zdravú

Banky a ich klienti sa nachádzajú vo veľmi premenlivom prostredí. V uplynulých zhruba dvoch rokoch sa zvyšovali úrokové sadzby a spolu s tým rástli aj ceny úverov. Rast úrokových sadzieb súvisí s tým, že celá eurozóna bojovala s rýchlym rastom cien. Tento rast cien sa nateraz podarilo zvládnuť a sadzby opäť začínajú klesať. Automaticky tak prichádzajú očakávania, že úvery, teda hypotéky a aj ďalšie úvery, budú lacnejšie. Robert Chrištof, generálny manažér digitálnej mBank v rozhovore pre denník Pravda vysvetľuje ako vzniká úroková sadzba, ktorú banka ponúkne klientom.

16.06.2024 05:00
Robert Chrištof, riaditeľ mBank, Foto:
debata (3)

„V strednodobom horizonte sa dá očakávať, že Európska centrálna banka (ECB) bude pokračovať v postupnom znižovaní sadzieb. To by mohlo znamenať, že by sadzby mohli klesnúť na úroveň, ktorú ja považujem za zdravú. Hovoríme o tom, že úrokové sadzba pri hypotékach by sa mohla pohybovať okolo troch percent,“ hovorí Robert Chrištof.

V rozhovore hovorí aj o tom, ako sa na Slovensku darí digitálnej banke a ako si vyberá inovácie, ktoré sa rozhodne priniesť. „Ak sú inováciu schopní prijať nielen takzvaní prví nadšenci, ale aj širšie vrstvy klientov, tak to je moment, keď má význam s inováciou prísť,“ hovorí.

Ako sa podniká na Slovensku digitálnej banke?

V skratke dobre. Na trh sme vstúpili pred šestnástimi rokmi a už vtedy sme boli digitálna banka. Bolo to v čase, keď to nebol štandard. Automaticky sme priniesli viacero inovácií, naplno sme boli integrovaní do internetového bankovníctva a prišli sme s konceptom nízkych poplatkov. V digitalizácii sme mali určitú konkurenčnú výhodu, no počas pandémie aj všetci konkurenti definitívne zistili, že bez dobre fungujúcej digitálnej platformy to nejde. Masívne teda investovali do digitálnej prítomnosti a dnes už to nie je nič mimoriadne. Samozrejme sa neustále musíme porovnávať s konkurenciou, náš pohľad smeruje na neobanky ako Revolut, N26, či Starling Bank.

Na Slovensku vznikla pomerne vášnivá debata okolo toho, že za zhruba dva roky sa ceny hypoték zvýšili na štvornásobok. Do veľkej miery za to môže bol ECB s infláciou a nárast úrokových sadzieb. Tie teraz klesli a mnohí ľudia automaticky očakávajú, že úvery budú lacnejšie. Ako to vidíte vy?

Vnímam to v krátkodobom a strednodobom horizonte. Ak sa pozrieme na ten krátky horizont, tak by som bol veľmi opatrný pri vzbudzovaní nejakých očakávaní. To, že ECB znížila sadzby o štvrť percentuálneho bodu nebude mať žiadny zásadný dopad na úrokové sadzby hypoték.

V strednodobom horizonte sa dá očakávať, že bude pokračovať v postupnom znižovaní sadzieb. To by mohlo znamenať, že by mohli klesnúť na úroveň, ktorú považujem za zdravú. Hovoríme o tom, že úrokové sadzba pri hypotékach by sa mohla pohybovať okolo troch percent, konkrétne niekde nad ňou. Nemyslím si, že by sme sa v budúcnosti vrátili do situácie, keď budú hypotéky za jedno až dve percentá. Vzhľadom na mieru inflácie a ďalšie parametre trhu očakávam, že úroková sadzba hypoték sa bude pohybovať nad troma percentami.

Minister Kamenický: 18 konsolidačných opatrení
Video
Zdroj: ta3

Vaša správa pre čitateľa teda je, že aj dostane ponuku okolo troch percent tak nemá zmysel čakať na dramaticky lepšiu ponuku.

Presne tak. Myslím si, že je to dlhodobo zdravá úroková sadzba úveru na bývanie, ktorá je dobrá pre klienta, banku, a aj trh všeobecne.

Čo sa deje, keď centrálna banka zníži úrokové sadzby? Ako sa to premelie mechanizmom banky do cien úverov pre klienta?

Ak sa pozrieme na to, z čoho sa skladá úroková sadzba ponúknutá klientovi, tak tam vidíme niekoľko komponentov. Prvým je samotná cena peňazí pre banku. Tá sa určuje zložitými mechanizmami. Záleží od toho, či banka používa vlastné zdroje alebo si peniaze požičiava na trhu. Je to pomerne zložité, no zjednodušene platí, že peniaze, ktoré banka požičiava, ju niečo stoja.

Druhý komponent je ocenenie rizika. Banka niekomu požičia peniaze a musí byť schopná určiť mieru rizika, ktorá je s týmto spojená. Pri hypotékach sa banky poisťujú založením nehnuteľnosti, no ak by klient neplatil a bolo by potrebné ju speňažovať, tak ide o čas. Nejde to okamžite.

Navyše sa môže stať, že ak by prišla nejaká vážna kríza, ktorá by sa dotkla aj nehnuteľností a ich cena by sa prepadla, tak založená nehnuteľnosť nemusí stačiť na krytie prípadných strát z nesplácaného úveru. Pravdepodobnosť, že sa niečo také stane samozrejme nie je veľká, no banka to musí v rozumnej miere zohľadniť.

peňaženka, peniaze, hotovosť Čítajte viac Po dlhých rokoch prišiel obrat. Hypotéky či iné pôžičky môžu zlacnieť

Aké sú ďalšie zložky?

Tretím komponentom sú samotné náklady, ktoré sa s poskytnutím úveru spájajú. Poskytnutie úveru je administratívne náročný proces, ktorý banku stojí peniaze. Štvrtou zložkou je primeraný zisk. Veľmi som to zjednodušil, ale ak tieto štyri zložky sčítam, tak dostanem výslednú sadzbu pre klienta.

Skúsme to teda modelovať. Čo sa stane, ak centrálna banka v priebehu jedného roka zníži svoje úrokové sadzby postupne štyrikrát po štvrť percentuálneho bodu. Čo sa stane so sadzbou pre klienta?

Môžeme si to rozobrať postupne. Rizikovosť toho istého klienta sa pravdepodobne nezmení. Rizikovosť nie je priamo naviazaná na to, aká je výška úrokovej sadzby. Pravdepodobne sa nezmenia náklady spojené s poskytnutím úveru a výška primeraného zisku ostane taktiež rovnaká. Rozhodnutím centrálnej banky sa tak mení jeden zo štyroch komponentov, tri ostatné sú viac-menej rovnaké. Zmena sadzieb sa samozrejme premietne, no nie lineárne. Ak centrálna banka zníži svoje sadzby o percento, neznamená to pokles sadzieb pre klienta o percento.

Vieme odhadnúť váhu toho parametra, ktorý sa mení?

To samozrejme záleží od toho, aká vysoká je sadzba centrálnej banky, ktorá sa mení. Ak banka znižuje svoju sadzbu napríklad zo šiestich percent, bude to úplne iná situácia, ako keď znižuje sadzbu vo výške dvoch percent. Počas obdobia veľmi nízkych úrokových sadzieb nehrala cena zdrojov v podstate žiadnu úlohu a cenu úveru určoval celý ten zvyšok, čo sa nemenil. Na druhej strane existujú situácie, keď tento komponent tvorí väčšinu ceny pre klienta. Takže jedna univerzálne správna odpoveď neexistuje.

Šéf mBank Na Slovensku Robert Chrištof Foto: Ivan Majerský
Robert Chrištof, riaditeľ mBank, Šéf mBank Na Slovensku Robert Chrištof

Vaša banka v minulosti mala aj roky, keď nedosahovala zisk. Ako vyzerá situácia v tomto smere?

Banka funguje podľa očakávaní akcionárov a je zisková. Do banky som nastupoval pred šiestimi rokmi a jednou z mojich hlavných úloh bolo pozrieť sa na ziskovosť a efektivitu procesov. Podnikli sme viacero krokov, ktoré viedli k absolútnemu vylepšeniu finančnej stránky. Sústreďujeme sa na zvyšovanie počtu aktívnych klientov a využívanie našich produktov a služieb.

Sme vyše šestnásť rokov na trhu. mBank zmenila trh tým, že ponúkla produkty a služby za podmienok, o ktorých tradičné banky doteraz tvrdili, že nie sú možné. Súčasťou podnikateľského modelu banky ale je relatívne obmedzený príjem z poplatkov. Tým pádom sa banka musí spoliehať na príjmy, ktoré plynú z toho, že od klientov zbiera vklady a na príjmy z poskytovania úverov. V nedávnej minulosti boli dokonca záporné úrokové sadzby, tým pádom sa banka na príjmy z vkladov spoľahnúť nemohla. Ako zdroj príjmov ostáva poskytovanie úverov, no a vybudovanie úverovej základne nejakú dobu trvá. Bolo otázkou času, kým banka získa kritické množstvo klientov. V tomto momente už banky zarábajú aj na vkladoch. Na trhu už totiž nie sú záporné úrokové sadzby. V tejto chvíli teda ziskovosť banky už opäť stojí na troch pilieroch: máme príjem z prijatých vkladov poskytnutých úverov a niečo získame aj na poplatkoch, to je ale relatívne menej významný zdroj príjmov.

mBank bola zisková ešte predtým ako ECB začala dvíhať svoje úrokové sadzby, jej rozhodnutia bankám v eurozóne samozrejme ešte pomohli a tvorba zisku sa zrýchlila.

Southbank Čítajte viac Penta ukázala, ako má vyzerať nový veľký projekt pri Dunaji. Stavať ho bude viac ako desaťročie, bude stáť stámilióny eur

O akom počte klientov, prípadne úverov sa aktuálne bavíme?

Rastieme v desiatkach tisícov klientov ročne. Primárne sledujeme aktívnych klientov. Na trhu neexistuje jednotná metodika počtu klientov. Sú banky, ktoré môžu vykazovať úplne všetkých klientov, my vyhodnocujeme aktivitu klientov vo viacerých úrovniach. Medzi klientmi sú totiž úplne neaktívni, potom samozrejme aj takí, ktorým na účet chodí pravidelne výplata, používajú kartu, majú u nás svoje úspory, úver a podobne. Takže jednoduchá metrika nejestvuje. V tomto momente je aktivovanosť našej akvizície približne 80 percent. Chceme ale samozrejme rásť naprieč portfóliom, teda aj v oblasti vkladov a poskytnutých úverov. S nami po boku klient rieši všetko rýchlo a efektívne. Sme univerzálna banka, ktorá pohodlne, bezpečne a digitálne vyrieši potreby klientov. Banka v súčasnosti má zhruba 330-tisíc klientov.

Robert Chrištof

Riaditeľom mBank na Slovensku sa Robert Chrištof stal v roku 2017. Predtým pôsobil v mBank osem rokov na pozícii obchodného riaditeľa pre slovenský a český trh. V minulosti bol v mBank zodpovedný aj za distribučnú sieť a call centrum a bol zástupcom generálneho riaditeľa českej pobočky. Do mBank prišiel zo Citibank, kde mal na starosti investičné bankovníctvo a predtým sa v Komerčnej banke venoval korporátnym klientom.

mBank S.A. je členom skupiny Commerzbank, jednej z vedúcich finančných inštitúcií v Európe. Commerzbank vlastní v poľskej mBank viac ako 70-percentný podiel.

Ako vnímate to, že na Slovensku je späť banková daň?

Rozumieme potrebe ozdravovať verejné financie, osobne si však myslím, že existovali aj iné riešenia ako zavedenie bankovej dane. Silný a zdravý štát potrebuje silný a zdravý bankový sektor a tomu banková daň rozhodne nepomáha.

Ako banka uvažuje o tom, s akou inováciou na Slovensko príde? Slováci vo všeobecnosti dobre prijímajú platobné inovácie napríklad bezkontaktné platby. Na druhej strane, napríklad veľké sociálne siete využívajú malý slovenský trh do istej miery na experimenty. Skúsia otestovať nejakú inováciu, ak nezafunguje a prídu o niekoľko používateľov na malom trhu to nevadí. Ako to vníma mBank?

Vaša úvaha dáva zmysel pri nadnárodných firmách. Ak veľká firma zavádza nejakú inováciu, má v zásade dve možnosti: buď s ňou ide rovno do krajiny, kde sú v súvislosti s ňou najväčšie očakávania, alebo ju testuje na menších trhoch. Následne ju prípadne nasadzuje do ďalších krajín. My pôsobíme v Poľsku, v Česku a na Slovensku a nepoužívame žiadny z trhov na testovanie inovácií. Ak sme presvedčení, že nejaká inovácia je zmysluplná, tak vyhodnocujeme skôr to, ktorá krajina je pripravená konkrétnu technológiu prijať. Chceme byť a sme lídrom najmä v platobných inováciách. Prví sme priniesli virtuálne platobné karty, medzi prvými sme uviedli služby platieb telefónom a hodinkami. Teraz sme ako prví predstavili platobný prsteň. Ak sú inováciu schopní prijať nielen takzvaní prví nadšenci, ale aj širšie vrstvy klientov, tak to je moment, keď má význam s inováciou prísť.

Šéf mBank Na Slovensku Robert Chrištof Foto: Ivan Majerský
Robert Chrištof, riaditeľ mBank, Šéf mBank Na Slovensku Robert Chrištof

Ako o tom uvažujete, lebo hovoríte o tom, čo banka priniesla, no banka zatiaľ nezaviedla napríklad okamžité platby. Ako teda vyberáte inovácie, ktoré sa rozhodnete zaviesť?

Okamžité platby prídu, sme práve v testovacom režime. Ide o európske nariadenie, takže okamžité platby budú musieť ponúkať všetky banky. Prijímanie okamžitých platieb bude musieť byť dostupné najneskôr 9. januára budúceho roku, odosielanie okamžitých platieb do 9. októbra 2025. . My o inováciách uvažujeme s veľkým predstihom, kľúčová je technologická pripravenosť. Napríklad v prípade platobného prsteňa sme čakali na moment, keď sa objaví prsteň, ktorý má v sebe integrovaný pasívny certifikovaný čip. Ide najmä o bezpečnosť a komfort. Zároveň už dnes je štyridsať percent našich platieb uskutočnených takzvaným tokenom, teda hodinkami, mobilom. Prsteň podľa nás posúva jednoduchosť platenia ešte ďalej.

erik tomáš Čítajte viac Sú nové 13. dôchodky spravodlivé? Prepočítali, ktorá rodina si najviac polepší

Neuvažovali ste v tomto prípade napríklad o tom, že vyrobíte riešenie, ktoré by sa integrovalo do už existujúcich inteligentných prsteňov?

Rozumiem tomu, že si niekto počká na riešenie, ktoré si integrujú do svojho inteligentného prsteňa. My ale mierime na klientov, ktorí budú chcieť prsteňom platiť a zároveň nemajú záujem o to, aby im prsteň vyhodnocoval napríklad parametre spánku.

Vrátim sa k stavu bankového trhu. Určitá priama konkurencia bola aj priamo na Slovensku no koncept neudržala. Zuno na trhu skončila, 365.bank plne digitálny koncept opustila. Zdá sa, že to na Slovensku nie je úplne funkčný formát.

Súhlasím s tvrdením, že ak chcete byť plnohodnotná banka, tak v dnešnej dobe potrebujete digitálnu, a aj fyzickú prítomnosť. Ak chcete byť fintechová firma s jedným produktom, môžete si dovoliť byť úplne digitálna služba. To ale znamená, že vaša cieľová skupina bude pomerne úzka. Ak chcete byť plnohodnotná rozkročená banka a chcete širšiu cieľovú skupinu, potrebujete aj fyzické pobočky. My sa zaoberáme tým, aký veľký má byť podiel služieb poskytnutých digitálne a aká má byť úloha fyzických pobočiek.

Ako o tom uvažujete?

Do úvahy pripadajú dva prístupy. Prvý je tradičnejší, v rámci ktorého pobočka naozaj poskytovala jedinečný servis klientovi. V druhom prístupe si kladieme otázku, či pobočka nemá byť len priestor, kde si klient bude môcť prísť po radu okolo toho, ako správne využívať pripravené digitálne riešenia. Keď klient príde na pobočku s problémom, bankár teoreticky môže riešiť jeho problém vo vlastnom systéme. To mi nechceme. Druhá možnosť je, že bankár klientovi pomôže nájsť riešenie v aplikácii, ktorú má klient k dispozícii.

Sme presvedčení, že digitálne riešenie dáva klientovi možnosť, aby si individuálne nastavil služby tak, ako ich chce používať. Napríklad cez aplikáciu mBank dokáže zmeny robiť na pár klikov. Hovorím o limitoch na kartách, môžete tiež zakázať sporný systém dynamického prepočtu kurzu (DCC), môžete vypnúť fungovanie magnetického prúžku a zvýšiť tak bezpečnosť karty, lebo ju nemôže nikto okopírovať. Sme presvedčení, že pobočka má klientovi asistovať, aby využíval digitálne služby. Mnoho klientov tu pomoc stále potrebuje.

peňaženka, peniaze, hotovosť Čítajte viac Ľudia s minimálnou mzdou v Luxembursku by patrili k najlepšie zarábajúcim na Slovensku. Minimálne zárobky u nás patria k najnižším v EÚ

Ako ťažké je pre digitálnu banku ťažké poskytovať komplikovanejšie produkty ako hypotéky, ktoré existenciu fyzických vlastne prakticky vyžadujú, keďže úverovú zmluvu je potrebné podpísať.

Vo všeobecnosti vytvárame produkty, ktoré by mali byť jednoduché a primárne určené pre mobilnú aplikáciu. Nie všetko ide urobiť takto. Sú produkty, kde sa dá začať digitálne, no celý proces musíte dokončiť fyzicky . Preto aj my potrebujeme niekoľko pobočiek. Hypotéku si človek vybavuje maximálne párkrát za život. Sme presvedčení, že nie je taký problém cestovať kvôli podpisu úverovej zmluvy na pobočku povedzme tridsať kilometrov. My ale veríme, že aj regulácia nás bude postupne púšťať k tomu, aby aj hypotéku bolo možné poskytnúť úplne digitálne. Na to ale potrebujeme aj to, aby sa digitalizovali procesy okolo, teda napríklad komunikácia s katastrom.

Nevyžadujú klienti od začiatku asistenciu živého človeka?

Zatiaľ určite áno. Je to záväzok na dlhé roky, hovoríme o vysokých sumách. Človek chce konzultovať jednotlivé kroky. Banky sú tu aj na to, aby posúdili, či je dobrý nápad, aby si klient v konkrétnej životnej situácii bral vysoký úver. Hypotéka je teraz typický produkt, pri ktorom klient banku navštíviť chce.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #banky #hypotéka #mBank #úrokové sadzby #inovácie