Slovensko má zmluvu o dodávkach plynu s Ruskom. Ruský Gazprom a Slovenský plynárenský priemysel túto zmluvu majú uzavretú do roku 2034. Útok Ruska na Ukrajinu však úplne zmenil uvažovanie EÚ o vlastnej energetickej bezpečnosti a štáty únie sa postupne odpájajú od ropy a plynu z Ruska. Agentúra Bloomberg priniesla informáciu o tom, že by cez Ukrajinu do Európy mohol prúdiť plyn z Azerbajdžanu. Agentúra sa odvoláva na vyjadrenia Oleksija Černyšova, šéfa ukrajinského Naftogazu. Po zverejnení tejto správy trhové ceny plynu klesli.
Prednedávnom do Baku zavítala celá vládna delegácia, kde slovenskí ministri na čele s premiérom Robertom Ficom (Smer) diskutovali o dodávkach plynu. „Slovensko podporuje projekt diverzifikácie Solidarity Ring, ktorý využíva existujúcu infraštruktúru. Toto riešenie by efektívne pomohlo posilniť diverzifikáciu prepravných trás a zdrojov zemného plynu v regiónoch strednej a juhovýchodnej Európy, ktoré sú závislé od dodávok plynu z Ruska. Realizácia projektu by významne prispela k úsiliu Európskej únie o diverzifikáciu plynových trás a zdrojov špeciálne v tejto oblasti,“ povedala v máji ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).
Poukázala na to, že Azerbajdžan zohráva pomerne veľkú úlohu v oblasti diverzifikácie plynu pre strednú a východnú Európu. „My pevne veríme, že sa nám podarí nadviazať kontakt a spoluprácu v oblasti dodávok plynu na Slovensko a do východnej a strednej Európy. Tento záujem majú aj okolité štáty ako Rakúsko, Česká republika, Maďarsko. Vyvinieme maximálne úsilie na to, aby sme ten plyn z Azerbajdžanu mohli dovážať na Slovensko, a tak diverzifikovať dodávky a odstrihnúť sa od ruského plynu,“ uviedla ministerka.
Štát zatiaľ hľadá riešenie, o detailoch nehovorí
Otázka dodávok plynu spadá primárne pod rezort hospodárstva. Denník Pravda sa pýtal ministerstva na to, ako situácia vyzerá v súčasnosti. Detaily síce neprezradilo, no potvrdilo, že hľadá riešenie situácie.
Štáty EÚ od začiatku otvoreného konfliktu na Ukrajine v roku 2022 zaplatili za ruské fosílne palivá celkovo viac ako 196 miliárd eur, čo je suverénne najviac spomedzi všetkých krajín. Objem energií dovážaných z Ruska však EÚ významne znižuje a štrnásťdňové priemery ukazujú, že iné krajiny už v súčasnosti odoberajú z Ruska viac fosílnych palív.
Kým pred inváziou do Európy prúdilo až 40 percent plynu pre jej spotrebu z Ruska cez potrubie, dnes je to úplne inak. Do Európy prúdi už iba 15 percent spotreby – zhruba deväť percent potrubím a zhruba šesť percent prostredníctvom skvapalneného LNG na tankeroch po mori.
Čítajte viac Po dlhých rokoch prišiel obrat. Hypotéky či iné pôžičky môžu zlacnieť
V súčasnosti má Slovensko v zásobníkoch 75 percent svojej spotreby a na zimu je dobre pripravené. Navyše štátny obchodník a najväčší dodávateľ plynu SPP má zazmluvnených viacerých dodávateľov mimo Ruska, ktorí vedia pokryť dve tretiny spotreby.
„Slovenské plynárenstvo aj v krízovom období dokázalo, že je spoľahlivým partnerom a že garantuje nepretržité a bezpečné dodávky svojim odberateľom, či už priemyselným, alebo domácnostiam. Toto sa nezmení. Zásobníky budú pred nasledujúcou zimou naplnené na maximum a budú garantované dodávky pre všetky segmenty za akýchkoľvek okolností," vyhlásil výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.
Možných scenárov je viac
Čo nakoniec bude s ruskými dodávkami plynu je skutočne nejasné. SPP vidí viacero scenárov budúceho vývoja.
Prvým je, že Ukrajina a Rusko sa dohodnú a preprava ruského plynu bude pokračovať aj po roku 2024. „Toto je však vzhľadom na posledné vyhlásenia málo pravdepodobné,“ upozorňujú predstavitelia SPP. Ďalšie scenáre znamenajú upravený režim prepravy plynu. SPP pripúšťa, že Ukrajina by mohla umožniť pokračovanie prepravy ruského plynu cez svoje územie iba v prípade, ak si konzorcium európskych spoločností, prípadne určená tretia strana, prevezme objednané dodávky plynu na rusko-ukrajinskej hranici. „Táto alternatíva však so sebou prináša rôzne riziká a je závislá aj od ostatných krajín v konzorciu,“ hovorí SPP.
SPP pripúšťa aj to, že sa Rusko a Ukrajina nedohodne na pokračovaní tranzitu. Časť objemov by spoločnosť Gazprom mohla dodávať aj inou prepravnou trasou, napríklad cez Turk Stream, Bulharsko, Srbsko a Maďarsko. „Kapacity na tejto prepravnej trase sú značne obmedzené,“ upozorňuje SPP. Napriek tomu, že možností je viac, nemusí napokon nastať žiadna z nich. „Jednou z možností je samozrejme aj úplné ukončenie prepravy a dodávok ruského plynu na Slovensko,“ hovorí SPP.
SPP už teraz robí kroky k tomu, aby firma bola pripravená na výpadky dodávok ruského plynu. Firma predĺžila spoluprácu so spoločnosťou BP a tiež aj so spoločnosťou ExxonMobil. Okrem toho SPP uzavrel aj ďalšie diverzifikačné kontrakty na nákup zemného plynu so spoločnosťami Shell, ENI a RWE. Dodávky z Ruska sú ale pre Slovensko stále dôležité.
Každá možnosť mať diverzifikované portfólio dodávok plynu z rôznych zdrojov je podľa SPP vítaná. „V takomto kontexte treba vnímať aj možnosť možnej dostupnosti plynu z Azerbajdžanu. Samozrejme, jednotlivé spoločnosti si budú vyberať dodávateľov plynu podľa optimálneho zloženia objemu plynu pre odberateľov a najlepšej možnej ceny,“ dopĺňa plynárenská firma.
Čítajte viac Zamestnanci zase zaplatia vyššie dane. A to potichu, štát sa zasiahnuť nechystá
Dá sa to, ale je to komplikovanejšie
Odborníci hovoria, že nahradiť ruský plyn tým z Azerbajdžanu je možné, ale bude treba vyriešiť viaceré otázky. „Azerbajdžanský plyn by obchodne teda nahradil ruský, pričom fyzicky by to boli naďalej ,sibírske molekuly‘ a vyťaženosť ukrajinsko-slovenského tranzitného koridoru by ostala zhruba na dnešnej úrovni, okolo pätnásť miliárd kubických metrov ročne,“ upozorňuje bývalý minister hospodárstva Karel Hirman.
Podľa neho je ale otázne, či Azerbajdžan dokáže dodávky z Ruska nahradiť. „Aby k 1. januáru 2025 bol nahradený plyn Gazpromu v Sudži smerom na Ukrajinu a Slovensko, musel by Azerbajdžan obchodne dodať, urobiť výmenný obchod s Gazpromom, na zhruba až pätnásť miliárd kubických metrov ročne. To by však znamenalo pre Azerbajdžan viac ako dvojnásobný skokový nárast objemu exportu a zvýšenie objemu disponibilného obchodovateľného plynu zhruba o 40 percent,“ upozorňuje Hirman.
Agentúra Bloomberg upozorňuje, že Azerbajdžan svoje tranzitné kapacity do Európy už teraz využíva na maximum, práve preto by na tranzit tohto plynu bolo potrebné využiť trasu, ktorá vedie cez Slovensko. Zachovanie prepravy je významné aj pre Ukrajinu. Napríklad v roku 2021 krajina získala z tranzitu plynu miliardu dolárov. Tento tranzit tak krajine pomáha financovať obrannú vojnu proti agresívnemu režimu ruského prezidenta Vladimira Putina.
Čítajte viac Schmögnerová o Majskom: Takmer všetko, čo dostal do rúk, išlo od desiatich k piatim. Kto bol „kontroverzný“ podnikateľ?
Exminister Hirman v zásade upozorňuje na to, že Azerbajdžan jednoducho nedokáže vyprodukovať dostatok plynu na to, aby jeho dodávky nahradili ruský plyn. Baku totiž má záväzky aj v iných krajinách. „Aj samotný azerbajdžanský prezident Alijev v uplynulých mesiacoch verejne deklaroval, že jeho krajina plánuje zdvojnásobiť export do Európy, teda navýšiť ho zhruba o ďalších dvanásť miliárd kubických metrov až k horizontu roku 2027, keď by malo dôjsť aj k plánovanému výraznému zvýšeniu ťažby,“ hovorí Hirman.
„Ak nemá dôjsť k rušeniu platných exportných kontraktov napríklad s Tureckom, tie boli, naopak, predĺžené, a ak sa nebudeme zaoberať už veľmi komplikovanými výmenami s iránskym a turkménskym plynom, ktoré sú nateraz zásadne limitované geopoliticko-sankčno-bezpečnostnými limitmi, ale aj existujúcou plynovodnou infraštruktúrou, tak do úvahy pripadá len výmena s domácou azerbajdžanskou spotrebou plynu,“ dodáva Hirman.
Podľa analytika Lukáša Kovandu s Trinity Bank by aj táto situácia mohla mať riešenie. Rusko by podľa neho teoreticky mohlo nahradiť výpadok dodávok z Azerbajdžanu do tretích krajín a plyn z Azerbajdžanu by smeroval do Európy.
Čítajte viac Koniec falošných zliav a vymyslených recenzií. Začne platiť nový zákon, ktorý ochráni nakupujúcich
„Vlk by sa nažral a koza by zostala celá. EÚ by mohla tvrdiť, že sa odpojila od ruského plynu, Kyjev zase, že ruský plyn neprepravuje. Rusko by nemuselo držať Európu pod krkom, v EÚ by nemusela vzniknúť energetická kríza, ktorá podľa niektorých expertov už teraz hrozí. Rusko by totiž z pohľadu financií zostalo na svojom,“ objasňuje svoj postoj Kovanda.
Týmto spôsobom by sa teoreticky mohol vyriešiť problém s prípadným nedostatkom plynu z Azerbajdžanu, no takto jednoducho sa to, samozrejme, urobiť nedá. Takéto viacstranné zmeny prúdenia plynu by znamenali hrozbu komplikovaných súdnych sporov, Hirman navyše upozorňuje, že vôbec nie je jasné, aká by bola cena tohto plynu.