Štát chce stavať diaľnice a nemocnice rýchlejšie. Vyvlastniť pozemok bude pre vládu jednoduchšie

Diaľnice, nemocnice či iné strategické projekty by po novom mohol štát stavať rýchlejšie. Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície by mal výrazne skrátiť čas pri výstavbe kľúčových projektov. Hlasy kritiky však zákonodarcom vyčítajú, že nová legislatíva by mohla obmedziť práva vlastníkov pozemkov, na ktorých by nové stavby mali stáť.

17.06.2024 05:00
debata (7)
Minister dopravy Jozef Ráž hovorí o skracovaní dĺžky výstavby diaľnic
Video
Zdroj: TV Pravda

Odchádzajúca prezidentka Zuzana Čaputová zákon o strategických investíciách vetovala ešte začiatkom mája. Prezidentka odmietla novú legislatívu ako celok, namietala totiž jej možný nesúlad s ústavou. Podľa nej by totiž po prijatí zákona mohlo okrem iného mohla byť oslabená procesná ochrana vlastníkov nehnuteľností, ktorých sa týkalo vyvlastňovanie pozemkov.

Ministerstvo dopravy na čele s ministrom Jozefom Rážom mladším (nom. Smer) v rámci dôvodovej správy k zákonu argumentuje tým, že strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach sa realizujú pomaly. Problémom je podľa rezortu to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. „Návrh zákona upravuje podmienky na prípravu, uskutočňovanie a dokončovanie investičných projektov, o ktorých vláda Slovenskej republiky rozhodne, že sú strategickou investíciou a ich realizácia je vo verejnom záujme," priblížilo ministerstvo.

Zákon okrem toho upravuje aj povoľovanie projektov pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete či upravuje menovanie a odvolávanie predsedu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu. Po novom bude o predsedovi úradu namiesto parlamentu rozhodovať vláda.

Jozo Raz Čítajte viac Minister Ráž sa bol pozrieť, ako Číňania kopú tunely. Takto to chce aj na Slovensku

Poslanci napokon začiatkom júna prezidentkino veto prelomili, pričom zákon bude účinný dňom jeho vyhlásenia. Denník Pravda sa v otázkach a odpovediach pozrel na to, čo by mal nový zákon priniesť a čo v tejto súvislosti považujú jeho kritici za najviac problematické.

1. O čom hovorí nový zákon?

Povedané v skratke – nová legislatíva má urýchliť výstavbu strategických projektov vo verejnom záujme. Medzi takéto významné projekty patria napríklad diaľnice či nemocnice, ale môžu sa týkať aj oblastí, ako je energetika či obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky.

O tom, ktorý projekt bude zaradený medzi strategické investície, bude rozhodovať vláda. Takéto investície však musia spĺňať hneď niekoľko podmienok. V prvom rade musí byť takáto investícia vo verejnom záujme a zároveň nemôže byť v rozpore s územným plánom či so zásadami ochrany prírody.

Medzi takéto projekty patrí napríklad tunel Karpaty, ktorý by vláda mohla zaradiť medzi strategické investície. Ide o plánovaný tunel v masíve Malých Karpát s dĺžkou 12 kilometrov, ktorý by v budúcnosti mohol odľahčiť dopravu v hlavnom meste. „Celé Slovensko, ktoré by išlo cez Bratislavu smerom na Česko, už nevojde do Bratislavy, to znamená, že pretečie okolo po obchvate a pôjde rovno na Česko. Ušetrí sa čas, ušetrí sa intenzita dopravy v meste,“ povedal Ráž s tým, že ak by bol tunel zaradený medzi strategické investície, mohla by s jeho výstavbou začať ešte táto vládna garnitúra.

Fico Čítajte viac Fico oznámil novinku pre vodičov. Obchvaty miest budú bez diaľničnej známky

Po novom tiež bude platiť, že strategická investícia už nebude musieť mať hodnotu nad 100 miliónov eur tak, ako to bolo doteraz. Potrebná hodnota klesne na polovicu a za takúto investíciu už bude považovaný aj projekt za najmenej 50 miliónov eur. Zmeny tiež umožnia aj to, že takýto projekt už nebude musieť byť v 100-percentnom vlastníctve štátu, ten však bude musieť vlastniť aspoň jeho 50 percent.

Okrem toho bude strategický projekt musieť prispieť k odvráteniu environmentálnych škôd. Čo sa týka priemyselných parkov, tie budú musieť mať rozlohu aspoň 30 hektárov. Napokon, o tom, ktorá investícia bude označená za strategickú, rozhodne vláda, ktorá bude zároveň určovať aj jej podrobnejšie kritériá.

2. Bude štát stavať rýchlejšie?

Podľa ministerstva dopravy spočíva najväčšia výhoda nového zákona v tom, že prípravné procesy dokáže rezort skrátiť až o polovicu. Podľa ministra Ráža je tento zákon významný preto, lebo umožní skrátiť povoľovacie procesy z osem rokov na štyri. „Je to vďaka tomu, že niektoré prípravné fázy môžu prebiehať súčasne, a tiež skracujeme viacero lehôt na strane úradov,“ priblížila pre Pravdu hovorkyňa rezortu dopravy Petra Poláčiková.

Zrýchliť sa majú povoľovacie procesy, ale rovnako aj vyvlastňovanie pozemkov, na ktorých má strategický projekt stáť. Rezort hovorí, že nová legislatíva sa výraznejšie dotkne stavebných povoľovaní, posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie, ale aj majetkovoprávnych vyrovnaní. Ministerstvo chce prostredníctvom zmien investorom – teda štátu, vybraným subjektom verejnej správy či spoločnostiam, ktoré štát vlastní – uľahčiť zrealizovanie investícií, ktoré budú pre krajinu významné.

Samozrejme, platí, že ak vláda ukrojí z byrokratických procesov napríklad pri povoľovacích procesoch na stavbu či pri posudzovaní dosahov na prostredie a prírodu či zrýchli proces vyvlastňovania pozemkov, výstavba diaľnic či iných strategických objektov sa zrýchli. Vyrieši sa tak napríklad častá situácia, keď vlastníci malých pozemkov neraz blokujú výstavbu diaľnice či iných objektov.

3. Prečo sú podľa kritikov zmeny problematické?

Prezidentka zákon o strategických investíciách vetovala ešte začiatkom mája tohto roka. Videla v ňom totiž možný rozpor s ústavou práve pre zjednodušenie procesu vyvlastňovania pozemkov. Čaputová v tejto súvislosti naznačila, že by mohlo dôjsť k oslabeniu ochrany vlastníkov vyvlastnených nehnuteľností. Zákon totiž týmto vlastníkom nedáva možnosť odvolania sa voči rozhodnutiu štátu. Jediným opravným prostriedkom tak zostáva správna žaloba, ktorá však nemá odkladný účinok – teda štát môže na pozemku začať stavať už predtým, ako o žalobe rozhodne súd.

Jozef Ráž, Ide o pravdu Čítajte viac Ráž v Ide o pravdu: Stavbu diaľnice zastavil aj putujúci medveď. Chceme skrátiť dĺžku výstavby, nie brať ľuďom práva

Čaputová taktiež predkladateľom zákona vyčíta, že po prijatí legislatívy bude mať vláda k dispozícii širokú úvahu pri určovaní investičných projektov, pri ktorých budú môcť byť použité zrýchlené postupy, ktoré zasahujú aj do vlastníckeho práva chráneného ústavou.

V rámci medzirezortného pripomienkového konania bolo celkovo k návrhu zákona podaných 499 pripomienok, z ktorých bolo 195 zásadných. K pripomienkam prispela aj mimovládna organizácia Via Iuris a ďalšie mimovládky, ktoré dohliadajú na dodržiavanie práv občanov zo strany štátu.

Mimovládne organizácie v súvislosti s novou legislatívou hovoria o „bezprecedentnom mocenskom zásahu do vlastníckych práv a do práva pokojne užívať svoj majetok“. Pripomínajú tiež, že zákon negatívnym spôsobom obmedzuje práva samospráv rozhodovať o svojom území.

Zákonu rovnako vyčítajú veľmi široké, nejasné a problematické vymedzenie toho, čo je to vlastne strategická investícia. Podľa mimovládok to otvára priestor na to, aby mohla vláda arbitrárne rozhodovať v zásade o akomkoľvek projekte. Dokonca by mohlo ísť aj o projekty, ktoré sú v rozpore s územnými plánmi obce, a zjednodušenie povoľovacích procesov by mohlo umožniť jednoduché obchádzanie verejných záujmov, ktoré chráni zákon.

4. Bude vám môcť štát vyvlastniť pozemok?

Mimovládky tiež vláde vyčítajú, že nová legislatíva so sebou prinesie protiústavné zásahy do vlastníckeho práva napríklad v podobe toho, že majiteľ nemôže efektívne namietať hodnoty náhrady za vyvlastnený majetok. V praxi sa totiž môže stať, že vlastník sa obráti na súd, ktorý na svoje rozhodovanie nemá žiadnu lehotu a kým o prípade rozhodne, vyvlastnenie sa môže stať právoplatným.

A ako to teda s vyplatenou sumou za pozemok pri vyvlastňovaní môže v praxi vyzerať? „Na základe tohto zákona, ktorý bude účinný dňom vyhlásenia, bude môcť štát ponúknuť v rámci pokusu o dohodu 1,2-násobok znaleckej ceny. To znamená, že pre občanov najvýhodnejšie je dohodnúť sa, pretože vo všetkých ostatných ďalších procesoch vyvlastnenia už má štát možnosť zaplatiť len znaleckú hodnotu,“ povedal už pred časom v tejto súvislosti minister Ráž.

Ministerstvo zároveň pripomína, že vyvlastňovanie nie je žiadnou novinkou a v našej legislatíve je táto možnosť zakotvená už roky – rovnako ako aj v zahraničí. „Pre štát je vyvlastňovanie poslednou možnosťou, keďže to procesy predlžuje. Preto sa aj naďalej bude štát snažiť s majiteľmi pozemkov dohodnúť. Z tohto dôvodu sme zaviedli aj nové pravidlo, aby sa majiteľom pozemkov ponúkal 1,2-násobok trhovej ceny pozemku,“ priblížila Poláčiková.

Podľa rezortu to bude v praxi vyzerať tak, že každý majiteľ pozemku, o ktorý bude mať štát záujem, dostane najskôr spomínanú ponuku. V prípade, že ju vlastník odmietne, alebo na ňu nebude v zákonnej lehote reagovať, štát prikročí k procesu vyvlastnenia pozemku.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #pozemky #vyvlastňovanie #strategické investície