To, aké vysoké sú úrokové sadzby ECB, hovorí o tom, aké drahé peniaze v eurozóne sú. Od roku 2008 sa začali úrokové miery vo veľkých ekonomikách po celom svete postupne znižovať, až sa dostali mimoriadne nízko.
Keď sú sadzby nízke, znamená to, že úvery sú relatívne lacné. Na Slovensku sa nízke úrokové sadzby ECB spojili s ostrým konkurenčným bojom bánk a hypotéku tak mohli záujemcovia o kúpu bývania získať aj s úrokovou sadzbou na úrovni pod jedným percentom ročne.
Bežní ľudia túto možnosť, samozrejme, využili, rovnako tak aj firmy a výhodné úvery čerpali vo veľkých objemoch. To tiež znamená, že do ekonomiky sa dostalo veľa peňazí. Keď sa to stane, zvyšuje sa riziko rastu cien. Toto riziko sa stalo realitou a v eurozóne aj na Slovensku rástli ceny dvojciferným tempom. To je pre ekonomiku nebezpečné, preto jedným z nástrojov, ktoré centrálne banky v takýchto chvíľach používajú, je, že začnú zvyšovať úrokové sadzby. Peniaze sa stanú drahšími, aj úvery tak budú drahšie a prílev ďalších peňazí do ekonomiky sa zabrzdí. To sa dialo v eurozóne od jari 2022.
Čítajte viac Penta ukázala, ako má vyzerať nový veľký projekt pri Dunaji. Stavať ho bude viac ako desaťročie, bude stáť stámilióny eur
Teraz sa európska centrálna banka rozhodla, že je čas opäť začať sadzby znižovať. Je to náznak, že zdražovanie sa už podarilo dostať pod kontrolu. Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír však upozorňuje, že ECB bude postupovať veľmi opatrne. „Vyslali sme signál ľuďom, ekonomike a finančným trhom a očakávame, že odznievanie rekordne vysokej inflácie z minulých rokov bude naďalej pokračovať. Rád by som ale vystríhal pred prílišným optimizmom, pred prehnanými očakávaniami a aj pred unáhlenými rozhodnutiami. My totiž nežijeme vo vákuu a inflačná beštia ešte nie je úplne skrotená. Aj naďalej vidím nezanedbateľné riziko, že sa rast cien môže opätovne rozbehnúť tým neželaným tempom,“ poznamenal Kažimír.
Povedal však aj to, že minulotýždňové rozhodnutie môže byť len začiatok a nasledovať budú ďalšie kroky. „Máme za sebou prvú etapu. Veľmi dôležitú etapu,“ hovorí.
Veľké zlacnenie úverov nepríde
Znižovanie úrokových sadzieb v komerčných bankách by tak mohlo prísť len postupne. Aktuálne zníženie dokonca nemusia klienti pocítiť vôbec. „Všeobecným omylom je očakávanie, že sa zníženie základnej sadzby ECB vo veľkej miere prejaví v znížení sadzieb hypotekárnych úverov. Primárne bude mať júnové zníženie o 0,25 percenta vplyv na sadzby sporiacich účtov, ktoré sa opierajú o krátkodobé úrokové sadzby. Úroky hypotekárnych úverov sa odrážajú od dlhodobých, takzvaných swapových úrokových sadzieb, a tie môžu, ale nemusia na kroky ECB reagovať,“ hovorí Peter Horčiak, analytik spoločnosti Simplea.
Úrokové sadzby hypotekárnych úverov sa v súčasnosti pohybujú priemerne na úrovni nad hranicou štyroch percent ročne. Priemerná úroková sadzba spotrebiteľských úverov sa v apríli 2024 dostala na 9,51 percenta. Na jeseň 2021 sa pritom priemer úrokovej sadzby spotrebiteľských úverov hýbal na úrovni tesne nad hranicou siedmich percent, úroková sadzba hypoték vtedy bola na úrovni okolo 0,9 percenta. V najbližšom období tak žiadna výrazná zmena na trhu prísť nemusí. „Nemožno jednoznačne povedať, ako, a najmä kedy sa úprava základnej úrokovej sadzby ECB prejaví v nižších úrokoch na hypotékach. Je potrebné pripomenúť, že slovenské banky musia čeliť zníženiu svojich ziskov kvôli mimoriadnemu daňovému odvodu, aj preto svoju cenovú politiku môžu držať v konzervatívnom móde dlhšie obdobie. Navyše pokles úrokov bude aj naďalej závislý aj od ďalšieho ekonomického a geopolitického vývoja vo svete,“ hovorí Eva Šablová, riaditeľka pre úvery FinGO.sk.
Bez šetrenia nebudú lacnejšie ani úvery
To, ako budú vyzerať úrokové sadzby, závisí aj od toho, aká je kondícia verejných financií. Ak nebudú verejné financie v dobrom stave, Slovensko bude viac platiť za peniaze, ktoré si bude požičiavať na finančných trhoch.
„Pre banky je investícia do štátnych dlhopisov aj hypoték identicky nákupom dlhu a keďže hypotéky sú výrazne rizikovejšie ako dlhopisy a legislatíva na banky pri hypotékach kladie vyššie nároky na vlastný kapitál, musia mať vyššie úročenie,“ vysvetľuje situáciu Marián Búlik.
Komplikovaný stav verejných financií ratingové agentúry zatiaľ do určitej miery tolerujú. Slovenská republika si udržala nezmenený rating na úrovni A- so stabilným výhľadom od agentúry Fitch Ratings. Na zlepšenie ratingu je ale potrebné práve ozdravovanie verejných financií. Ak by sa hodnotenie Slovenska zhoršilo, za peniaze požičané na finančných trhoch by muselo Slovensko platiť viac. Táto hrozba sa nateraz nečrtá. „Agentúra Fitch vo svojom aktualizovanom hodnotení v zásade nehovorí o výraznom zhoršení ratingu krajiny, najkritickejšej vníma narastajúci verejný dlh, ktorý vzhľadom na podporné sociálne opatrenia podkopáva tvorbu príjmov. Rovnako negatívne sa pozerá na závislosť krajiny od automobilového priemyslu,“ hovorí Matej Dobiš, analytik portálu FinančnýKompas.sk.
Čítajte viac Koľko by ste získali, keby ste dali pred 20 rokmi 10 000 eur pod matrac alebo do zlata? Je to obrovský rozdiel
Slovenská vláda zatiaľ nepredstavila kompletný konsolidačný plán a minister financií Ladislav Kamenický zatiaľ len avizuje, že jednotlivé opatrenia predstaví. V roku 2025 by šetriace opatrenia mali dosiahnuť úroveň 1,4 miliardy eur. Súčasťou tejto konsolidácie bude daň zo sladených nápojov a daň z nikotínových výrobkov, ktoré doteraz dani nepodliehali. Tieto opatrenia však tvoria iba zlomok z toho, čo chce rezort financií ušetriť – zhruba 100 miliónov eur.
Na výrazný pokles úrokových sadzieb úverov tak v tejto chvíli môžeme zabudnúť. „V nasledujúcom období možno očakávať, že dôjde vďaka postupnému uvoľňovaniu menovej politike aj k pozvoľnému poklesu úrokových sadzieb, ktorý však môže byť vo svetle novej prognózy nižší, respektíve rozložený do dlhšieho obdobia,“ hovorí Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
„Na druhej strane vývoj úrokových sadzieb pre spotrebiteľov závisí od vývoja ceny takzvaných dlhých peňazí na trhu a zároveň od rizikovej prirážky Slovenska, ktorú ovplyvňuje aj rating krajiny. Teda aj na úrokové sadzby bude v konečnom dôsledku výrazne vplývať to, ako sa dokáže financovať štát,“ dodáva. Zároveň upozorňuje, že ak ostanú zvýšené rizikové prirážky na štátnych dlhopisoch, napríklad päťročných a desaťročných, tak v porovnaní s inými krajinami ostatnú zvýšené aj úrokové sadzby na slovenskom trhu a vývoj nebude odzrkadľovať dynamiku znižovania sadzieb ECB.
Niektoré banky môžu zlacniť úvery
To neznamená, že zníženie úrokových sadzieb sa neprejaví vôbec. Celková reakcia bánk sa bude pri jednotlivých úveroch líšiť. Nie je vylúčené, že niektoré úvery budú banky zlacňovať, môže ísť aj o hypotéky. Koncom mája napríklad zlacnila úroky Slovenská sporiteľňa, aj keď len kozmeticky. Na 1-ročnom fixe znížila sadzby o 0,2 percentného bodu, na 3-ročnom o 0,4 bodu a na 5-ročnom o 0,2 bodu. „Existuje veľký predpoklad, že banky budú postupným uvoľňovaním menovej politiky zo strany ECB viac bojovať o klienta. V prvom kroku si myslím, že znížia úrokové sadzby na refinančných úveroch, následne aj pri nových hypotékach,“ upozorňuje Matej Dobiš.
Pokles úrokových sadzieb úverov môže zdržať, samozrejme, aj to, že banky získavajú peniaze na podnikanie rôzne. „Výška úrokovej sadzby zo strany ECB nie je pre banky jediný zdroj financií, tie môžu byť financované pomocou emisií dlhopisov, vkladov od klientov, ale aj zo zdrojov, ktoré im vyplývajú z členstva v nadnárodných organizáciách. Aktuálne zníženie je skúškou pre prichádzajúce dáta, vďaka ktorým ECB môže znížiť úroky aj v júli. Ak tak urobí, je prakticky isté, že poklesnú úroky aj v bankách na našom trhu,“ dodáva Dobiš.