„Podľa dostupných informácií k 31. januáru 2024 poberalo takmer 108 tisíc starobných dôchodcov dôchodky vyššie ako tisíc eur mesačne, pričom viac ako čistú minimálnu mzdu vo výške 616 eur poberalo mesačne 645,5 tisíc dôchodcov, čo predstavuje 58 % všetkých dôchodcov. Na druhej strane, iba zhruba 4 % dôchodcov poberá nižší ako minimálny dôchodok," uvádza INESS.
Čítajte viac Známka Slovenska sa nezmenila, aj keď sa čakalo zhoršenie. Čo drží Kamenického nad vodou?
Analytici zároveň zdôrazňujú, že bezdetný jednotlivec pracujúci za minimálnu mzdu nemá nárok na žiadnu dávku sociálneho systému, na rozdiel od starobných dôchodcov, ktorí obyčajne vlastnia nehnuteľnosť a majú nižšie náklady na živobytie. Aj napriek týmto skutočnostiam parlament v apríli schválil plošné poskytovanie 13. dôchodku v plnej výške, na ktorý sa budú skladať aj ľudia poberajúci minimálnu mzdu.
„Poskytnutie tejto dávky všetkým starobným dôchodcom považujeme za plytvanie, ktoré si vzhľadom na obrovský deficit nemôžeme dovoliť,“ tvrdia odborníci.
Podľa ich slov by sa úspory mali hľadať všade tam, kde je to možné, namiesto zavádzania nových daní, ktoré budú brzdiť ekonomickú aktivitu a budúci rast miezd a príjmov obyvateľstva. Poukazujú na to, že ak by 13. dôchodok nedostali dôchodcovia s dôchodkom nad tisíc eur, úspora by dosiahla 65 miliónov eur. Pre porovnanie, daň zo sladených nápojov má v roku 2025 do rozpočtu priniesť necelých 80 miliónov eur. Ak by dávku nedostali dôchodcovia s dôchodkom vyšším ako čistá minimálna mzda, úspora by dosiahla 398 miliónov eur, čo je štvornásobok predpokladaného zvýšenia príjmov z dane z príjmov fyzických osôb.