Nebolo vari ministra pôdohospodárstva, ktorý by sa nepokúsil o rozhýbanie tri desaťročia upadajúcej produkcie zemiakov, zeleniny a ovocia. Na celkovej zápornej obchodnej bilancii Slovenska sa podieľajú tieto základné produkty, ktoré rozhodujú o kvalite zdravia celej populácie 40 percentami. Richard Takáč má ambíciu zmeniť tento stav.
Na zeleninárskej farme Lúčny Dvor neďaleko Sládkovičova k tomu pridal ďalší cieľ – nasmerovať čerstvú zeleninu do zariadení štátnej a verejnej správy, teda predovšetkým do škôl a domovov dôchodcov. Deti a seniori by mali dostávať čo najčerstvejšie produkty. V hale bola čerstvou zeleninou naložená dodávka, ktorá mala namierené do Základnej školy v Abraháme. Takto by to malo fungovať v praxi.
Zvrátiť súčasný stav však nebude napriek enormnému úsiliu štvrtej Ficovej vlády vôbec jednoduché. Všimnime si aktuálny stav, ktorý opísal šéf Zväzu pestovateľov zemiakov a zeleniny Jozef Šumichrast.
Čítajte viac Ako sa vysporiadať s tým, čo nás čaká? Farmári neodmietajú Green Deal, ale....
Dovážame, čo nemusíme
Slovensko pestuje zemiaky už iba na ploche 5 500 hektárov a pokrýva nimi spotrebu len na 50 percent. Zelenina sa dorába na 8 000 hektároch, čo stačí len na pokrytie necelých 40 percent domáceho dopytu. O nič lepšia nie je bilancia ovocinárov – Slovensko má sady na výmere 6 000 hektárov v rôznom stupni intenzity obrábania a vyrobí len 30 percent ovocia mierneho podnebného pásma. A to máme podobne ako Rakúsko, Švajčiarsko či severné Taliansko úplne ideálne podmienky na pestovanie napríklad jabĺk.
Jedine v cukre, produkte, ktorý patrí do skupiny špeciálnej rastlinnej výroby, je Slovensko sebestačné, až mierne prebytkové. Ako veci rozhýbať?
Dodatočných 5,5 milióna eur nebolo ľahké získať, ale ak sa má pestovanie zeleniny oživiť, farmári potrebujú impulz. Peniaze nepôjdu na nákup strojov, ide o uľahčenie prevádzky, ktorá dostáva tohto roku poriadne zabrať. Kto má záhradku, vie, aký zápas museli ovocinári vybojovať s mrazmi, zeleninári zakrývali fóliou porasty zemiakov, inak by sa nedočkali skoršej úrody.
Foto: Jozef Sedlák, Nestor SPŽ
Takmer tisícke farmárov teda vláda pomôže znížiť prevádzkové náklady. Ide o základnú stabilizáciu tohtoročnej úrody, na ktorú momentálne útočia prívalové dažde. Tie miestami už úplne poničili úrodu zemiakov či iných plodín. A nielen na Slovensku. Európska únia, ktorá ročne vyprodukuje 12 miliónov ton ovocia, ho bude mať tohto roku menej. Spoliehať sa na prebytky z dovozu sa nedá. Konečne treba investovať do vlastnej výroby.
Čítajte viac Platby meškajú, nemáme už ani na naftu, varujú farmári. Prečo zaplavili s traktormi ulice?
Dokážeme to? Na stretnutí pestovateľov s ministrom Takáčom zazneli príklady tak pozitívne, ako aj negatívne. Rezort spolu s poľnohospodármi stojí pred otázkou, ako do konca budúceho roka vyčerpať 760 miliónov eur na projektové podpory, ktoré už mali byť takmer všetky využité. Ide o eurozdroje, ktoré možno minúť napríklad na vysadenie ovocných sadov, ale aj nové technológie a stroje pre farmy so špeciálnou rastlinnou produkciou. S ich čerpaním sa odvetvie povážlivo oneskoruje.
Premrhaný čas
Farmár Robert Kovács z Hronoviec, ktorý zastupuje kolegov v predstavenstve Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, povedal, že medzi agropodnikateľmi vládne sklamanie z toho, že sa počas minulej vlády načas nevyužili prostriedky.
„Výzvy na čerpanie buď načas nešli, a keď ich vypísali, doteraz nie sú poriadne vyhodnotené a zaplatené. Roku 2022 som si kúpil traktor a doteraz ho nemám vyplatený. Celé dva roky to stálo na platobnej agentúre. Nakopilo sa tam veľa problémov a s nimi aj veľa nevyužitých peňazí.“ Kovács v tom vidí mizerný výkon predchádzajúceho vedenia agentúry.
Koľko času potrebuje Slovensko na to, aby bolo sebestačné v ovocí? Podľa Mariána Vargu, prezidenta Únie ovocinárov, by do piatich rokov mohli domáce sady pokryť 50 percent slovenskej spotreby, to by však bolo treba ročne vysadiť nové sady na 300 hektároch. Celkovo by ich krajina potrebovala založiť na výmere 3 000 hektárov. Nejde pritom o malú investíciu, pretože hektár nového sadu vyjde na 50 až 100-tisíc eur.
Z projektových podpôr ovocinári vyčerpali asi 30 percent. Zo zvyšných 70 percent podľa Vargových úvah možno do konca roka využiť okolo 30 percent. Problémom totiž nie je iba „sprocesovanie“ toku samotných peňazí k ich adresátom, ale na Slovensku už tradične dlhé vysporadúvanie vlastníckych vzťahov k pôde.
Farmár Robert Kovács nestráca nádej, že sa predsa len podarí využiť maximum zdrojov. Za dobrý krok považuje vyhlasovanie tzv. malých výziev na projekty do 100 000 eur. Pri nich totiž nevzniká zdržanie realizácie z hľadiska kontrol. Na platobnú agentúru farmár zašle len fotografiu stroja či zariadenia. Taká je bežná prax v Rakúsku a konečne sa to uplatní aj na Slovensku.
Čítajte viac Farmári ohlásili najväčší protest od vzniku Slovenska, obsadia desiatky lokalít. Stovky traktorov vyrazí na cesty
Ako to robia zeleninári
Za povšimnutie stojí aj to, ako si počínajú najlepšie zeleninárske farmy, ktoré krátko po novembri 1989 vznikli v okolí Senca. Zeleninár Michal Szalay povedal, že sa nikdy úplne nespoliehal na to, či bude, alebo nebude vyhlásená výzva. Tak sa podnik nedá budovať. "Iste, keď bola výzva, podal som žiadosť a stroj som kúpil. Možno tak urobiť v okamihu podania žiadosti, využiť to, že kúpu prefinancujú banky. Keď potom svoj diel zaplatí štát, je to naozaj vítaná pomoc, lebo to otvára dvere inováciám, náročnejším projektom.
Ďalší zo zeleninárov Juraj Máčaj podotkol, že posilneniu pozície zeleninárov prospelo založenie odbytovej organizácie pestovateľov zemiakov a zeleniny. Skoncentrovaním produkcie do „odbytovky“ sa stali farmári zaujímavými dodávateľmi pre obchodné reťazce, lebo vedeli celoročne uspokojiť ich objednávky v požadovaných vysokých množstvách. Podarilo sa im presadiť v zemiakoch, koreňovej zelenine a tiež v cibuli.
Čítajte viac Farmári čakajú na peniaze ako na spasenie, hrozia štrajkami. Opustili maštale a stali sa z nich úradníci, tvrdí Takáč
To, že sú projekty farmárov podporené z verejných zdrojov, je podľa Máčaja „super“. Je to bonus, ktorý uľahčuje financovanie pestovania, spracovania a distribúcie zeleniny a zemiakov. Práve to umožňuje rýchlejšie zvyšovať produkciu. Farmár konštatoval, že v Strategickom pláne zaevidovali jasné signály, ako je viazaná platba na zeleninu. Bolo to, ako povedal „veľmi dobré – motivujúce číslo“ a dodal: „Vidíme, že štátu začína naozaj záležať, aby Slovensko bolo v zelenine a zemiakoch sebestačné, vnímame, že projekty sú podporované. Súčasne to chápeme aj ako náš záväzok voči spoločnosti, ktorá nás podporuje.“