Zablýskalo sa po hrmavici slovenskému vínu na lepšie časy?
Bodaj by to bola predzvesť lepších časov, želal si prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Vladimír Mrva. Pár dní predtým v pezinskom vinohradníckom domčeku Celestín podpísali slovenskí vinohradníci a vinári Memorandum o spolupráci s ministrami zahraničných vecí Jurajom Blanárom a pôdohospodárstva Richardom Takáčom. Cieľom dokumentu je prostredníctvom vína predstaviť Slovensko ako krajinu, ktorú vinohradníctvo a vinárstvo po stáročia kultivovalo a prispievalo k jej hospodárskemu i duchovnému rozvoju. Najmä však urobiť z vína aktívny hospodársko-komunikačný prostriedok pomáhajúci rozvoju krajiny.
Čítajte viac Chateau Topoľčianky: novošľachtence a živý oheň z vína
Ocenených vinárov kolegovia dobre poznajú, ich výkon za úspešnú reprezentáciu krajiny na medzinárodných vinárskych podujatiach vyzdvihol ešte v máji premiér Robert Fico a žiadal, aby slovenské vína a potraviny výraznejšie prezentovali krajinu pri rôznych medzinárodných podujatiach v réžii štátu.
Naozaj stojí za to dať do pozornosti celej spoločnosti ľudí, ktorí tvoria krásne slovenské víno.
Čo uvidia Francúzi v Pezinku
Vinohradnícky domček Celestín stojí uprostred pezinských viníc, ktoré už dobrých 40 rokov zveľaďuje vinohradník a vinár Milan Pavelka. Pravidelní návštevníci Malokarpatskej vínnej cesty (MVC) dobre vedia, kto je Milan Pavelka. Pred takmer tridsiatimi rokmi s partiou nadšencov MVC zakladal a viedol celé dve desaťročia. Nebola to náhoda, že memorandum o slovenskom víne sa podpisovalo v Pavelkovom vinohradníckom domčeku.
Tohto roku sa Pavelkovi podaril husársky kúsok, jeho Rizling rýnsky, prírodne sladké víno dostalo na nominačnej súťaži do Národného salónu vín neuveriteľných sto bodov. To víno podávali aj v Elesku a každý, kto ochutnal dúšok nápoja s vysokou koncentráciou zvyškového cukru – bolo ho tam 192 gramov, ale s nádhernou živou kyselinou, zložil poctu tvorcovi. Francúzi skladajú ódy na moky, ktoré sa rodia v Bordeaux v oblasti Sauternes, ale Slovensko dorába nemenej krásne v Malých Karpatoch.
Čítajte viac Autority slovenského vinárstva tvrdia, že takú hubovú nákazu viniča ešte nezažili. Príroda opäť ukázala, že šéfuje najmä ona
Onedlho sa začnú prázdniny. Dovolíme si pri potulkách Slovenskom navrhnúť: navštívte Malokarpatské múzeum. Objavíte dom zázrakov a dramatických príbehov, ktoré napísalo a stále píše víno. Za ich réžiou stojí mladý slovenský historik Martina Hrubala.
Pred pár rokmi zvedavosť doviedla do múzea Stéphana Rémyho, hlavného duchovného francúzskej armády. Hrdý a pyšný Francúz neskrýval prekvapenie z toho, čo tam uvidel. Napríklad aj na európske pomery unikátnu zbierku starých lisov hrozna. Najstarší z nich pochádza z roku 1608 a vtedajší majstri stolári ho pre vinohradníkov vo Svätom Jure vyrobili za jeden mesiac! Aké mohutné bresty museli vtedy rásť v malokarpatských lesoch. Podobné gigantické lisy možno vidieť v Cognacu v aristokratickom sídle spoločnosti Rémy Martin v Le Grollet. Francúzi ich prezentujú ako vrchol inžinierskeho majstrovstva. To naše spod Malých Karpát je bársako porovnateľné s technickými dielami v Grand Champagni.
Ako vykresliť svet vína, aby more informácií sústredených v múzeu neunavovalo?
Spolu s pohárom vína, ktoré môže byť aj pozvánkou na cielenú degustáciu malokarpatských vín, ponúknu návštevníkovi pezinského múzea v jednej z expozícií zaujímavý experiment. Človek si na oči nasadí biele okuliare rozostrujúce zrak a zistí, čo s ním môže urobiť opojná konzumácia vína. Skúša prejsť po vymedzenej cestičke a odkláňa sa. Netrafí s guličkou do hrdla fľašky, aha frajeri, pozor na víno, je to veľký pán. A to je prosím iba vstupné promile, čo urobí s nami ďalšie po bujarej oslave? Vymeníme okuliare a pocit bezmocnosti zo straty orientácie v priestore narastá. Ako vtipne možno vykresliť démona ukrytého vo víne.
Architektúra zrodená vínom
Vraví sa, že prítomnosť vyrastá z minulosti. O súčasnú podobu vína na juhu stredného Slovenska sa od prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia staral Ondrej Celleng. Slávne neninské víno tvoril spolu s Jánom Dominom. To víno dorazilo ešte za socializmu až do Veľkej Británie. Nebola to náhoda, že po zmene režimu sa stal Celleng na pár rôčkov šéfom vinohradníckeho a vinárskeho zväzu. Do čela organizácií si ľudia vždy volia prirodzené autority. A tak keď prechádzate Krupinskou pahorkatinou, ktorú niekedy nazývajú slovenským Toskánskom, spomeňte si na horúce srdce a vinohradnícky a vinársky um Ondreja Cellenga.
Čítajte viac Najpopulárnejšia vinárska súťaž na Slovensku rozdala ceny. Poznáme víťazov a najlepšie vína
Slávnosť Slovenské víno, na ktorej si každoročne pripomínajú ľudí, čo sa zaslúžili o jeho rozvoj, sa konala v Elesku. Ide o monumentálny moderný vinohradnícky komplex, ktorý pred poldruha desaťročím nechal vybudovať Igor Ledecký. Supermoderné vinárstvo za ten čas zrástlo s krajinou a ľudia, ktorí denne prechádzajú na trase Modra – Doľany – Smolenice, ju vnímajú, akoby tu bola od nepamäti. Vinohradnícka architektúra sa stáva súčasťou územia ako iné jeho dávne dominanty – hrad Červený kameň či Smolenický zámok.
Foto: Jozef Sedlák
Neďaleko Vrábeľ na viničnej hore Predium vyrástlo rovnomenné vinárstvo. Nebola náhoda, že práve toto vinárstvo sa v konkurencii už zavedených značiek stalo vinársko-vinohradníckym podnikom roka. Snúbi sa tu dobré víno s poctivou vinohradníckou robotou plus unikátnou architektúrou. Francúzi kedysi v Bordeaux budovali vinárske zámočky, ako reprezentačné sídla tej či onej šľachtickej rodiny. Neskôr zámočky prevzal podnikavý tretí stav, spomeňme Rotschildovcov, a v súčasnosti mnohé z nich patria nadnárodným spoločnostiam. Sú ukážkou bohatstva ale aj elegancie a všadeprítomného vinárskeho dôvtipu.
Ten nachádzame aj na Slovensku. Pri pohľade na Predium sa zdá, že do vinohradov priplávala štíhla a pritom majestátna biela loď. Zakotvila v dolnej časti ekologicky obrábaného vinohradu. Keď dozrie hrozno, bobule sú za štvrťhodinku v lise, odkiaľ mušt gravitáciou prúdi do nádob, kde sa začína jeho tajomná premena na víno. O dielo majstrovsky osadené v prírode sa postaral slovensko-moravský tandem Milan Solár a Karel Pruša. Ich vína zažiarili na domácich aj medzinárodných výstavách – v neďalekej Viedni, ale aj v Paríži, Madride a nájdeme ich aj v Národnom salóne vín.
Slovenské víno prežíva neľahké časy. Ale ani vo svete nemá na ružiach ustlané. V každej vinárskej krajine robia všetko pre to, aby upriamili pozornosť na svoje vína, na ľudí, čo aj prostredníctvom tohto nápoja zveľaďujú územie, kde sa hrozno rodí. Hľadajme teda za vínom náš vlastný príbeh.