Nízke platy, nekvalitné potraviny a migranti zaťažujúci systém? Vyvraciame najčastejšie ekonomické mýty o EÚ

Skutočne môže Európska únia (EÚ) za nízke platy Slovákov a naozaj sa u nás predávajú menej kvalitné potraviny? S ekonomickými mýtmi o tom, ako môže „zlý Brusel“ takmer za všetko negatívne, sa v posledných dvoch dekádach roztrhlo vrece. Čísla však ukazujú, že bez únie by Slovensku lepšie nebolo.

10.06.2024 05:00
debata (138)
Ako sa vyvíjala mzda v roku 2023?
Video
Zdroj: TV Prava
Vypočujte si audioverziu článku - číta Lukáš, hlas umelej inteligencie.
Našli ste chybu? Dajte nám vedieť.

Naopak, od vstupu do EÚ v roku 2004 nám platy niekoľkonásobne stúpli a prísne normy zaručujú, že potraviny predávané v našich obchodoch majú najvyššiu možnú mieru kvality. Mýtov spojených s naším 20 rokov trvajúcim členstvom v európskom spoločenstve je však viacero. Denník Pravda sa pozrel na niektoré vybrané mýty, ktoré sociálne siete zaplavujú opakovane ako lavína.

1. Naozaj máme nízke platy?

Ak sa porovnávame s ostatnými členskými krajinami z hľadiska platov, tak rýchlo zistíme, že na tom nie sme práve najlepšie. Podľa dát z Eurostatu sme sa v roku 2022 v platovom rebríčku v rámci EÚ nachádzali na chvoste. Čo sa však týka času, ktorý Slováci trávia v práci, v tomto ukazovateli patríme, naopak. medzi krajiny s najvyšším priemerným odpracovaným počtom hodín za týždeň. Jednoducho povedané, pracujeme dlho, no zarábame málo.

SR 13. ročník výstava Celoslovenské dni poľa NRX Čítajte viac Ako sa vysporiadať s tým, čo nás čaká? Farmári neodmietajú Green Deal, ale....

Slováci trávia v práci od pondelka do piatka v priemere 39,6 hodiny a v roku 2023 bola u nás priemerná nominálna mzda v hrubom za mesiac 1 430 eur. Na vysvetlenie – nominálna mzda je plat, ktorý vám vypláca váš zamestnávateľ. Na rozdiel od reálnej mzdy tento údaj neodzrkadľuje platy očistené od toho, ako rástli ceny v obchodoch a za poskytované služby (inflácia).

Kritické hlasy, ktoré sa v posledných rokoch ozývajú čoraz hlasnejšie, tvrdia, že za naše nízke mzdy v porovnaní s ostatnými členskými krajinami EÚ môže Brusel. Nie je to však tak. „EÚ nemá kompetencie priamo ovplyvňovať výšku platov a dôchodkov v členských krajinách. Od vstupu Slovenska do EÚ sa však minimálna aj priemerná mzda niekoľkonásobne zvýšili. Platy a dôchodky závisia od ekonomiky štátu,“ vysvetľuje na svojom webe Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Čísla tieto tvrdenia potvrdzujú. „Priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR sa zvýšila za posledných 20 rokov o 172,2 percenta na 1 430 eur. Od roku 2004 vzrástla o 905 eur,“ píše v tejto súvislosti Štatistický úrad SR.

Za ostatných 20 rokov naše nominálne platy skutočne poriadne narástli. Ešte v roku 2004, keď Slovensko vstupovalo do EÚ, priemerný Slovák zarábal v hrubom za mesiac 525 eur. Údaje za rok 2024, samozrejme, ešte známe nie sú.

Okrem nominálnych platov za dve dekády poriadne vyrástli aj minimálne mzdy. Hoci je naša minimálna mzda stále výrazne nižšia ako vo vyspelých západných krajinách únie, jej nárast je pre najmenej zarábajúcich ľudí v slovenskom hospodárstve viac ako citeľný.

Ešte v roku 2004 bola minimálna mzda na Slovensku v prepočte na eurá na úrovni 201 eur. V priebehu ďalších rokoch sa ale jej výška výraznejšie nehýbala. V roku 2009 dostávali najmenej zarábajúci Slováci v hrubom 295 eur a ešte v roku 2018 sa ich výplata stále pohybovala pod 500 eurami. V tomto roku sa najnižšia mzda v hospodárstve vyšplhala na 750 eur a za 20 rokov tak celkovo stúpla takmer o 550 eur.

dôchoci, dôchodcovia, seniori, exekúcia Čítajte viac Demografická predpoveď Slovenska: Ubudne 660-tisíc ľudí, krajina pomaly vymiera

Hoci platí, že stále zarábame menej ako väčšina krajín združených v EÚ, jednoznačne možno povedať, že vinníkom nie je Brusel. Zastúpenie EK na Slovensku približuje, že za platovými rozdielmi stojí úroveň konkurencieschop­nosti krajín, produktivita práce či úroveň vzdelania.

2. Má Západ lepšie potraviny ako my?

Okrem platov Slovákov dlhodobo trápi aj kvalita potravín, ktoré si kupujú v našich obchodoch. Ceny našich obľúbených produktov už síce nestúpajú tak rýchlo ako napríklad pred rokom, no stále sa obávame, že sme v rámci EÚ občanmi druhej kategórie a máme k dispozícii produkty s iným a menej kvalitným zložením ako napríklad Nemci, Francúzi či Rakúšania.

O probléme s dvojakou kvalitou potravín už roky hovoria aj naši politici. „V čom sú Slováci horší ako Rakúšania alebo Nemci, že máme potraviny v rovnakom obale, ale s iným zložením? Slová o iných chutiach sú nechutnou výhovorkou a EÚ musí pred tým konečne prestať zatvárať oči,“ povedal k téme súčasný minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer).

Zastúpenie EK na Slovensku vysvetľuje, že rovnako ako v prípade nízkych platov, za ktoré vraj môže Brusel, ide aj v tom prípade o mýtus. EÚ má totiž – čo sa týka potravín – jedny z najprísnejších noriem a predpisov na svete. Ani výsledky štúdie výskumného centra EK (Joint Research Centre) z roku 2021 nepotvrdili, že do krajín strednej a východnej Európy prichádzajú potraviny v horšej kvalite ako tie, ktoré sú predávané v západnej Európe. „Rozdiely v potravinárskych výrobkoch nestoja na geografii,“ znie záver štúdie.

PS, Šimečka, progresívne slovensko, jourová, truban Čítajte viac Progresívci nesúhlasia s Ficom, aby tu Číňania budovali stavby. Sú rizikom, ukázali, ako sa popálili iné krajiny

Aby EÚ takýmto praktikám zabránila, prijala smernicu, ktorá takéto nekalé obchodné praktiky postihuje. „Táto smernica sa v jednotlivých členských štátoch uplatňuje prostredníctvom národnej legislatívy. Na Slovensku je posudzovanie jednotlivých prípadov v kompetencii Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR,“ priblížilo Zastúpenie EK na Slovensku.

3. Migranti a pracovná sila

„Naša ekonomika dlhodobo dopláca na migrantov, ktorých do EÚ púšťa Brusel“. Aj takto by sa dal zhrnúť ďalší mýtus, ktorý sa dlhodobo šíri nielen na Slovensku. V jeho centre stojí myšlienka, že migranti majú v rámci únie viac výhod ako domáci obyvatelia, nadmerne zaťažujú ekonomiky jednotlivých krajín a odčerpávajú peniaze zo sociálnych systémov krajín.

V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že európske obyvateľstvo starne, a krajiny tak postupom času budú musieť zavádzať výrazné ekonomické zmeny. Podľa novej štúdie EK by mal počet obyvateľov Slovenska už v roku 2030 klesnúť približne o 37-tisíc ľudí. Do roku 2070 by podľa odhadov eurokomisie malo mať Slovensko už len asi 4,8 milióna obyvateľov. To znamená, že v priebehu najbližších vyše 50 rokov by nás na Slovensku malo byť o približne 660-tisíc ľudí menej.

Problémy nás však nečakajú iba v relatívne vzdialenej budúcnosti, máme ich už teraz. Na slovenskom pracovnom trhu dlhodobo chýba približne 80-tisíc kvalifikovaných ľudí. Pri nízkej nezamestnanosti a vysokom počte dlhodobo nezamestnaných bez potrebných pracovných skúseností to znamená, že budeme potrebovať aj ľudí zo zahraničia, ktorí by mohli neobsadené pracovné miesta obsadiť.

„Dobre nastavená migračná politika podporuje ekonomický rast a obohacuje našu spoločnosť. Rovnako ako iní obyvatelia EÚ, aj migranti s právom pracovať prispievajú do ekonomiky a sociálneho systému krajiny, v ktorej žijú. Dôležité je pritom poznamenať, že Európa čelí problémom starnúcej populácie, nedostatku pracovníkov v niektorých sektoroch a neudržateľným sociálnym a dôchodkovým systémom,“ píše v tejto súvislosti Zastúpenie EK na Slovensku.

SR Bratislava EÚ referendum Dzurinda oslavy Čítajte viac Bez EÚ by sme sa skôr podobali na Bielorusko ako na západné krajiny. Slovensko je v únii už dvadsať rokov

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že vláda už chystá opatrenia, pomocou ktorých chce prilákať pracovných migrantov z tretích krajín na náš trh v podobe národných víz. Priemyselné a dopravné firmy vďaka nariadeniu vlády môžu jednoduchšie zamestnávať tisíce ľudí z vybraných krajín. Migranti tak nemusia byť v tomto smere problémom, ale naopak riešením. Všetko záleží na tom, ako sú nastavené pravidlá migračnej politiky.

Podľa štúdie OECD o fiškálnom vplyve migrácie nie je problémom ani odčerpávanie financií zo štátu. Z výsledkov štúdie totiž vyplýva, že migranti vo všeobecnosti prostredníctvom daní a odvodov prispievajú štátom viac, ako dostávajú napríklad cez sociálne dávky.

© Autorské práva vyhradené

138 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #platy #slovenská ekonomika