Hoci to na prvý pohľad tak nevyzerá, kondícia verejných financií do veľkej miery ovplyvňuje aj to, aké drahé budú úvery, teda aj hypotéky.
Úvery by výhľadovo mohli byť lacnejšie najmä preto, že Európska centrálna banka (ECB) začala so znižovaním svojich úrokových sadzieb. Banka znížila vo štvrtok 6. júna svoje sadzby o 0,25 percentuálneho bodu a hlavná úroková sadzba tak znižuje na 4,25 percenta. Nižšie sadzby totiž znamenajú, že firmy a ľudia si vo všeobecnosti budú požičiavať peniaze lacnejšie.
„Je to prvý krok k tomu uvoľňovaniu, netreba si teraz predstaviť, že sa uvoľní menová politika, ona ostane reštriktívna, no sme na začiatku,“ povedal počas konferencie Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne. Postupné znižovanie sadzieb by mohlo znamenať, že postupne budú klesať aj sadzby hypoték, hoci citeľné zníženie nenastane okamžite.
„Tie očakávania, ktoré aj my máme a ktoré má aj finančný trh sú už zapracované v cenách napríklad úverov. Tieto ceny zvyknú predbiehať kroky centrálnej banky a ona s tým pochopiteľne počíta,“ dodáva Kočiš. Aktuálne sa nové hypotéky poskytujú s úrokovou sadzbou nad hranicou štyroch percent.
Čítajte viac Európa je už v plyne závislá hlavne od dvoch dodávateľov. Rusko to už po novom nie je
Musíme ozdravovať
To ako bude situácia vyzerať podľa neho závisí aj od toho, v akej kondícii budú verejné financie Slovenska. „ECB zastrešuje celú eurozónu, pozerá sa na celú ekonomiku a úročenie u nás sa bude odvíjať aj od toho, ako sa na trhoch dokáže financovať Slovenská republika,“ objasňuje.
Analytik upozorňuje na to, že ak Slovensko neukáže dôveryhodný plán ozdravovania verejných financií, bude si na trhoch požičiavať drahšie, pretože pre investorov bude relatívne rizikové požičať peniaze práve Slovensko. Toto vyššie riziko sa bude prejavovať tak, že investori budú požadovať vyšší výnos dlhopisov.
Ak ostane takzvaná riziková prirážka slovenských dlhopisov zvýšená, tak podľa Kočiša nebude ani znižovanie sadzieb ECB znamenať, že úvery na Slovensku budú zlacňovať.
Čítajte viac Európska centrálna banka zlacňuje cenu peňazí. Robí tak prvýkrát po rokoch
To ako draho si krajina požičiava tak priamo súvisí s tým, aké drahé sú úvery. Slovensko naposledy zníženiu ratingu čelilo v decembri minulého roka. Vtedy sa pre zníženie ratingového hodnotenia rozhodla agentúra Fitch. Zníženie ratingu Slovenska odrážalo zhoršenie stavu verejných financií počas predchádzajúcich mesiacov. Rovnako negatívne vníma agentúra výrazný nárast dlhu.
„Čo zaznieva naprieč ratingovými agentúrami je, že naša ekonomika ukázala odolnosť vzhľadom na to, že v susednej krajine je vojna a energeticky sme boli veľmi výrazne boli závislí práve od Ruska. Boríme sa ale práve so zdravím verejných financií,“ potvrdil počas konferencie Kočiš.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že deficit rozpočtu verejnej správy dosiahne v tomto roku 5,7 percenta HDP a dlh sa priblíži ku kritickej hranici šesťdesiatich percent HDP. Ešte horšou správou je, že tieto rozpočtové ukazovatele by sa mali ďalej zhoršovať. Slovensko tak potrebuje dôveryhodný, udržateľný a najmä predvídateľný plán znižovania deficitu a dlhu.
Ďalšie problémy pre slovenskú ekonomiku nastanú najmä vtedy, ak budú prichádzať neočakávané udalosti. „Nepredvídateľnosť je najväčší nepriateľ,“ poznamenal expert na eurofondy Michal Hort zo spoločnosti Eosnebotra. Práve eurofondy tvoria na Slovensku kľúčovú časť verejných investícií.
„Byrokratická záťaž je veľký problém, ale s tým sa už podnikatelia naučili žiť. Najväčší problém je nepredvídateľnosť,“ dodáva Hort.
Aj dobré správy
Hospodárstvo Slovenska, napriek všetkým problémom, ukazuje aj pozitívne záblesky. Ekonomike sa po odznení pandémie a ďalších kríz relatívne darí. Kľúčovým pozitívom v súčasnosti je odolný trh práce a dlhodobo nízka miera nezamestnanosti. To je situácia, v ktorej sú na koni zamestnanci. „Vidíme silný trh práce (z pohľadu miery nezamestnanosti) sme na historických minimách. To z pohľadu zamestnávateľov nie je úplne dobrá správa, pretože zamestnanci sú v istej výhode, môžu si vyberať,“ povedal Kočiš.
Upozornil tiež, že rast hrubého domáceho produktu na Slovensku patril v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ k tým rýchlejším. Slovenská ekonomika totiž naštartovala rok 2024 najrýchlejším tempom za posledné dva roky a v prvom kvartáli vzrástla o 2,7 percenta.