Rada guvernérov vo štvrtok rozhodla o znížení kľúčovej sadzby o 25 bázických bodov na 4,25 % z 22-ročného maxima 4,5 %. Sadzba pre jednodňové refinančné operácie klesla na 4,50 % a sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie na 3,75 %.
Čítajte viac Ekonómovia priniesli nudné správy: Ľuďom rastú platy, dlhy klesajú a na účtoch v bankách pribúdajú peniaze
Rada guvernérov na základe aktualizovaného hodnotenia výhľadu inflácie, dynamiky základnej inflácie a transmisie menovej politiky usúdila, že nastal čas na zmiernenie reštriktívneho nastavenia menovej politiky. Úrokové sadzby v eurozóne sa predtým nezmenili 9 mesiacov po sebe. Od zasadania Rady guvernérov v septembri 2023 však inflácia klesla o viac ako 2,5 percentuálneho bodu a inflačný výhľad sa výrazne zlepšil.
K zmierneniu inflačných tlakov a očakávaní na všetkých horizontoch prispela reštriktívna menová politika ECB, uviedla Rada guvernérov. Nastavenie menovej politiky totiž tlmilo dopyt a ukotvilo inflačné očakávania, čo výrazne prispelo k ochladeniu tempa rastu spotrebiteľských cien.
Rada však upozornila, že napriek pokroku v uplynulých štvrťrokoch zostávajú domáce cenové tlaky silné. Dôvodom je vysoký rast miezd. Preto inflácia zrejme zostane nad cieľovými dvomi percentami aj v budúcom roku.
Najnovšie projekcie Eurosystému týkajúce sa celkovej aj jadrovej inflácie na roky 2024 a 2025 sa v porovnaní s marcovými predpoveďami zvýšili. Podľa aktuálnych prognóz celková inflácia v eurozóne dosiahne v roku 2024 v priemere 2,5 %, 2,2 % v roku 2025 a 1,9 % v roku 2026. Jadrová inflácia, do ktorej sa nezapočítavajú ceny energií a potravín, by mala v roku 2024 dosiahnuť 2,8 %, v roku 2025 klesnúť na 2,2 % a v roku 2026 na 2,0 %. Rast ekonomiky eurozóny by sa mal v roku 2024 zrýchliť na 0,9 %, v roku 2025 na 1,4 % a v roku 2026 na 1,6 %.
Rada guvernérov tiež zopakovala, že sa bude snažiť zabezpečiť, aby sa inflácia čo najrýchlejšie vrátila na cieľové 2 %. Na dosiahnutie tohto cieľa je ochotná podľa potreby upraviť všetky svoje nástroje.