Ekonómovia priniesli nudné správy: Ľuďom rastú platy, dlhy klesajú a na účtoch v bankách pribúdajú peniaze

Prudký rast cien sa skončil, platy rastú a zadlženie domácností klesá. Zdá sa, že svitá na lepšie časy. Vyplýva to zo Správy o finančnej stabilite, ktorú pravidelne zostavuje Národná banka Slovenska (NBS).

06.06.2024 05:00
debata (17)
Ide o peniaze: Všetko o poplatkoch v bankách
Video
Odpovedá Matej Dobiš z portálu Finančný kompas.
Vypočujte si audioverziu článku - číta Lukáš, hlas umelej inteligencie.
Našli ste chybu? Dajte nám vedieť.

„Prinášame samé dobré správy,“ zhodnotil v stredu správu člen Bankovej rady Vladimír Dvořáček. Rastú príjmy ľudí, klesá zadlženosť a rastie aj objem vkladov ľudí v bankách. V zásade to znamená, že ekonomická sila obyvateľstva sa začala opäť zvyšovať. Rast cien dokonca klesá k hodnotám, ktoré sú podľa centrálnych bankárov dlhodobo zdravé pre ekonomiku. Za celý rok 2023 miera inflácie dosiahla hodnotu 7,1 percenta, no v tomto roku by mala byť na úrovni 2,5 percenta. To podľa Dvořáčka vytvára priestor na pokles úrokových sadzieb v budúcnosti a prináša to úľavu domácnostiam.

Southbank Čítajte viac Penta ukázala, ako má vyzerať nový veľký projekt pri Dunaji. Stavať ho bude viac ako desaťročie, bude stáť stámilióny eur

Skutočne rastú mzdy a taktiež úspory v bankách. „Pozitívny vývoj na strane reálnych príjmov sa odzrkadlil aj na vývoji vkladov domácností, ktoré začali po dvoch rokoch stagnácie od začiatku roka 2024 opäť rásť,“ hovorí NBS vo svojej správe. Celkové vklady obyvateľov v bankách sa k aprílu tohto roku dostali na 44,6 miliardy eur, v rovnakom období predchádzajúceho roku to bolo 42,7 miliardy eur. Určitá miera rastu cien je pre ekonomiku prospešná. Ak by ceny klesali, vytváralo by to tlak na firmy, aby znižovali svoje náklady. V ohrození by tak boli pracovné miesta. Ak by nastalo prepúšťanie, spôsobilo by to ďalší tlak na pokles cien a ekonomika by sa dostala do nepriaznivej špirály. Mierny rast cien teda vytvára podmienky na to, aby sa situácia domácností postupne zlepšovala. „S postupným odznievaním inflácie začali opäť rásť reálne mzdy domácností. Približne od polovice roka 2023 rastú mzdy rýchlejšie ako náklady,“ upozorňuje NBS.

Časť celkového zlepšenia sa podľa banky dá pripísať aj nákladným kompenzačným opatreniam, ktoré pre domácnosti pripravil štát. Ide najmä o kompenzácie zvýšených cien energií, svoju rolu zohral aj príspevok na dieťa a vyšší daňový bonus. Daňový bonus napríklad spôsobuje, že fyzické osoby zo svojho platu odvedú štátu dane v menšej výške a zostane im teda, samozrejme, viac.

Ľudia úvery zvládajú

Viac peňazí v peňaženkách znamená, že ľuďom sa relatívne bez problémov darí splácať úvery. „Z pohľadu finančnej stability je dôležité, že uplynulé obdobie poklesu reálnych miezd sa nepremietlo do zvýšenia nesplácaných úverov. Podiel nesplácaných úverov zostáva na dlhodobých minimách, a to pri hypotékach aj spotrebiteľských úveroch,“ upozorňuje národná banka.

Ku koncu apríla tohto roku sa objem nesplácaných úverov domácností dostal na 925 miliónov eur. V porovnaní s celkovým objemom poskytnutých úverov je to skutočne zlomok. Banka však upozorňuje na to, že v porovnaní s nedávnou minulosťou sa objem problémových úverov predsa zvýšil. Napríklad v decembri 2022 sa objem problémových úverov pohyboval na úrovni 866 miliónov eur.

„To, čo môžeme hodnotiť ako trošku negatívne, je, že už nám objem nesplácaných úverov prestal klesať, minimálne pri hypotékach. Stále je však situácia z historického pohľadu veľmi dobrá,“ hovorí Marek Ličák, riaditeľ odboru finančnej stability. Dobrú situáciu domácností pripisuje aj tomu, že domácnosti si napriek rôznym minulým krízam dokázali odkladať a tvoriť rezervy. „Od polovice roka 2023 nám rastú aj reálne príjmy,“ dodáva.

Podľa národnej banky nárast nesplácaných úverov nehrozí, ak nenastane krízový scenár pre ekonomiku. Ten si bankári predstavujú tak, že celosvetový dopyt po výrobkoch a službách by sa výrazne oslabil. Spôsobiť by to mohlo ďalšie vyostrenie konfliktu na Ukrajine a napríklad okolo Izraela. Národná banka v takom prípade počíta prakticky so zdvojnásobením miery nezamestnanosti. Tá by sa v tomto roku podľa nepriaznivých predpokladov dostala na osem percent, v ďalších rokoch by rástla na 10,3 percenta a 11,6 percenta.

V takomto prípade by problém so splácaním hypotéky mohla mať každá desiata domácnosť, v prípade drahších spotrebiteľských domácností by to dokonca mohla byť každá šiesta. Ak sa nič vážne nestane, tak riziku, že by mohol nastať problém so splácaním hypotéky, nebude čeliť viac ako päť dlžníkov zo sto.

erik tomáš Čítajte viac Sú nové 13. dôchodky spravodlivé? Prepočítali, ktorá rodina si najviac polepší

Aj za bežných okolností totiž kolíšu príjmy domácností, niektorým z nich môžu príjmy skutočne klesnúť a v takom prípade by mohli mať ťažkosti. Centrálni bankári sú zároveň presvedčení, že rast úrokových sadzieb hypoték nebude znamenať výrazný nárast rizika, že domácnosti nebudú splácať svoje záväzky. Opäť tak potvrdzujú, že predvolebné strašenie politikov vyššími splátkami hypoték bolo predovšetkým stratégiou v rámci kampane.

Samotná NBS potvrdzuje, že podiel ľudí, ktorí čerpajú pomoc s vyššími splátkami hypoték, je relatívne nízky, hoci centrálni bankári pripúšťajú, že ich počet môže v budúcnosti rásť. V apríli štát pomoc s hypotékami poslal zhruba ôsmim tisíckam žiadateľov a priemerná výška pomoci je 83 eur. V závislosti od veľkosti nárastu splátok môže mať dlžník nárok na pomoc vo výške až 150 eur. Údaj o priemernej výške hovorí, že úspešným žiadateľom sa zvýšila mesačná splátka hypotéky o zhruba 110 eur. Štát totiž uhrádza 75 percent nárastu práve do maximálnej výšky 150 eur mesačne.

Zadlženosť ľudí sa zmierňuje

Drahšie úvery však paradoxne spôsobili, že celková zadlženosť domácností sa znížila. „Vyššia cena financovania znížila dopyt po úveroch a podiel dlhu domácností aj podnikov na HDP sa znížil. Zadlženosť domácností začala klesať spolu so zvyšovaním sadzieb od začiatku roka 2022, pričom tento pokles nastal prvýkrát v histórii,“ uvádza banka.

V roku 2022 sa celková zadlženosť domácností šplhala k päťdesiatim percentám HDP, no teraz klesá späť ku štyridsiatim percentám HDP. Pre porovnanie môžeme uviesť, že je to výrazne menej ako dlh verejnej správy. Ten sa aktuálne pohybuje okolo hranice šesťdesiatich percent HDP a na vládu sa zvyšuje tlak, pretože musí šetriť. Aj samotná NBS zdôrazňuje, že Slovensko nevyhnutne potrebuje dôveryhodný plán ozdravovania verejných financií.

Jeho súčasťou sa už v tomto roku stala banková daň, ktorá však zatiaľ bankový sektor podľa regulátora neohrozuje. Ale dôležité je, aby sa banková daň postupne znižovala tak, ako je to v súčasnosti naplánované.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #platy #domácnosť #NBS #zadlžovanie