Tieto silné populačné ročníky zatiaľ do dôchodku neodchádzajú. Roku 2023 začali odchádzať do dôchodku ľudia narodení okolo roku 1960.
Efektívny vek odchodu do dôchodku bol totiž roku 2023 na Slovensku v prípade mužov 62,8 roka a v prípade žien to bolo 62,1 roka. Ak sa pozrieme na medzinárodné porovnanie, skôr ako na Slovensku odchádzajú do dôchodku pracujúci ľudia len v štyroch krajinách. Znamená to, že vo väčšine krajín EÚ zostávajú na trhu práce ľudia dlhšie ako u nás.
To, že silné populačné ročníky sú na Slovensku pred dôchodkom, znamená, že je isté, že nároky dôchodkového systému, ak sa nič nezmení, sa budú zvyšovať.
Čítajte viac Zamestnanci zase zaplatia vyššie dane. A to potichu, štát sa zasiahnuť nechystá
Podľa správy Ageing report, ktorú zostavuje Európska komisia, dávame však na dôchodky výrazne menej, ako je priemer EÚ. Na Slovensku sa roku 2022 výdavky na penzie vyšplhali na 8,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Priemer EÚ pritom bol na úrovni 11,4 percenta. Do roku 2070 sa objem prostriedkov v základnom scenári zvýši o 2,8 percenta, kým v rámci celej EÚ to bude v priemere len o 0,4 percenta HDP. Vo všeobecnosti to znamená, že pre Slovensko bude starnutie omnoho vážnejší problém ako pre iné krajiny EÚ. Problém je v tom, že Slovensko do dôsledkov nepripravuje svoj dôchodkový systém na zmeny, ktorým sa nebude dať vyhnúť.
„Zatiaľ nevidím ani u tejto vlády, ale ani u predchádzajúcich vlád žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by umožňovali prispôsobiť sa demografickým zmenám. Keďže ani pri pronatalitnej politike sa nemožno príliš spoliehať na výrazné, a už vôbec nie na rýchle zvýšenie úhrnnej plodnosti, ponúka sa pravdepodobne len ako dočasné a lokálne riešenie racionálne nastavená imigračná politika. Zdá sa však, že o nej tiež súčasná vláda aktívnejšie neuvažuje,“ hovorí Andrej Mentel z Katedry sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.
Čítajte viac Musíte nájsť miliardy, odkazujú vláde rozpočtoví experti. Problém je, že vláda by mala šetriť pred voľbami
Migrácia Slovensku skutočne zatiaľ príliš nepomohla. Pre pracovníkov zo zahraničia nie sme príliš atraktívna destinácia, navyše sa o pracovnú silu efektívne nesnažíme.
Platí to aj napriek tomu, že zo zahraničia dlhodobo prichádza viac ľudí ako z krajiny odchádza. Výrazný rozdiel to však pre krajinu neznamená.
Roku 2023 sa na Slovensko prisťahovalo na trvalý pobyt vyše 5,9 tisíca ľudí, čo bolo o 1,4 tisíca osôb viac ako počet vysťahovaných. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu. Od vzniku Slovenska počet prisťahovaných každoročne prevyšoval počet tých, ktorí sa vysťahovali. Prírastok však nie je výrazný, pohybuje sa na úrovni od 900 po 7,1 tisíca osôb.
Čítajte viac Koľko by ste získali, keby ste dali pred 20 rokmi 10 000 eur pod matrac alebo do zlata? Je to obrovský rozdiel
Aké sú možnosti?
Budúce vlády tak zrejme budú musieť zasiahnuť do parametrov dôchodkového systému. Ten má tri základné premenné. Prvým je výška príjmov, druhým je výška výdavkov na dôchodky a tretím je dôchodkový vek. Roku 2023 Sociálna poisťovňa vyplatila vo forme všetkých druhov dôchodkov celkovo vyše desať miliárd eur, vo forme starobných a predčasných starobných dôchodkov to bolo vyše osem miliárd eur. Celkové hospodárenie Sociálnej poisťovne bolo v minulom roku mierne deficitné. Túto dieru vyplnili prostriedky, ktoré poisťovni zostali z predchádzajúcich rokov. Politici sa v budúcnosti môžu rozhodnúť, že budú znižovať výdavky, to by v podstate znamenalo zníženie dôchodkov. To v súčasnom nastavení aktuálnej vlády je nepravdepodobné, keďže táto vláda výdavky skôr zvyšuje.
Druhou možnosťou je zvyšovanie príjmov. To by v zásade znamenalo zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia práce. V daňovo-odvodovom systéme je však podiel výdavkov na sociálne zabezpečenie v porovnaní s inými krajinami nadpriemerne vysoký. V zásade teda nemáme veľa priestoru na ďalšie zvyšovanie odvodov.
Treťou možnosťou je zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Ide o tému, ktorá so sebou nesie veľké politické náklady, no zvyšovanie veku odchodu do dôchodku je veľmi efektívny nástroj, ako ozdravovať dôchodkový systém. Zvýšenie hranice odchodu do dôchodku totiž súčasne zvyšuje príjmy a znižuje výdavky dôchodkového systému. Jednoducho ten, kto dlhšie pracuje, kratšie poberá dôchodok a dlhšie prispieva do systému. Zvýšenie dôchodkového veku je teda spomedzi všetkých troch možností najefektívnejší spôsob ako prispieť k vyššej udržateľnosti celého systému.
V súčasnosti na 3,6 milióna pracujúcich pripadá zhruba milión dôchodcov, do roku 2050 bude 2,9 milióna pracujúcich na 1,5 milióna dôchodcov. Na jedného dôchodcu tak budú pripadať dvaja pracujúci. Zmena dôchodkového veku by, samozrejme, tieto parametre menila.
Čítajte viac Štát vyplatí ľuďom vyššie dávky. Zvýšia sa desiatky z nich, pozrite sa ktoré (prehľad)
Prečo nestačí rast dôchodkového veku
Aktuálne je systém určovania dôchodkového veku nastavený tak, že táto hranica sa postupne zvyšuje. Dôchodkový vek je totiž nadviazaný na strednú dĺžku života a tá sa zvyšuje. V porovnaní s rokom 2023 by sa vek odchodu do dôchodku do roku 2070 mal zvýšiť o štyri roky. Aj toto postupné zvyšovanie však znamená, že v roku 2070 bude rásť aj počet rokov, ktoré človek strávi na dôchodku. Roku 2023 platilo, že dôchodok muža trvá takmer 17 rokov a v prípade žien je to takmer 22 rokov. Do roku 2070 bude muž na dôchodku o 3,8 roka dlhšie a ženy o tri roky dlhšie. Znamená to, že samo zvyšovanie dôchodkového veku neznamená, že ľudia strávia na dôchodku menej času.
„Najmä v bohatších krajinách Európy a Severnej Ameriky sa tak dožívame čoraz vyššieho veku. Úhrnná plodnosť sa však ďalej znižuje, až v mnohých krajinách klesla pod takzvanú záchovnú mieru, čo je v priemere niečo vyše dvoch detí pripadajúcich na jednu ženu. To vedie k zmene tvaru takzvanej vekovej pyramídy,“ hovorí Mentel.
„Kým na začiatku tohto procesu v predmoderných časoch tvorili najpočetnejšiu skupinu obyvateľov deti a mladí ľudia v predproduktívnom veku, postupne táto vrstva začína ustupovať, až sa veková pyramída podobá stále viac valcu, keď sú všetky vekové skupiny približne rovnako početné, alebo až vretenu – keď je detí a mladých ľudí výrazne menej ako ľudí v strednom a vyššom veku,“ dodáva.
Tento vývoj znamená, že na dôchodky budeme dávať čoraz viac peňazí. „V dôsledku zvýšenia strednej dĺžky života, relatívneho nárastu počtu dôchodcov v porovnaní s populáciou v produktívnom veku a nižšieho počtu narodených detí budú ovplyvnené najmä výdavky na dôchodky, zdravotníctvo, dlhodobú starostlivosť a školstvo,“ hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Čítajte viac Koniec falošných zliav a vymyslených recenzií. Začne platiť nový zákon, ktorý ochráni nakupujúcich
Súčasné nastavenie bude znamenať, že nedostatok peňazí v systéme sa bude prehlbovať. Rozpočtová rada upozornila, že do roku 2073, teda v horizonte päťdesiatich rokov, sa výdavky citlivé na starnutie zvýšia o tri percentá HDP, no príjmy zo sociálnych a zdravotných odvodov by sa zvýšili len o 0,4 percenta. Znamená to, že aktuálne parametre dôchodkového systému nie sú udržateľné.
„Rada pravidelne upozorňuje, že starnutie populácie prinesie zvýšené náklady pre dôchodkový systém, zdravotníctvo a dlhodobú udržateľnosť. V niektorých oblastiach, najmä v dôchodkovom systéme, došlo k opatreniam, ktoré mali byť prípravou na toto obdobie,“ upozorňuje.
„Príkladom je zavedenie druhého piliera, ktorý mal odľahčiť budúce náklady z prvého piliera, či zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a postupné znižovanie úrovne dôchodkov. Prínos týchto opatrení bol však do veľkej miery zneutralizovaný inými opatreniami, napríklad zavedením 13. dôchodkov, rodičovského dôchodku alebo znížením odvodov do druhého piliera bez toho, aby sa takto získané zdroje použili na ozdravenie verejných financií a nie na financovanie nových opatrení,“ dodávajú experti na rozpočet.