Krajina vymiera preto, lebo sa rodí menej detí, viac ľudí zomiera, a migranti, ktorí sem prichádzajú, ich nenahradia dostatočne. Aby sa rodilo viac detí, ako je počet zomretých, treba zachovať počet narodených detí na jednu ženu na čísle 2,1. Problém je, že prognózy hovoria o strmom prepade pôrodnosti, ktorý sa ešte zvýrazní.
Analytici už teraz hovoria, že zmeny idú rýchlejšie, ako si myslíme, a treba sa na ne dobre pripraviť. „Populačné zmeny vnímame ako pomalý proces podobný topeniu ľadovcov, ktorý sa môžeme nateraz pokúsiť ignorovať a prenechať ho ďalším generáciám. Tento dojem je však klamlivý, v skutočnosti ide tiež o prekvapivo rýchly proces,“ hovorí analytik Tatra banky Andrej Martiška.
Čítajte viac Zamestnanci zase zaplatia vyššie dane. A to potichu, štát sa zasiahnuť nechystá
Mnoho ekonomických prognóz býva nepresných, no tie demografické patria k tým, ktoré sa viac-menej napĺňajú. „Nejde o nejakú neistú predikciu na úrovni veštenia z kávovej usadeniny, je to takmer matematická istota,“ tvrdí Martiška.
„Jedinou neistotou je, koľko ľudí sa medzitým z krajiny odsťahuje, koľko cudzincov sa tu, naopak, usadí, a čo sa medzičasom stane s pôrodnosťou. Ale aj keby sme boli jedinou krajinou v Európe, ktorej sa zázračne podarí významne zvýšiť pôrodnosť, tak bude trvať ďalšie dve dekády, kým sa z novonarodených detí stanú ekonomicky produktívni obyvatelia,“ pokračuje Martiška.
Najvypuklejším javom napríklad pre štátnu pokladnicu bude to, že ubudne mnoho pracujúcich a pribudne dôchodcov. Viac ľudí bude poberať dávky a menej ľudí bude platiť štátu dane a odvody. Počet ľudí v produktívnom veku klesne do roku 2070 zo 66 na 57 percent, pričom medzitým počet ľudí v dôchodkovom veku stúpne z 18 na 30 percent. V praxi tak v súčasnosti menej ako štyria pracujúci prispievajú na jedného penzistu. V polovici tohto storočia to budú už iba dvaja ľudia. Počet ľudí nad 65 rokov narastie z 900-tisíc takmer na 1,5 milióna.
„Viete si predstaviť, aké vysoké daňové a odvodové zaťaženie budú musieť zniesť dvaja pracujúci, aby uživili jedného dôchodcu?“ pýta sa Martiška.
Pôrodnosť sa prepadáva, ľahké riešenie nie je
Slovensko v posledných rokoch zaznamenalo citeľný prepad pôrodnosti. Štatistický úrad prednedávnom informoval, že v rokoch 2021 až 2023 prudko klesol počet obyvateľov, pričom predtým 75 rokov rástol. „Úmrtnosť bola už opäť na úrovni dlhodobých priemerov, prekvapil však prudký pokles pôrodnosti v ostatných dvoch rokoch,“ tvrdia štatistici.
Počet zomretých bol na Slovensku vyšší ako počet živonarodených detí už štvrtý rok za sebou. Počas rokov 2020 – 2022 tento fakt ovplyvňovala vysoká nadúmrtnosť pre pandémiu COVID-19, v rokoch 2022 a 2023 zasa pokles počtu narodených detí. „Prirodzený úbytok obyvateľstva na Slovensku pokračoval v roku 2023 napriek tomu, že sa úmrtnosť po troch pandemických rokoch dostala na dlhodobý priemer. Na veľmi nízku hodnotu sa však znížila pôrodnosť, počet živonarodených detí klesol pod 50-tisíc,“ povedala Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva.
Len od svojho vzniku v roku 1993 krajina prešla zásadnými demografickými zmenami. Vtedy sa ročne narodilo 71-tisíc detí, potom postupne počet klesal, až sa dostal na hranicu pod 50-tisíc detí. Najviac – 100-tisíc detí – sa rodilo v 70. rokoch minulého storočia.
Čítajte viac Oberajú štát o stovky miliónov a seba o slušné dôchodky. Po dlhej dobe sa začalo hovoriť o fiktívnych „podnikateľoch“
O prepade pôrodnosti svedčí aj počet narodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Posledné dve dekády sa narodilo 1 033 detí na 100-tisc obyvateľov, v súčasnosti je to iba zhruba 900 detí. „Hrubá miera pôrodnosti na Slovensku sa v roku 2023 dostala na bezprecedentne najnižšiu hodnotu, a to nielen v novodobej histórii samostatnej republiky, ale za posledných 100 rokov,“ dodala Podmanická.
O nič ružovejšie nevyzerajú ani prognózy do budúcnosti. Podľa novej štúdie v známom zdravotníckom časopise The Lancet malo Slovensko už v roku 2021 mieru pôrodnosti na úrovni 1,63. V polovici tohto storočia to bude 1,46 a na konci storočia to bude 1,31. Podobný osud čaká aj Čechov, Poliakov, Maďarov či Rakúšanov. Už v roku 2021 zhruba polovica z 201 skúmaných krajín nemala mieru pôrodnosti v takej výške, ktorá by dokázala zabezpečiť zvyšovanie počtu obyvateľstva.
Prepad pôrodnosti bude pokračovať, tvrdí štúdia. „Budúca miera pôrodnosti bude celosvetovo naďalej klesať a zostane nízka aj pri úspešnom zavedení propôrodnej politiky. Tieto zmeny budú mať ďalekosiahle ekonomické a spoločenské dôsledky v dôsledku starnutia populácie a klesajúcej pracovnej sily v bohatších krajinách,“ tvrdí prognóza.
Predpoveď eurokomisie je o niečo optimistickejšia, keď Slovensko spolu so susedmi by malo mať mieru pôrodnosti v roku 2070 na úrovni zhruba od 1,6 do 1,7 dieťaťa na ženu. Aj tak je to však pod potrebnou hranicou 2,1 dieťaťa na ženu.
Sociálny antropológ Andrej Mentel z Univerzity Komenského hovorí, že rôzne opatrenia na podporu pôrodnosti nemajú nejaký závratný účinok. „Dokážu zvýšiť úhrnnú plodnosť v priemere o pár desatín, ale nemožno od nich očakávať zázraky. Lokálnym riešením, ktoré si budú azda môcť dovoliť bohatšie krajiny ku ktorým stále patríme, môže na nejaký čas byť racionálne premyslená – teda nie živelná -imigračná politika,“ hovorí odborník.
Najväčší tlak bude na dôchodky
Prirodzene, najväčší nápor bude na vyplácanie dôchodkov. Ak v súčasnosti je miera náhrady – teda suma, ktorú dostáva penzista oproti platu, ktorý zarábal – podľa OECD niečo cez 72 percent, v budúcnosti to bude oveľa menej.
„Dôchodkový systém je pod tlakom, v zdravotníctve chýbajú kapacity a v mnohých odvetviach a regiónoch je už dnes problémom nedostatok pracovnej sily,“ hovorí Martiška.
V súvislosti s dôchodkovým systémom analytici Allianzu tvrdia, že prvý priebežný penzijný pilier bude pod čoraz väčším tlakom. „V konštelácii znižovanie počtu aktívnej populácie a pribúdanie seniorov sa prvý, solidárny pilier dôchodkového poistenia stáva veľmi krehkým,“ tvrdí poisťovňa.
Možným dôsledkom môže byť to, že ľudia budú odchádzať do penzie neskôr alebo budú mať v pomere k dnešným zárobkom nižšie dôchodky. „Európske štáty už teraz riešia tento stav zvyšovaním dôchodkového veku a znižovaním miery náhrady dôchodkov,“ dodávajú.
Výdavky spojené so starnutím – na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie – stúpnu Slovensku najviac zo všetkých európskych krajín po Luxembursku a Malte. V roku 2070 až štvrtinu celoročného výkonu ekonomiky dá štát na výdavky pre seniorov, dnes je to 19 percent. Bude to najviac spomedzi našich susedov.
Na Slovensku kontroluje stav verejných financií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá sleduje prognózy eurokomisie, aby ich započítala do svojich modelov, ktoré hovoria o tom, ako sa budú vyvíjať verejné financie.
Upozorňuje, že väčším problémom udržateľnosti verejných financií je ich aktuálny stav ako budúce náklady na starnutie. „Čiže deficit verejných financií, ktorý dnes tlačíme pred sebou a bez konsolidácie sa nezlepší, bude v budúcnosti ešte väčšou záťažou ako všetky náklady spojené so starnutím. Takéto bremeno a z toho vyplývajúci rast dlhu sú, samozrejme, neudržateľné, otázka je, či sa ozdravenie udeje v našej réžii a podľa nášho tempa, alebo to neskôr oveľa tvrdšie urobia finančné trhy, ktoré nebudú ochotné financovať takéto fungovanie krajiny,“ tvrdí rada.
Čo robí vláda
V súvislosti s týmto problém sa natíska otázka, čo robí vláda, aby zmiernila vplyv starnúceho obyvateľstva. Táto otázka si zaslúži oveľa väčší priestor, ako je vhodné pre tento článok, no môžeme sa aspoň dotknúť problému dôchodkov a trhu práce. Martiška tvrdí, že nejaké kroky ministerstvo práce už urobilo. A to napríklad, že zvýšilo počet kvót, aby sa u nás mohli ľahšie zamestnať cudzinci. V súčasnosti pracuje u nás vyše 105-tisíc cudzincov, pričom pred piatimi rokmi ich tu pracovalo iba 78-tisíc. Dodáva, že aj tak je to málo na to, aby sa zmiernili demografické vplyvy.
Mentel zatiaľ nevidí, že by ani súčasná, ani predošlé niečo robili s demografickými zmenami. „Keďže ani pri propôrodnej politike sa príliš nemožno spoliehať na výrazné a už vôbec nie na rýchle zvýšenie úhrnnej plodnosti, ponúka sa pravdepodobne len ako dočasné a lokálne riešenie racionálne nastavená imigračná politika,“ pokračuje. Ďalej by podľa neho mohli pomôcť dotácie na starostlivosť o deti či zníženie nákladov na starostlivosť o deti. Radí tiež predĺžiť rodičovskú dovolenku alebo poskytnúť dlhšiu platenú dovolenku pre nových rodičov, ktorá im umožní starať sa o svoje deti bez toho, aby boli vystavení okamžitému tlaku vrátiť sa do práce. Zároveň si však nerobí ilúzie, že by tieto opatrenia zvrátili trend. „Problém s nimi je, že sa ukazuje, že ich efekt je minimálny – podľa dostupných dát dokážu zvýšiť úhrnnú plodnosť len o maximálne 0,2,“dodáva.
Kľúčové je aj nastaviť udržateľnosť dôchodkového systému. V súčasnosti platí dôchodkový automat – to znamená, že odchod do penzie je nadviazaný na strednú dĺžku života. To je určite lepší spôsob ako jednoduchý dôchodkový strop. Ministerstvo v súvislosti s dôchodkami muselo upraviť odchod do predčasnej penzie – pôvodne stačilo odpracovať 40 rokov – najnovšie sa tento vek bude predlžovať a zároveň sa budú sumy oveľa viac krátiť, aby to ľudí nemotivovalo odísť zo zamestnania skôr.
Rozpočtová rada tvrdí, že najmä v dôchodkovom systéme došlo k opatreniam, ktoré mali byť prípravou na toto obdobie. No pozitívne veci zmazalo zavedenie negatívnych zmien. „Príkladom je zavedenie druhého piliera, ktorý mal odľahčiť budúce náklady z prvého piliera či zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a postupné znižovanie úrovne dôchodkov. Prínos týchto opatrení bol však do veľkej miery zneutralizovaný inými opatreniami, napríklad zavedením 13. dôchodkov, rodičovského dôchodku alebo znížením odvodov do druhého piliera bez toho, aby sa takto získané zdroje použili na ozdravenie verejných financií a nie na financovanie nových opatrení,“ zakončila rada.