Predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský v tejto súvislosti hovorí, že podľa analytikov zväzu títo nelegálni „podnikatelia“ pripravia štát ročne približne o 12 miliónov eur. To sú peniaze, ktoré by sa aj v rámci konsolidácie verejných financií, ktorá je na budúci rok plánovaná v objeme 1,4 miliardy eur, štátnej kase rozhodne zišli.
Nelegálnych podnikateľov, ktorí zo svojho biznisu neodvádzajú riadne dane a odvody, je pritom viac ako cukrárov, ktorí podnikajú legálne. „Dostali sme k dátam, ktoré hovoria o tom, že až 70 percent všetkých zákuskov, koláčov či iných sladkostí sa realizuje v šedej zóne. Nelegálni podnikatelia už prekročili všetky červené čiary," zdôraznil Lapšanský.
Čítajte viac Oberajú štát o stovky miliónov a seba o slušné dôchodky. Po dlhej dobe sa začalo hovoriť o fiktívnych „podnikateľoch“
V niektorých slovenských mestách je pritom podľa predsedu predstavenstva zväzu pekárov a cukrárov situácia horšia ako v iných. Lapšanský spomenul napríklad Námestovo, kde funguje až 60 nelegálnych podnikateľov, či Nové Mesto nad Váhom kde ich je 30. Všetky údaje, o ktorých Lapšanský hovorí, vychádzajú z analýzy, ktorú si interne dali vypracovať.
Nerovná hra
O takejto forme konkurencie, ktorá obchádza legislatívne pravidlá nastavené štátom, by asi najlepšie vedeli rozprávať firmy priamo z praxe. Jednou z nich je napríklad výrobca a predajca cukroviniek pod značkou Cukrari.sk, ktorá má svoju prevádzku na Topoľčianskej ulici v Bratislavskej Petržalke no svoje produkty dováža aj do okolitých miest.
Norbert Szarka, generálny riaditeľ tejto cukrárenskej značky, v tejto súvislosti hovorí o nerovnej hre. „Nelegálny predajca má nelegálny príjem, na ktorý sa neuplatňuje DPH ani daň z príjmu a iné súvisiace náklady spojené s podnikaním, a teda hráme nerovnú hru. Nelegálny zamestnávateľ má zamestnancov nelegálne a napríklad neplatí odvody, ignoruje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon," zhrnul pre Pravdu Szarka.
Čo sa týka samotných cien zákuskov od nelegálnych podnikateľov, podľa Lapšanského nehrajú veľkú úlohu. Ľudia si ich tak nevyberajú z dôvodu, že by ich výrobky boli lacnejšie ako v oficiálnej cukrárni, ide skôr o akýsi pocit, že si kupujú domáci zákusok či tortu. „Väčšinou platí, že tieto nelegálne výrobne predávajú svoje produkty výrazne drahšie ako oficiálne cukrárne," hovorí Lapšanský.
Pri cene však záleží na viacerých faktoroch. Na náhodnej vybranej stránke na Facebooku, ktorá ponúka zákusky či torty v obci v blízkosti Trenčína, kúpite napríklad 20 klasických veterníkov za 20 eur – teda jedno euro za kus. Mix koláčov, kde sa nachádza celkovo 30 kusov, medzi inými sa tam nachádzajú aj obľúbené punčové rezy či špice, vyjde zákazníka na 28 eur – v prepočte menej ako jedno euro za kus. Porovnávať tieto ceny s tými v klasických cukrárňach je však náročné. Neuvádzajú totiž presnú gramáž výrobkov. V prevádzkach, ktoré riadne platia dane, odvody a poistné, si niekde napríklad 70-gramový veterník môžete kúpiť približne od ceny, ktorá sa začína na úrovni 1,80 eura za kus. Za jeden kus obľúbeného 40-gramového punčového rezu potom zaplatíte 80 centov a viac.
Čítajte viac Minister Tomáš o Ficových plánoch: O peniaze z druhého piliera ľudia neprídu. Radšej ich investujme do slovenských diaľnic ako v USA
Riziko pre zákazníkov
Zákazníkov, ktorí sa rozhodnú pre nákup zákuskov či iných cukroviniek prostredníctvom rôznych skupín na sociálnych sieťach, čaká viacero nástrah. Lapšanský hovorí napríklad o tom, že nelegálni podnikatelia často nakupujú polevy či farbivá na zákusky na AliExpresse z Číny. Problémom je podľa neho aj to, že svoje výrobky posielajú zákazníkom prostredníctvom kuriérov, ktorých autá nie sú schválené na prevoz potravín. „Zákazníci takýmto nákupom ohrozujú vlastné zdravie aj zdravie svojich blízkych," dodal predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov a cukrárov.
O možných problémoch s cukrovinkami, ktoré vyrábajú a predávajú osoby bez príslušných oprávnení, hovorí aj Szarka z firmy Cukrari.sk. „Zákazník si nikdy nemôže byť istý zložením daného produktu. V cukrárstve sa často môžu používať pridané látky, konzervanty či farbivá ako náhrady, ktoré podobne ako v prípade iných výrobkov môžu mať neblahé účinky na ľudí, predovšetkým na deti," vysvetľuje podnikateľ.
Szarka tiež pripomenul, že ak takýto nelegálny predajca nepodlieha kontrole, môže deklarovať prakticky čokoľvek, pričom realita môže byť iná. Proces je náročný, legálneho predajcu čakajú zo strany štátu kontroly, a tak si môže byť zákazník istý, že za peniaze, ktoré zaplatí, dostane bezpečný výrobok. Naopak, pri nelegálnych predajcoch, ktorí kontrolovaní nie sú, takúto istotu mať nemôže.
Čítajte viac Štát chce stavať diaľnice z dôchodkov. Môže to byť výhodné pre štát aj pre sporiteľov?
Rovnako tiež platí, že ak bude zákazník s tovarom, ktorý si objedná cez niektorú z početných stránok na sociálnych sieťach, nespokojný, z legislatívneho hľadiska nemá k dispozícii možnosti, ako sa brániť. „Zákazník sa nikdy nebude môcť domáhať svojich práv v prípade akýchkoľvek problémov v súvislosti skúpou zákuskov od nelegálneho predajcu. V prípade schválenej výroby je situácia iná a nespokojný zákazník má viacero možností, ako výrobok reklamovať, prípadne dokonca podať podnet na kontrolu," sumarizuje Szarka.
Zväz, ktorý zastupuje pekárov, cukrárov a cestovinárov, aj z tohto dôvodu už začiatkom roka začal diskutovať s predstaviteľmi štátu. Lapšanský v tejto súvislosti hovorí, že zväz už začiatkom tohto roka rozbehol rozhovory s ministerstvom pôdohospodárstva, s Finančnou správou, veterinárnou a potravinovou správou či s hygienikmi. Cieľom podľa neho je nájsť taký mechanizmus, ktorý by pomohol nelegálnych podnikateľov eliminovať. Zatiaľ nie je jasné, aké kroky štát a zväz proti nelegálnym cukrárom podniknú.