EÚ takisto rieši problémy, ktoré vznikajú medzi členskými krajinami. Jeden taký vznikol tým, že Nemecko sa rozhodlo účtovať poplatky ostatným členským krajinám za uskladnenie plynu. Nemecký celoštátny plynárenský uzol začal zásobníky plynom plniť v roku 2022 pre prípad, že by sa dodávky plynu z Ruska zastavili. Tak vznikajú dodatočné náklady, ktoré kompenzuje práve vyrovnávací príspevok. Poplatok mal pokryť náklady približne na 50 terawathodín plynu, ktorý uzol nakúpil za priemernú cenu 175 eur za megawatthodinu (MWh). Výška poplatku je v súčasnosti 1,86 eura za MWh. Cenu určujú aj aukcie pre účastníkov trhu na uskladnenie plynu pre bezpečnosť dodávok.
Tento poplatok sa mal dokonca zvyšovať. Od júla sa mal takzvaný neutralizačný poplatok za skladovanie plynu zvýšiť o 34 percent na 2,50 eura.
Susedné krajiny okamžite nemecký poplatok skritizovali, argumentujúc, že predražuje dovoz plynu cez Nemecko v čase, keď Európa chce odísť od ruských dodávok. Rakúsko, Česká republika, Maďarsko a Slovensko varovali, že odvod bude stimulovať nákup väčšieho objemu ruského plynu.
Nemecko nakoniec pripustilo, že od januára tento poplatok zruší. „Tá diskusia bola konštruktívna. Nemeckí kolegovia si uvedomujú dôsledky tohto poplatku na priemysel a domácnosti. Privítali sme, že k zrušeniu poplatku by malo dôjsť začiatkom budúceho roka,“ uviedol štátny tajomník ministerstva hospodárstva Kamil Šaško po štvrtkovom zasadnutí Rady Európskej únie pre energetiku v Bruseli. Poplatok teda od júla stúpne, no následne by mal zaniknúť.
EÚ sa chce odstrihnúť
Európska komisia navyše avizuje, že EÚ je pripravená celkom sa odstrihnúť od dodávok ruského plynu do roku 2027. Šaško upozornil, že cez Slovensko do celej Európy tečie pomerne významné množstvo plynu z východu Európy a dodal, že prebiehajú intenzívne rokovania medzi členskými krajinami, s eurokomisiou a aj Slovenský plynárenský priemysel rokuje s partnermi zo susedných štátov a hľadajú sa riešenia, ako minimalizovať výpadky plynu. Pre Slovensko však pôjde aj o finančné straty.
„Tie výpadky by boli obrovské, rádovo v stámiliónoch eur, ale nielen pre Slovensko. Na jednej strane sú to výpadky pre štátny rozpočet z pohľadu prepravy plynu, na strane druhej zvýšené tranzitné poplatky a ceny za komoditu, to všetko by predražovalo plyn,“ uviedol.
Slovensko by podľa Šaška nemalo trpieť nedostatkom plynu, lebo má plne vybudované prepojenia so všetkými susedmi. Historicky však doteraz platilo, že plyn tiekol z východu na západ, a nie naopak. Rokuje sa preto s európskymi partnermi, aby po skončení tranzitu cez Ukrajinu malo Slovensko dostatok plynu z iných zdrojov.
Čítajte viac Zamestnanci zase zaplatia vyššie dane. A to potichu, štát sa zasiahnuť nechystá
EÚ kupuje čoraz menej ruských palív
EÚ sa naozaj chystá na to, že od agresívneho režimu prezidenta Vladimira Putina prestane kupovať plyn úplne. V rámci plánu REPowerEU by sa EÚ mala od ruského plynu odstrihnúť do konca roka 2027.
Český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela ale pripúšťa, že EÚ by to mohla stihnúť dokonca skôr. „Rozhodli sme sa, že princíp solidarity a spolupráce využijeme na to, aby sme znížili dovozy ruských energií do Európy, ak sa dá oveľa skôr, než ako sa plánovalo – do roku 2027,“ poznamenal. Uviedol tiež, že členské krajiny túto iniciatívu podporujú.
„Nezaznamenal som nikoho, kto by bol proti nej. Všetky krajiny vnímajú, že je to neúnosné, tak z morálneho, ako aj zo strategického hľadiska,“ vysvetlil. Upozornil, že do Ruska sa stále posielajú desiatky miliárd eur, čo podporuje vojnovú mašinériu.
EÚ od začiatku vojny kúpila od Ruska fosílne palivá celkovo za 195 miliárd eur. Práve EÚ je od začiatku vojny globálne najväčším odberateľom ruských fosílnych palív. Nasleduje Čína, India a Turecko. Vyplýva to z údajov Centra pre energetický výskum a čistý vzduch.
Čítajte viac Koľko by ste získali, keby ste dali pred 20 rokmi 10 000 eur pod matrac alebo do zlata? Je to obrovský rozdiel
Za samotný plyn zaplatila EÚ od začiatku vojny takmer 85 miliárd eur. Aj Slovensko sa stále musí spoliehať na energie z Ruska. Od začiatku vojny na Slovensko smeroval plyn za 5,3 miliardy eur a ropa za takmer 5,5 miliardy eur.
Celkovo Rusko od začiatku vojny získalo predajom nerastných surovín celkovo viac ako 676 miliárd eur. Predaj nerastných surovín tak do značnej miery financuje agresívnu vojnu proti Ukrajine.
EÚ ale už robí masívne kroky k tomu, aby nerastné suroviny od Ruska nekupovala. Pred začiatkom vojny bola práve EÚ s náskokom najväčší odberateľ ruských energií. Prakticky okamžite po začiatku vojny začala únia nákup nerastných surovín obmedzovať, no ešte do zhruba do decembra 2023 bola najväčším odberateľom. Teraz to už zďaleka neplatí, viac fosílnych palív ako EÚ nakupuje napríklad Čína, India a Turecko.
Kým tesne po vypuknutí vojny zaplatila EÚ za ruské energie aj zhruba trištvrte miliardy eur denne, v súčasnosti je to zhruba desatina tohto objemu.