Súčasťou daňového systému je takzvaná nezdaniteľná časť základu dane. Tento inštitút je v daňovom systéme preto, aby sa nejaký základný príjem jednotlivca nepodliehal zdaneniu. Nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 21-násobku životného minima. To sa od júla opäť zvyšuje. Od júla tohto roku bude životné minimum dosahovať výšku 273,99 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, 191,14 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, a 125,11 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.
Nezdaniteľná časť základu dane sa tak pre rok 2024 dostala na úroveň 5646,48 eur. Daň, ktorú zamestnanec, prípadne živnostník, zaplatí, je mesačne nižšia o zhruba 89,4 eura. Znamená to, že prvých viac ako päť a pol tisíca, ktoré zamestnanec, alebo aj živnostník, zarobí, nepodlieha zdaneniu. Nezdaniteľná suma sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvyšuje o vyše sedemsto eur zo sumy 4922,82 eur. Pre rok 2024 stúpla nezdaniteľná časť základu dane o zhruba štrnásť percent. Od januára budúceho roku ale nezdaniteľná časť príjmov stúpne len mierne na 5 753,79 eur. Mesačne tak bude nezdaniteľná časť základu dane znižovať sumu odvedenú štátu o 91,1 eura. Rozdiel medzi pôvodnou a novou výškou budú necelé dve eurá mesačne.
Štát potichu získava čoraz viac
Tiché zdanenie spočíva v tom, že nezdaniteľná časť základu dane stúpa pomalšie ako príjmy. V skutočnosti to znamená, že podiel nezdaniteľnej časti základu dane na príjmoch ľudí sa znižuje. Dotýka sa to aj ľudí s najnižšími príjmami.
V minulosti platilo, že z minimálnej mzdy sa daň z príjmov neplatila. Nezdaniiteľná časť základu dane bola tak vysoká, že pokryla celoročný príjem človeka s minimálnou mzdou. To platilo ešte v roku 2010. Podiel nezdaniteľnej časti základu dane ale postupne klesá a v roku 2024 už pokýva len necelých 63 percent minimálneho zárobku. Aj ľudia s najnižšou mzdou tak štátu odvádzajú daň z príjmu. To je dôsledok práve takzvaného tichého zdanenia.
Tomuto javu by sa dalo zabrániť v prípade, že by nezdaniteľná časť základu dane rástla rovnako rýchlo ako príjmy. Štát ale žiadnu takú zmenu nepripravuje. „Ministerstvo financií nateraz neuvažuje so zmenou výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Prioritou rezortu je konsolidácia verejných financií,“ hovorí ministerstvo financií.
Časť problému je aj v tom, že výnos z dane z príjmov fyzických osôb ide samosprávam. Zvýšenie nezdaniteľnej časti by znamenalo nižší výnos tejto dane a výpadok by pocítili samosprávy. Tie pocítili výrazný výpadok príjmov už čase, keď predchádzajúca vláda zaviedla rodinný balíček známy pod heslom „200 eur na dieťa“.
„Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je nástrojom, ktorý priamo ovplyvňuje výšku výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Táto daň je príjmom samospráv a preto aj úprava výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane musí byť najskôr predmetom diskusie s ich zástupcami. Ak ide o vzťah k rastu iných dávok, ide o zložitú problematiku súvisiacu s disponibilnými príjmami domácností a prípadným zmenám musí predchádzať dôsledná analýza ich dosahov,“ dodáva ministerstvo financií.
S vyšším príjmom ide na dane čoraz viac
Stále platí, že nezdaniteľná časť základu dane znižuje mieru zdanenia najslabších občanov. „Človek s minimálnou mzdou zaplatí daň 4,5 percenta, s rastúcim príjmom táto sadzba dane rastie, človek so mzdou 10-tisíc už platí 19,5 percenta. Je to dané existenciou nezdaniteľnej časti základu dane. Jej suma sa stanovuje ako 21 násobok životného minima, prepočítaný na jeden mesiac,“ hovorí Radovan Ďurana, ekonóm inštitútu INESS.
Súčasťou mechanizmu nezdaniteľnej časti základu dane je aj to, že s rastúcim príjmom klesá. Týmto spôsobom štát zvyšuje zdanenie ekonomicky silnejších ľudí. „Týmto spôsobom každý rok rastie výber dane z príjmu fyzických osôb štátu bez toho, aby musel zvyšovať sadzbu dane. Pôvodne neplatili zamestnanci s minimálnou mzdou žiadnu daň, teraz platia 34 eur. Každé zvyšovanie minimálnej mzdy teda znamená zvyšovanie daňových príjmov štátu. Efekt klesajúcej váhy nezdaniteľnej časti základu dane sa tak dotýka všetkých zamestnancov s príjmom do 4570 eur – zamestnanci s vyššou mzdou si ju už nemôžu uplatniť,“ dodáva Ďurana.
Analytik sa obáva, že nikto vlastne nemá motiváciu túto situáciu zmeniť a vytvára sa tým prostredie, ktoré tlačí ľudí do toho, aby sa zamestnávali nelegálne. „Štát, presnejšie územná samospráva, ktorá túto daň získa, proti tomu nič nekoná, s týmto tichým nárastom zdanenia je spokojná. Týmto spôsobom uberá z čistých príjmov zamestnancov. Vyššie zdanenie znižuje atraktivitu zamestnania dlhodobo nezamestnaných ľudí. Vytvára tým motiváciu zamestnávať sa na šedom trhu, využívať plácu na ruku. Rastúca efektívna sadzba dane negatívne dopadá na väčšinu zamestnancov, znižuje ich ochotu snažiť sa o vyšší zárobok, keďže čistý príjem im rastie pomalšie,“ dodáva Ďurana