O tom, čo presne ESG znamená, hovorili pozvaní experti počas konferencie Zodpovedné podnikanie, ktorú organizuje spravodajská televízia ta3.
Princípy ESG v konkrétnych situáciách uplatňujú aj bežní ľudia, často bez toho, aby o tom vedeli. Prejavuje sa to v každodenných rozhodnutiach, napríklad pri kúpe kozmetiky. „Najrýchlejší rast podielu udržateľných produktov majú predajne v mestách ako Žilina, Trnava, Prešov. Najväčší rast podielu udržateľných výrobkov je stále v Bratislave,“ hovorí Zuzana Klena Kostková, finančná riaditeľka dm drogerie markt.
Zodpovedné firmy sa starajú o zamestnancov
To, že zodpovedné podnikanie nie je len o ekológii, potvrdzuje aj Danka Daubnerová, ESG špecialista senior pre firemných klientov v Tatra banke. „Zodpovedné podnikanie nie je len o ekológii, je to aj o tom, ako sa firmy správajú k zamestnancom,“ hovorí.
Podľa Zuzany Klena Kostkovej sa to prejavuje vo viacerých oblastiach. Vzťah k zamestnancom sa prejavuje napríklad v tom, či firmy poskytujú dostatočný priestor na ďalší rast svojich zamestnancov. Nejde pritom len o profesijné školenia, ale napríklad aj o psychické zdravie. Súčasťou princípov ESG je napríklad aj to, či konkrétna spoločnosť transparentne komunikuje o systéme odmeňovania, ktorý uplatňuje, a aj o tom, čo by mal zamestnanec urobiť, aby mohol kariérne rásť.
Čítajte viac Náklady na teplo sa možno ešte prepočítajú, hovorí Saková. Začali platiť nové pravidlá pri jeho cenách
Skutočne zodpovedná firma tak rozvíja svojich zamestnancov, záleží jej na tom, aby komunita, v ktorej podniká, prosperovala. To, samozrejme, neznamená, že jednotlivé firmy sa majú vzdať svojho základného poslania, ktorým je tvorba zisku. Počas konferencie Zodpovedné podnikanie však viackrát zaznelo, že tvorba zisku nie je jediný cieľ, ktorý by mala moderne fungujúca a spoločensky zodpovedná spoločnosť sledovať. „Zisk je nástrojom, aby firmy mohli podporovať spoločnosť,“ hovorí Jakub Drobec, riaditeľ pre značku a komunikáciu Uniqa.
Princípy ESG zahŕňajú aj oblasť zodpovedného riadenia. Diskutujúci v rámci konferencie sa zhodli na tom, že táto téma je nemenej dôležitá. „ESG by sa nemala redukovať na ,E‘ a ,S‘, my tlačíme do popredia ,G‘, teda governance. Pre zodpovedné podnikanie je potrebné správať sa slušne a citlivo k planéte, slušne a citlivo v medziľudských vzťahoch, no dôležité je dodržiavať pravidlá, to je to ,G‘,“ vysvetľuje Andrej Leontiev, partner v advokátskej spoločnosti Taylor Wessing. Práve firmy, ktoré sú ochotné dodržiavať pravidlá, by sa podľa Leontieva mali spájať a podporovať aj v podnikaní. „Spoločnosti, ktoré spoločenskú zodpovednosť majú v DNA, by sa mali navzájom podporovať aj podnikateľsky a tak tlačiť aj na ostatných,“ hovorí. Dôležitú úlohu v tomto smere má aj bankový sektor, ktorý financuje podnikateľské aktivity firiem, a tým má priamy vplyv na to, aké projekty sa budú rozvíjať.
Čítajte viac Plyn začal na Slovensko prúdiť aj z juhu. Začali sme využívať viac maďarské potrubia
ESG pocíti každý
Princípy udržateľného podnikania pociťuje na vlastnej koži aj bežný človek. Ak je nehnuteľnosť energeticky udržateľnejšia a efektívnejšia, banky môžu napríklad poskytnúť priaznivejšie podmienky úveru. Tento úver môže byť napríklad vyšší. Ak je konkrétna nehnuteľnosť energeticky úspornejšia, banka môže napríklad zvýšiť parameter LTV (loan-to-value, pozn. red.). Ten hovorí o tom, že aký veľký môže byť úver v porovnaní s hodnotou založenej nehnuteľnosti. Štandardne môžu banky podľa platných pravidiel poskytovať úver do výšky 80 percent založenej nehnuteľnosti, no v niektorých prípadoch môžu ísť aj vyššie. Energetická udržateľnosť nehnuteľnosti môže byť ten faktor, ktorý banku presvedčí, aby na výnimku udelila väčší úver.
Dôležitou úlohou bánk aj poisťovní je vyhodnocovať riziká, ktoré sa v súvislosti s ESG vynárajú. Vyhodnocujú sa najmä fyzické riziká a takzvané tranzitné riziká, teda riziká prechodu na udržateľnejšiu formu podnikania.
Fyzické riziká sú pomerne jasne opísané. Sem patria napríklad riziká živelných katastrof a v tomto prípade už dokážeme pomerne efektívne zbierať údaje. Napríklad existujú pomerne podrobné mapy povodňových území. Fyzické riziko sa teda prejavuje napríklad tak, že človek, ktorý by mal záujem stavať nehnuteľnosť v oblasti, o ktorej sa vie, že je v území, ktoré často zaplavuje voda, na takúto nehnuteľnosť možno vôbec nedostane úver. Navyše je to dobrý dôvod na to, aby si konkrétny človek stavbu v tejto oblasti rozmyslel. Fyzické riziká sa však môžu prejavovať aj inak. Ak sa napríklad investor rozhodne, že chce budovať lyžiarske stredisko v konkrétnej oblasti, tiež môže mať problém získať financovanie od banky, ak hrozí, že pod vplyvom klimatickej zmeny nebude na vytypovanom mieste do desiatich rokoch vôbec snežiť. V takom prípade môže banka vyhodnotiť, že podnikateľský zámer nie je perspektívny.
Tranzitné riziká súvisia s tým, že prostredie, v ktorom jednotlivé firmy podnikajú, sa mení. Prichádzajú nové technológie, menia sa aj očakávania klientov. „Ak budete vyrábať niečo, čo nebude vo všeobecnosti udržateľné, tranzitné riziko je obrovské,“ poznamenala Daubnerová.