V skutočnosti to funguje tak, že sa od bežných zamestnancov ničím neodlišujú. Sú podriadení konkrétnej firme, dostávajú pravidelnú mzdu, nepracujú vo vlastnom mene a pracujú počas vopred dohodnutej pracovnej doby. Spĺňajú tak všetky znaky závislej činnosti – práce na trvalý pracovný pomer – čo znamená, že sa ich netýkajú riziká podnikania, no za to majú nižšie daňovo-odvodové zaťaženie. Zatiaľ čo daňové a odvodové zaťaženie bežného zamestnanca na Slovensku je asi na úrovni 44 percent, pri živnostníkoch už je to len približne niečo vyše 20 percent. Na účte im tak zostáva viac peňazí.
Predstavitelia vlády, ale aj štátne inštitúcie či niektorí analytici preto hovoria, že stav s fiktívnymi živnosťami je vážny a so situáciou treba niečo robiť. „Minister práce Erik Tomáš už deklaroval, že sa niekoľkokrát stretol aj so zväzom živnostníkov a inými organizáciami a chcú pracovať na novej legislatíve, aby zamestnanci neboli dotlačení ísť do takzvaných nútených živností,“ povedala nedávno ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).
Čítajte viac Tomáš klepne po prstoch vyše sto tisícom „podnikateľov“. Na nové podmienky budú dozerať kontrolóri
Podľa ministerky je v rámci legislatívnych zmien v Zákonníku práce nutné zakomponovať väčšiu zodpovednosť Národného inšpektorátu práce, aby takéto konanie kontroloval. Šéf rezortu práce Tomáš už vyhlásil, že si plánuje pozvať Slovenský živnostenský zväz rovnako ako aj zamestnávateľov, aby o tejto téme spolu rokovali. Zároveň volá po takej novele Zákonníka práce, ktorá by jasne stanovila hranice a podmienky, ktoré by presne určovali, čo je možné nazývať živnosťou a čo je už závislou činnosťou. Súčasná legislatíva totiž presne neurčuje, kto je alebo nie je fiktívnym živnostníkom.
Slovenský živnostenský zväz, ktorý zastupuje remeselníkov a živnostníkov, pre Pravdu potvrdil, že stretnutie s ministrom je v tejto veci plánované. Živnostníci považujú za nutné zhodnotiť stav fiktívnych živností, definovať znaky takejto činnosti a zrealizovať zmeny v legislatíve a pri kontrolách tak, aby sa počet ľudí v tejto skupine znížil.
Vysoké náklady pre štát
Čo sa týka samotného počtu nútených alebo fiktívnych živností, nejde vôbec o malé čísla. Z dát, ktoré koncom minulého roka zverejnil Najvyšší kontrolný úrad SR, vyplýva, že Slovensko v počte fiktívnych živností spomedzi krajín OECD kraľuje. Z celkového počtu takmer 379-tisíc živnostníkov, ktorí na Slovensku v treťom kvartáli minulého roka pracovali, bolo podľa odhadov až 110-tisíc fiktívnych živností. Ide tak o takmer tretinu z počtu všetkých živnostníkov, pričom za posledných 10 rokov sa ich počet zvýšil asi o 26-tisíc.
Okrem kontrolórov či ministrov na nepriaznivú situáciu v tejto oblasti upozornil aj Útvar hodnoty za peniaze, ktorý spadá pod ministerstvo financií. V najnovšom materiáli pod príznačným názvom „Hľadáme spoľahlivého zamestnanca. Podmienka: na živnosť,“ útvar vyčísľuje, že zamestnávanie fiktívnych živnostníkov so sebou prináša veľké spoločenské náklady.
Čítajte viac Slovensko kraľuje v počte nelegálnych živností. Tomáš chce firmám klepnúť po prstoch
Podľa analytikov znamená pre štát veľký počet fiktívnych živnostníkov straty na daniach, pokrivenie konkurenčného prostredia a napokon, vytvára sa aj problém čierneho pasažiera v dôchodkovom a zdravotnom systéme.
Okrem toho platí, že štátna kasa vďaka tomuto problému prichádza o veľké sumy peňazí. „Ak by sa všetci fiktívni živnostníci zamestnali na zodpovedajúci pracovný pomer, celkový výber daní a odvodov by sa mohol zvýšiť až o 648 miliónov eur,“ píšu analytici z Útvaru hodnoty za peniaze. Výber daní v takejto výške však podľa nich nie je reálny a v súčasnosti platí, že žiadna krajina Európskej únie nemá menej ako sedem percent fiktívnych živnostníkov.
Aj napriek tomu by sa pokus o zníženie ich počtov štátu oplatil. „V prípade, že by podiel fiktívnych živnostníkov klesol na priemer európskych krajín – z 28,2 percenta na 20,5 percenta všetkých SZČO – znížil by sa ich počet o 29,1 až 41,3-tisíc a zvýšil výnos daní a odvodov od 177 do 251 miliónov eur. Predpokladom je, že sa všetkým fiktívnym živnostníkom podarí zamestnať za rovnaké mzdové náklady, a že ich zaradenie medzi zamestnancov nevyvolá žiadne dodatočné výdavky z verejných zdrojov,“ píše sa v materiáli útvaru, ktorý dohliada na hodnotu, ktorú za svoje peniaze verejnosť dostáva.
Tieto peniaze by sa vláde v najbližšom období mohli hodiť. Slovensko totiž na budúci rok čaká konsolidácia verejných financií na úrovni 1,4 miliardy eur. Ministerstvo financií na čele s Ladislavom Kamenickým (Smer) zatiaľ pre dosiahnutie tohto cieľa ohlásilo nové dane na náplne do elektronických cigariet a sladené nápoje. Tieto opatrenia by na budúci rok mali do štátnej kasy priniesť zhruba sto miliónov eur. Chýbajú tak opatrenia ešte za 1,3 miliardy. Ak by sa podarilo stlačiť počet fiktívnych „podnikateľov“ na úniový priemer, ako odhadujú analytici, ich dane a odvody by naplnili zhruba pätinu nového konsolidačného balíčka.
Pravda sa s otázkou, či by mohla prísnejšia kontrola fiktívnych živností a zavedenie ich presnej definície pomôcť s konsolidáciou verejných financií, obrátila aj na rezort financií. Ten však do uzávierky neodpovedal.
Majú sa živnostníci skutočne lepšie?
Minister Tomáš potvrdil, že legislatíva, ktorá by mala s fiktívnymi živnosťami urobiť poriadok, nevznikne skôr, ako medzi všetkými zainteresovanými stranami nebude dosiahnutý kompromis. Už skôr však naznačil, že by mali byť posilnené kompetencie inšpektorátu práce, ktorý bude zisťovať, či na konkrétnom mieste má pracovať živnostník, alebo ide o klasický zamestnanecký pomer.
V prípade, ak inšpektorát zistí, že miesto v konkrétnej firme má byť obsadené klasickým zamestnancom, podľa ministra to bude považované za nelegálne zamestnávanie so všetkými sankciami, ktoré k tomu patria. Keďže sa rokovania medzi zástupcami živnostníkov, zamestnávateľmi a ministerstvom ešte nezačali, zatiaľ nie je jasné, ako to celé bude v praxi vyzerať. Aktuálne však platí, že za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania inšpektoráty práce ukladajú firmám pokuty od 2-tisíc až do 200-tisíc eur.
Čítajte viac Slovensko sa zbavilo jedného zo svojich najväčších problémov. Teraz môžeme tlačiť na platy, vyhlásil minister Tomáš
Ako však pripomína Útvar hodnoty za peniaze, ani v súčasnosti nie je prax zamestnávania na fiktívne živnosti legálna. Aj napriek tomu sa ich počty zvyšujú. Ján Pálenčár, prvý viceprezident Slovenského živnostenského zväzu, už dávnejšie povedal, že sa tým stojí vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré na Slovensku máme.
To, čo ľudí na takejto forme zamestnávania sa môže lákať, sú vyššie platy v čistom. Predstavme si to na ilustračnom príklade. Priemerná mesačná hrubá mzda na Slovensku sa aktuálne pohybuje na úrovni okolo 1 400 eur. Po zaplatení všetkých odvodov a pri uplatnení si nezdaniteľnej časti základu dane zostane klasickému zamestnancovi pri tejto sume na konci mesiaca v čistom asi 1 070 eur.
Cena práce pri rovnakej sume, ktorú si môže vypýtať živnostník, sa pohybuje na úrovni okolo 1 900 eur. Ak si fiktívny živnostník odvedie z tejto sumy minimálne sociálne a zdravotné odvody, na konci mesiaca mu zostane asi 1 650 eur v čistom. Musí však rátať aj s daňovým priznaním, ktoré mu z výplaty za celý rok strhne ďalšie peniaze.
Problémom však je, že podiel živnostníkov, ktorí platia minimálne odvody, stúpa. „Od roku 2017 narástol tento podiel zo 72 percent na viac ako 81 percent v 2021, čo je priemerne 148-tisíc živnostníkov. Takéto odvody sa približujú k odvodom zamestnanca s minimálnou mzdou, príjem živnostníkov je ale v reálnych číslach vyšší,“ sumarizuje Najvyšší kontrolný úrad SR.
Ako v tejto súvislosti pripomínajú finanční analytici z Útvaru hodnoty za peniaze, využívanie fiktívnych živností reaguje práve na zmeny v nastavení daňovo-odvodového systému. Napríklad v roku 2014 sa počet týchto živnostníkov znížil o 18 percent v reakcii na zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia z predchádzajúceho roku. Ich počet, naopak, výrazne stúpol po tom, ako štát zvýšil vďaka SNS paušálne výdavky zo 40 na 60 percent v roku 2017. „V súlade s medzinárodnými skúsenosťami takéto pohyby naznačujú, že časť zamestnávateľov a zamestnancov využíva živnosť ako náhradu zamestnania práve pre nízke daňovo-odvodové zaťaženie,“ píšu analytici útvaru.
Čítajte viac Stovky tisíc ľudí budú zarábať viac, sľubuje Tomáš. Firmy mu už vystavili účet, bude to drahé, tvrdia
Odborári, naopak, pripomínajú, že ľudia pracujúci na fiktívnu živnosť, ktorí v skutočnosti podnikateľmi nie sú, prichádzajú o nárok na dovolenku, hradenie stravného či návštevu lekára, ktoré im určuje zákon. Pre dobrovoľnosť hradenia si sociálneho poistenia neraz prichádzajú aj o podporu zo štátneho systému. „Majú iluzórne vyššie príjmy oproti výkonu závislej práce, majú však nižšiu ochranu práce a zdravia. Nemajú nárok na benefity v podobe maximálneho rozsahu pracovného času,“ zhrnula už dávnejšie pre Pravdu Martina Nemethová z Konfederácie odborových zväzov.