Ocenili najlepšie pivá na Slovensku. Pijete ich aj vy? (+ rebríček)

Medzi malými pivovarmi dominoval Tatras Kežmarok s dvoma zlatými korunkami. Korunky za tmavé a polotmavé pivá nevyhlásili, lebo do súťaže boli prihlásené len tri, a nie minimálne štyri pivá.

Pivo je spoľahlivým indikátorom životnej úrovne aj spoločenských nálad. Nielen v Česku, ale aj na Slovensku. Lacný ľudový nápoj, ktorého sa vypije najviac spomedzi všetkých alkoholických nápojov prechádza posledných 20 rokov zaujímavým prerodom: kráčame od kvantity ku kvalite. V roku 2002 pri spotrebe 92 litrov piva na hlavu sa zdalo, že je len otázkou času, kedy padne méta 100 litrov.

Čítajte viac Kofola ide robiť biznis s pivom. Kupuje podiel v piatej najväčšej pivovarníckej skupine v Česku

Stačilo však zvýšiť spotrebnú daň na pivo a spotreba padla k 70 litrom, pričom aktuálne sa pohybuje na úrovni 60 litrov, posledná dostupná štatistika (brewersofeurope.eu) uvádza za rok 2022 dokonca len 56 litrov.

Vari pivo prestalo Slovákom chutiť? Nie, iba máme pred sebou novú generáciu spotrebiteľov s inými nárokmi na nápoje a predstavami, čo patrí k zdravému životnému štýlu. V nápoji sa hľadá nie bezodné utíšenie smädu, ale v kombinácii s jedlom podobne ako pri víne mimoriadny gurmánsky zážitok. O ten sa postaralo množstvo malých remeselných pivovarov, v niektorých prípadoch doslova mikropivovarov, ktoré, nehľadiac na drastické obmedzenie predaja čapovaného piva počas pandémie, prežili.

Dnes máme na Slovensku dovedna sto pivovarov. Trhu síce dominujú dve veľké nadnárodné spoločnosti Heineken Slovensko a Plzeňský Prazdroj Slovensko – súčasť japonského gigantu Asahi, ale darí sa aj menším pivovarom – Steigeru Vyhne a Urpineru v Banskej Bystrici. Nehovoriac o plejáde minipivovarov, ktoré sa postarali o nevídané rozvrstvenie pivných štýlov, nájdeme ich pomaly v každom meste aj v malých vieskach, kde sa kvitne agroturistika.

Čítajte viac Stovky tisíc ľudí budú zarábať viac, sľubuje Tomáš. Firmy mu už vystavili účet, bude to drahé, tvrdia

Veľké pivovary museli zareagovať aj na širokú ponuku vrchne či spodne kvasených pív, pív pšeničných, rôzne druhy chmelenia piva (APA, IPA, EPA – názvy podľa pôvodu chmeľu). Pivná korunka ukazuje, že chuť spotrebiteľov sa vyvíja, podlieha trendom, cestovateľským skúsenostiam národa, ktorý cestou za prácou či na dovolenkách spoznal v cudzine množstvo chutí, aby doma potom porovnal slovenské pivá s tým, čo ponúka svet.

Pozrime sa teda na víťazov a uvidíme, či tam nájdeme naše obľúbené pivo. Veľkú ochutnávku pív, ktoré súťažili na Slovenskej pivnej korunke, ponúkne rovnomenný festival 7. a 8. júna v Bratislave. Možno to návštevníkov inšpiruje k prázdninovým potulkám za pivom po Slovensku. V každom prípade ochutnaním pív zistíme, kde sú naše chute a preferencie a kde chute profesionálnych degustátorov. Ani pivné korunky nič nemenia na platnosti príslovia: proti gustu žiaden dišputát.

Aj pivo má svojich hrdinov. Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, dal do pozornosti tri osobnosti, ktoré ocenili za celoživotný prínos pivovarníctvu a pivnej kultúre na Slovensku. Stali sa nimi Ján Píry, Ivan Čižmárik a Miloš Kováč.

Napokon ešte jedna poznámka, hoci sa na Slovensku v prepočte na hlavu vypije len polovica piva ako v Česku (120 : 60), patríme medzi desať najväčších exportérov sladu. A mohli by sme byť väčší, keby sa na Slovensku dopestovalo viac jačmeňa. Na plné pokrytie potrieb sladovní treba vysiať najmenej o 15–20 tisíc hektárov viac, ako pestujú farmári dnes. Ale to už je téma, kde musia nájsť zhodu sladovníci s poľnohospodármi.