Skupina G7 (siedmich najvyspelejších ekonomík sveta) zvažuje, že podnikne kroky proti Číne za jej obchodnú politiku a nadmernú priemyselnú kapacitu. Uviedli to ministri financií G7 na rokovaniach v talianskom meste Stresa. Podľa ministrov je potrebné zabezpečiť pri obchode „rovnaké podmienky“ v súlade so zásadami Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Napätie v súvislosti s čínskym exportom na zahraničných trhoch stúpa, pričom USA a EÚ obviňujú Peking, že masívnymi štátnymi dotáciami podporuje sektory ako zelené technológie. Argumentujú, že Čína vedome vytvára nadmernú kapacitu a potom vyváža svoj tovar na zahraničné trhy za umelo nízke ceny na úkor domácich podnikov.
„Aj keď opätovne potvrdzujeme náš záujem o vyváženú a vzájomnú spoluprácu, vyjadrujeme znepokojenie nad komplexným využívaním netrhových politík a praktík v Číne, ktoré podkopávajú našich pracovníkov, priemysel a ekonomickú odolnosť,“ uvádza sa v záverečnom vyhlásení ministrov po rokovaniach v piatok a sobotu (24. a 25. 5.).
G7 bude preto „naďalej monitorovať potenciálne negatívne vplyvy nadmernej čínskej kapacity a zváži prijatie opatrení na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých,“ dodáva sa vo vyhlásení.
Čítajte viac Čína hrozí odvetou. Plánuje sankcie na autá, Slovensko by bolo na muške medzi prvýmiMinulý týždeň USA oznámili zvýšenie ciel na čínske elektrické autá, batérie, čipy a ďalšie produkty v hodnote 18 miliárd USD (16,60 miliardy eur). Clá na elektromobily majú pritom od 1. augusta stúpnuť na 100 % zo súčasných 25 %.
EÚ zase skúma, do akej miery Čína deformuje trh s elektromobilmi. Stále sa čaká na rozhodnutie, či zavedie represívne clá. Čínska obchodná komora v Bruseli nedávno varovala pred možnými protiopatreniami zo strany Pekingu, ktoré by mohli ovplyvniť západných výrobcov automobilov.
Ministri G7 oznámili tiež, že sa posunuli k dohode o návrhu USA získať viac peňazí pre Ukrajinu z ruských aktív zmrazených v ich krajinách. Ale nedosiahli konečnú dohodu, ktorú treba vypracovať pred júnovým samitom lídrov štátov G7. Podľa hostiteľa, talianskeho ministra financií Giancarla Giorgettiho, existujú stále „právne a technické problémy, ktoré je potrebné vyriešiť“.
Európski predstavitelia sa na stretnutí zdráhali priamo skonfiškovať peniaze a odovzdať ich Ukrajine ako kompenzáciu za škody spôsobené inváziu ruskej armády. Namiesto toho plánujú použiť úrok z aktív, ktorý však predstavuje zhruba len 3 miliardy USD ročne, približne mesačné finančné potreby ukrajinskej vlády.
Ministerka financií USA Janet Yellenová presadzuje pôžičky proti budúcim úrokovým príjmom zo zmrazených aktív. To by znamenalo, že Ukrajine by sa okamžite mohlo poskytnúť až 50 miliárd USD.
Návrh však narážal na obavy európskych členov v súvislosti s právnou komplikovanosťou a tiež obavami, že Rusko by mohlo podniknúť odvetné opatrenia proti západným firmám a jednotlivcom, ktorí majú stále podiely v Rusku, alebo proti depozitu cenných papierov Euroclear v Belgicku, kde je držaná väčšina ruských finančných prostriedkov.