Ľudia už svojich blízkych pochovávajú menej tradične, postoj zmenila aj cirkev. Pri pohrebe hrá hlavnú úlohu cena

„Nič nie je v živote isté, iba smrť,“ povedal v kultovom filme Spaľovač mŕtvol herec Rudolf Hrušínský. Postava vášnivého zamestnanca pražského krematória Karla Kopfrkingla, ktorú herec stvárnil, mala pravdu. Hoci nám smrť môže pomôcť oddialiť napríklad zlepšujúci sa stav zdravotníckych systémov a možno aj rýchlo sa vyvíjajúca umelá inteligencia, nakoniec sa jej aj tak nevyhneme.

27.05.2024 05:00
debata
Prírodné cintoríny menia zaužívané obrady.
Video
Zdroj: TV Pravda

Musíme počítať s tým, že jedného dňa zomrieme a telá bez „élan vital“ (životnej energie), ako by povedal slávny francúzsky filozof Henri Bergson, sa dostanú do rúk šikovným ľuďom z pohrebných ústavov. Aj tí musia z niečoho žiť. V posledných rokoch sa však čoraz častejšie musia vyrovnať s novými výzvami a trendami, ktoré majú vplyv na pohrebnícky „biznis“.

Európska populácia sa zmenšuje a obyvateľstvo starne. Aj tieto štatistiky patria k trendom, ktoré ovplyvňujú nielen našu ekonomickú budúcnosť a dôchodkové systémy, ale aj to, ako sa darí pohrebným ústavom. Každý piaty Európan má v súčasnosti 65 či viac rokov. Do roku 2023 bude táto skupina ľudí podľa odhadov predstavovať až 30 percent celkovej populácie Európy.

To so sebou prináša hneď niekoľko nových trendov, ale rovnako aj problémov. V zahraničí už prudko narastajú zisky firmám, ktoré sa biznisu so starostlivosťou o mŕtvych venujú vo veľkom. Napríklad francúzska súkromná pohrebná služba Funecap podľa agentúry Bloomberg minula v posledných rokoch miliardu eur na nákup krematórií a pohrebných ústavov vo viacerých európskych štátoch.

Ladislav Kamenický Čítajte viac Pre štát sa oplatí pracovať, jeho zamestnanci zarábajú o vyše 250 eur viac ako u súkromníkov. Teraz príde zmrazenie, čo sa zmení?

„Pohrebný priemysel je oveľa viac ako len kopanie jám,“ povedal pre Bloomberg zakladateľ francúzskej spoločnosti Funecap Thierry Gisserot. Zároveň dodal, že ide o „infraštruktúrnu hru“. Znamená to, že ľudia pracujúci v pohrebníctve musia reagovať nielen na štatistické krivky ukazujúce na starnúcu populáciu, o ktorú sa po smrti bude treba postarať. Reagovať musia napríklad aj na zmeny v rigidných náboženských pravidlách.

Napríklad – už dávno neplatí, že spopolňovanie zosnulých je určené len pre „pohanov“, buddhistov či hinduistov. „Už starí Germáni svojich mŕtvych spaľovali, zverovali ich ohňu,“ predniesol Hrušínský vo vyššie menovanom filme. A platí to aj teraz. Podľa agentúry Bloomberg rastie európsky trh s kremáciami ročne v priemere o päť až sedem percent. Platí to najmä v krajinách so silnými katolíckymi koreňmi, kde sa pravidlá týkajúce sa narábania s telami po smrti v priebehu posledných desaťročí výrazne zmenili.

Kremácie sú lacné a populárne

To, že záujem o spopolňovanie rastie aj na Slovensku, potvrdzujú aj naši prevádzkovatelia pohrebných služieb. „Kremácie majú stúpajúci trend v celej Európe. Je to spôsobené viacerými faktormi. Cirkvi ustúpili od zákazu kremácií a tolerujú takýto spôsob pochovávania. Mení sa zmýšľanie i na ortodoxnejších územiach Slovenska, kde pred pár desaťročiami bola kremácia ešte praktikou neznabohov a hodná zatratenia,“ priblížil pre Pravdu predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb Ladislav Stríž.

Nejde však iba o to, ako sa menia tradície či doktríny. Nemalú úlohu v zmene v prístupe k tomu, ako naložíme s telami našich zosnulých, zohrávajú aj peniaze. Stríž vysvetľuje, že spopolnené telo nie je nutné umiestniť na cintoríne, netreba tak platiť nájom za hrobové miesto a popol môže byť uložený na dôstojnom mieste doma, alebo môže byť rozptýlený na rozptylovej lúke za jednorazový poplatok.

To, že ľudia majú čoraz výraznejší záujem o kremácie, potvrdzujú aj čísla pohrebníctva Marianum, ktoré je príspevkovou organizáciou Bratislavy. „Na základe našich štatistík možno potvrdiť, že v spoločnosti je vyšší záujem o kremáciu. Pomer klasického pohrebu, teda pochovania do zeme, v porovnaní s kremáciou je približne 30 percent k 70-percentám,“ povedala pre Pravdu Katarína Šemberová, vedúca obchodného oddelenia Marianum.

Kremácia tak pozostalých neraz láka aj preto, že ich peňaženky šetrí viac ako klasický pohreb. „Kremácia má nižšie ceny a tiež je možné ju vykonať aj bez obradu. Platíte pohrebnej službe za prevoz, chladenie, úpravu, rakvu, kremáciu a urnu. To sú minimálne náklady niekde do 700 eur,“ vyčíslil Stríž.

Šemberová dodáva, že výsledná cena pohrebu je však u každého klienta iná, pretože sa odvíja od individálnych požiadaviek pozostalých. V priemere sa však v pohrebníctve Marianum pohybuje na úrovni okolo 1 300 až 1 800 eur.

Stríž z asociácie pohrebných služieb doplnil, že vyššiu cenu má klasický pohreb, keď sa telo ukladá do zeme, stojí rozlúčka zo zosnulým, obrad a pochovávanie, rečník, hudba, prenájom domu smútku či kar. Ceny takéhoto pohrebu sa tak podľa neho pohybujú rádovo v tisícoch a viac eur.

Pohrebnícky biznis na Slovensku

Ľudia budú umierať vždy a na Slovensku, až na niekoľko silných rokov platí, že v priebehu posledných desaťročí ich umiera približne rovnaký počet. Ako dodávajú ľudia, ktorí sa starajú o to, čo sa so zosnulými stane, zisky pohrebníctiev odzrkadľujú rozsah a kvalitu služieb, ktoré jednotlivé pohrebné služby ponúkajú.

Tripartita - minister, Erik Tomáš Čítajte viac Podnikatelia vystavili Erikovi Tomášovi účet za vyššiu minimálnu mzdu. Vysoko prekročíme štandardy, varujú firmy

Často tak nemusí záležať ani na tom, koľko ľudí v daný rok zomrie. Ak sa pozrieme na dlhodobé štatistiky zo Štatistického úradu SR, tak platí, že približne od roku 1980, teda za posledných vyše 40 rokov, na Slovensku ročne zomiera niečo vyše 50-tisíc ľudí.

Najviac ľudí v moderných dejinách Slovenska, vyše 73-tisíc, však zomrelo počas covidového roku 2021. Ide o najvyšší počet zomretých na našom území od konca druhej svetovej vojny v roku 1945, keď u nás zomrelo vyše 67-tisíc ľudí. Z tohto hľadiska boli „silné“ aj ďalšie dva covidové roky 2020 a 2022. V týchto dvoch rokoch u nás zomrelo takmer 60-tisíc ľudí. V počte úmrtí sa tieto roky dajú porovnávať s vojnovým rokom 1944, keď vypuklo Slovenské národné povstanie ako reakcia odbojárov na vstup nemeckých okupačných vojsk na naše územie.

Podľa ľudí z praxe sa však nedá povedať, že by covidové roky výrazne pomohli pohrebníckemu biznisu na Slovensku. „Nevieme vyčísliť, o koľko sa zisky zvýšili počas pandémie, pretože úmerne s vyšším počtom zosnulých bolo treba zvýšiť odpracované hodiny zamestnancov, zvýšili sa náklady na dopravu, na uloženie tiel zosnulých, na ochranné a dezinfekčné pomôcky – tie išli cenovo hore v stovkách percent, napr. rukavice, ktoré stáli dve eurá, sa predávali za vyše 30 eur – bolo treba zabezpečiť chladiace návesy, vypomáhať kolegom v okresoch,“ sumarizuje Stríž z asociácie pohrebných služieb.

Stríž tiež dodáva, že v tomto období sa pochovávalo v núdzovom režime. Záujem o výzdobu na pohreboch sa znížil, nekupovali sa vence ani kytice a náklady na obradové miestnosti klesli na nulu. Podľa neho sa tak o dramatických ziskoch v súvislosti so zvýšeným počtom úmrtí v covidových rokoch hovoriť nedá.

Pohrebníctvo mesta Bratislava Marianum bolo podľa Finstatu v menovanom roku 2021 len v miernom pluse. Náklady organizácie sa v tomto roku vyšplhali na vyše 10,1 milióna eur a výnosy na takmer 10,5 milióna eur. V roku 2023, v ktorom už nadúmrtnosť klesla na nulu, organizácia hospodárila so stratou vo výške 1,14 milióna eur. Denník Pravda oslovil aj ďalšie pohrebníctva s otázkou, ako sa im darí a aké sú dnes trendy, ale do uzávierky neodpovedali.

Bude kam pochovávať ľudí?

V Európe sa však teraz čoraz častejšie začína hovoriť o tom, že počty zomretých budú v najbližších rokoch rásť. Ako pripomína agentúra Bloomberg, že generácia „baby boomerov“ začína starnúť. V kontexte Slovenska ide o takzvanú generáciu Husákových detí, ktorá sa narodila v silnej populačnej vlne začiatkom 70. rokov minulého storočia.

Seniori vo veku nad 65 zastupovali v roku 2023 podľa štatistického úradu až 78 percent všetkých úmrtí na Slovensku. „V absolútnych číslach až 42,1 tisíca zomretých predstavovali osoby v seniorskom veku. Počet zomretých seniorov sa medziročne znížil o 9,2 percenta, ale stále bol ešte o takmer šesť percent vyšší ako päťročný priemer pred pandémiou. Kým starších seniorov nad 75 rokov zomieralo len o 1,4 percenta viac ako pred pandémiou,“ píšu štatistici.

Šemberová však napriek týmto číslam hovorí, že starnutie populácie sa v počte realizovaných pohrebov organizáciou Marianum prejavuje len veľmi mierne. Rovnako aj Stríž hovorí, že vplyv starnutia na pohrebné služby je nepostrehnuteľný.

Ako však tvrdí Bloomberg, to by sa s narastajúcim počtom ľudí vo vyššom veku v priebehu nasledujúcich rokov mohlo zmeniť. A podľa agentúry bude Európa navyše čeliť aj problému s obmedzeným priestorom na pochovávanie ľudí.

Gabčíkovo Čítajte viac Elektrina z najväčšej slovenskej vodnej elektrárne bude na predaj

Ako to vyzerá v tomto smere na Slovensku? „Menších obcí sa zrejme tento fakt netýka, horšie je to vo väčších mestách. Obsadených miest na cintorínoch pribúda, a preto je dobré, ak na túto skutočnosť myslia architekti a vedenie miest dostatočne dopredu,“ hovorí Stríž a dodáva, že spôsob pochovávania sa na Slovensku od čias dávno minulých nezmenil – hroby sú nalepené na hroboch.

Podľa Stríža v tomto ohľada zaspala najmä Bratislava. „Martinský cintorín je plný, podobne aj malé miestne cintoríny Prievoz, Rača a pododobne. Vrakuňa – Ružinov má k dispozícii cca 800 miest, čo je údaj spred pandémie, ak nebudú zahusťovať voľné zákutia, miesto nebude. Slávičie údolie na tom nie je lepšie,“ priblížil predseda asociácie pohrebných služieb na Slovensku.

Šemberová z pohrebníctva Marianum naopak vysvetľuje, že v rámci cintorínov, ktoré má organizácia v správe, je na pochovávanie dostatok hrobových miest. „Ich počet sa neustále vyvíja, nakoľko sa uvoľňujú miesta po neplatičoch nájmov za hrobové miesta, rozširujú sa cintoríny, v nedávnej minulosti napr. Cintorín Rača a Cintorín Prievoz, zároveň evidujeme aj stúpajúci záujem o ekologické spôsoby pochovávania,“ hovorí vedúca obchodného oddelenia Marianum. Podľa nej by zároveň pri zohľadnení priemerného počtu pohrebov za uplynulé roky mala byť kapacita pohrebísk dostačujúca až do roku 2035 a Marianum počíta s rozširovaním viacerých cintorínov v hlavnom meste.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #pohreb #kremácia #pohrebná služba