Od júla tohto roku bude životné minimum dosahovať výšku 273,99 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, 191,14 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, a 125,11 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.
Tieto sumy sa následne môžu rôznym spôsobom kombinovať. Napríklad pre takzvaného jednorodiča s jedným dieťaťom je výška životného minima suma 399,1 eura, čo je súčet sumy 273,99 eura a 125,11 eura. V podmienkach slovenskej ekonomickej reality je pritom životné minimum veľmi kontroverznou veličinou. Formálne je životné minimum minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Táto hranica sa pravidelne od júla posúva vyššie. Rast životného minima odráža nárast životných nákladov nízkopríjmových domácnosti. Existujúca úroveň životného minima sa teda každoročne násobí koeficientom rastu nákladov ekonomicky najslabších domácností a výsledkom je nová výška životného minima. Od júla tohto roku tak stúpne o 1,9 percenta. Dávku v hmotnej núdzi v závere minulého roka poberalo vyše 60-tisíc osôb.
Nárast životného minima spôsobí, že vzrastie niekoľko desiatok dávok. Hore pôjde napríklad dávka v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok, rôzne kompenzačné príspevky a podobne.
Životné minimum nefunguje dobre
Problém, ktorý okolo životného minima vzniká, je v tom, že táto formálne určená suma neodráža skutočnú minimálnu sumu, ktorá je potrebná na prežitie. Dlhodobo sa tak objavujú názory odborníkov, ktoré hovoria o tom, že výpočet tejto veličiny je potrebné zmeniť tak, aby lepšie odrážala životné potreby obyvateľov.
Napríklad tím okolo profesorky a expremiérky Ivety Radičovej navrhol v minulom roku úplnú zmenu tohto systému. „Na odstránenie dlhotrvajúceho úpadku postavenia životného minima v našom sociálnom systéme je potrebné jeho úplne nové nastavenie,“ upozorňuje analýza Sociálne spravodlivá krajina, ktorú Iveta Radičová pripravovala.
Zo životného minima by sa malo stať existenčné minimum, ktoré však nebude odtrhnuté od ekonomickej reality. Bola by to najnižšia hranica príjmu na zabezpečenie základných potrieb. Nová metodika by mala určovať konkrétne tovary a služby, ktoré sa pokladajú za nevyhnutné na základné prežitie. V praxi by bol vytvorený minimalistický kôš životných nákladov, ktorý by bol prehodnocovaný každých päť rokov s každoročnou valorizáciou o infláciu.
Čítajte viac Koniec falošných zliav a vymyslených recenzií. Začne platiť nový zákon, ktorý ochráni nakupujúcich
Na to, že životné minimum neodráža ekonomickú realitu, upozornili počas minulého roka aj analytici Národnej banky Slovenska. Len za posledných desať rokov stúpla priemerná mzda o 60 percent, kým životné minimum vzrástlo iba o dvadsať percent. „Jeho súčasné nastavenie odráža dobu svojho vzniku. Od roku 1998, keď boli stanovené základné parametre systému, sa ekonomická situácia na Slovensku výrazne zmenila,“ tvrdia o životnom minime analytici národnej banky.
Aj oni preto navrhli nový ukazovateľ, ktorý nazvali ekonomické životné minimum. Vypočítali by ho na základe položkového sčítania nákladov domácnosti jednotlivca a štvorčlennej rodiny, vychádzajúc z reálnej spotreby nízkopríjmových domácnosti na Slovensku a medzinárodných výživových štandardov. Kým aktuálne nastavené životné minimum bude mať ešte aj po zvýšení veľmi ďaleko k hranici tristo eur, ukazovateľ, o ktorom analytici hovoria, sa svojou výškou už v minulom roku blížil k hranici 400 eur. Jedným z dôvodov, pre ktoré je problematické dvíhať životné minimum vyššie, je práve to, že na túto ekonomickú veličinu je naviazaných veľmi veľa rôznych dávok, no celková sieť vzťahov okolo životného minima je ešte zložitejšia. Na životné minimum je napríklad naviazaný výpočet výšky nezdaniteľnej časti základu dane. Znamená to teda, že čím výraznejšie je zvýšenie životného minima, tým väčší je výpadok príjmov verejnej správy.
Záťaž pre štát
Samotné zvýšenie životného minima znamená pre verejnú správu v budúcom roku mínus vo výške 44 miliónov eur. Napríklad daň z príjmov fyzických osôb, ktorú zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane ovplyvňuje, je príjmom samospráv, zvýšenie životného minima sa teda dotkne aj ich. Tento príklad ilustruje zložitosť ekonomických vzťahov. Ak by sa vláda rozhodla pre úpravu životného minima tak, aby lepšie odrážalo výšku nákladov potrebných na prežitie, bola by pravdepodobne potrebná hĺbková zmena systému a komplexnejšia reforma.
Čítajte viac Fico chystá predaj dlhopisov ľudom. Skúšal to aj Mečiar a aj iné krajiny. Ako by mohla vyzerať ponuka od štátu?
Ekonómovia národnej banky teda napríklad navrhujú, aby bol celý sociálny systém adresnejší, no zároveň, aby odrážal skutočné potreby ekonomicky najslabšej vrstvy obyvateľov. Aby dokázala sociálna politika správne cieliť pomoc zraniteľným domácnostiam, je dôležité, aby sa opierala o metriky, ktoré vypovedajú o reálnom stave ekonomiky. „Ekonomické životné minimum, ktoré lepšie odráža reálne náklady domácností a bolo by predmetom valorizácie odvodenej od rastu relevantných nákladov, by pomohlo jednoznačnejšiemu a priehľadnejšiemu nastaveniu a cieleniu sociálnej politiky,“ dodávajú na záver analytici banky Brian Fabo a Pavel Gertler. Na sociálny systém podľa Radičovej dáva štát nezanedbateľnú časť zo svojho rozpočtu, čo sa však v praxi neodzrkadľuje na tom, ako sa najviac potrebným skupinám v štáte darí.