Jedna z dôležitých okolností, ktorá sa mení je spôsob, akým budú musieť obchodníci hovoriť o zľavách. Zjednodušene sa dá povedať, že v súčasnosti môže obchodník umelo navýšiť cenu, aby následne mohol pôvodnú cenu prezentovať ako mimoriadnu cenovo zvýhodnenú ponuku. To je jedna z praktík, proti ktorej zákon bojuje.
Zákon totiž v zásade definuje, čo to znamená predchádzajúca cena tovaru. Obchodníci budú musieť zobrazovať celý mesiac pred znížením ceny. „Predchádzajúca cenou tovaru sa rozumie najnižšia cena, za ktorú obchodník predával alebo poskytoval tovar v období nie kratšom ako 30 dní pred znížením ceny tovaru, alebo od začiatku predaja alebo poskytovania tovaru, ak obchodník predával alebo poskytoval tovar v období kratšom ako 30 dní pred znížením ceny. Zavádza sa povinnosť reflektovať najnižšiu cenu za posledných 30 dní. Cieľom je zamedziť obchodníkom vykonávať machinácie s cenami, a tým zavádzať spotrebiteľov o sume reálnej zľavy,“ vysvetľuje advokátska kancelária Ružička and Partners.
Táto úprava sa dotkne aj špeciálnych akcií. Predstavme si situáciu, keď obchodník napríklad na jeden deň, povedzme takzvaný Čierny piatok (Black Friday) zníži cenu. Výšku zľavy bude musieť vyrátať z najnižšej ceny, za ktorú bol tovar k dispozícii počas uplynulých tridsať dní.
Čítajte viac Na Slovensko prichádza známa švédska služba. Ľuďom zjednoduší platenie v obchodoch
Lepšia kontrola zliav
Špeciálna situácia nastáva, ak cenové pohyby oboma smermi nastávajú krátko po sebe. „Táto úprava platí aj pre prípady, kedy obchodník na krátke obdobie zníži cenu a potom ju opätovne zvýši, teda prípady akcií ako „Black Friday“, a to aj ak ich je niekoľko za sebou. V tomto prípade môže obchodník referovať aj na pôvodnú cenu, avšak je povinný uviesť aj najnižšiu cenu, za ktorú výrobok poskytoval v období aspoň 30 dní pred znížením ceny,“ hovoria predkadatelia zákona z ministerstva hospodárstva v dôvodovej správe k návrhu.
„Napríklad obchodník môže uviesť, že pri akcii mínus 20 % na všetko, výrobok stojí 80 eur namiesto 100 eur, najnižšej ceny za uplynulých 30 dní, a zároveň uviesť aj to, že pôvodná cena alebo cena mimo obdobia zliav býva 120 eur. Podmienkou je, aby takéto doplňujúce referenčné ceny boli jasne vysvetlené, nevytvárali zmätok a neodvádzali pozornosť spotrebiteľa od označenia predchádzajúcej ceny,“ objasňujú predkladatelia zákona.
Býva zvykom, že po Čiernom piatku je druhá vlna zliav v pondelok, tento deň nesie označenie Cyber Monday. Povedzme, že pôvodná cena tovaru je 100 eur, počas Čierneho piatka klesne na 80 eur, vráti sa na pôvodnú sumu a počas pondelkových zliav klesne na 90 eur. V takom prípade podľa schváleného zákona môže obchodník v pondelok informovať zákazníka, že tovar je zľavnený zo 100 eur na 90 eur, no zároveň mu musí poskytnúť jasnú informáciu o tom, že počas Čierneho piatka stál tovar 80 eur.
Čítajte viac Sú nové 13. dôchodky spravodlivé? Prepočítali, ktorá rodina si najviac polepší
Z týchto pravidiel existujú aj výnimky. V tomto režime nemusia obchodníci informovať o zľavách, ktoré sa týkajú tovarov, ktoré podliehajú skaze. Mimo pravidiel tak zostávajú napríklad mliečne výrobky, ktoré sú zľavnené, pretože sa blíži uplynutie lehoty minimálnej trvanlivosti.
Rovnako sa tieto pravidlá netýkajú tovaru, ktorého cena klesá postupne. Ak nejaký tovar, napríklad telefón stál pôvodne tisíc eur, následne jeho cena klesne o desať percent na 900 eur a následne o ďalších desať percent na 800 eur, predajca môže komunikovať, že poskytuje zľavu vo výške 20 percent. Rozdiel oproti predchádzajúcej situácii je v tom, že sa cena po prvej akcii nevrátila na pôvodnú výšku. Súčasťou výnimiek sú aj rôzne zľavy v rámci vernostných programov.
Nové povinnosti pre obchodníkov aj nový režim pokút
Súčasťou nekalých praktík, ktorým má nový zákon zabrániť, sú aj falošné recenzie. Tie môžu spotrebiteľov miasť a môžu im pred nákupom zabrániť v tom, aby pred nákupom urobili informované rozhodnutie.
Obchodníci tak budú mať zodpovednosť za to, aké recenzie sa budú pri ich produktoch objavovať. „Za nekalú praktiku sa má považovať zavádzanie spotrebiteľov vyhlásením, že hodnotenia pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí si reálne tovar zakúpili a používali, ak neboli podniknuté náležité kroky smerujúce k zabezpečeniu toho, aby hodnotenia pochádzali od týchto spotrebiteľov, pričom takéto kroky môžu zahŕňať napríklad využitie technických prostriedkov na overenie spoľahlivosti osoby zverejňujúcej hodnotenie,“ uvádzajú predkladatelia zákona v dôvodovej správe. Obchodník zodpovedá za recenzie na vlastnej stránke.
Obchodníci tiež pri predaji cez internet budú musieť transparentne hovoriť o tom, ako zoraďujú výsledky vyhľadávania. Za problém sa bude považovať to, ak výrobky, ktoré sú podporené nejakou platbou nebudú označené ako reklamné.
Čítajte viac Ľudia s minimálnou mzdou v Luxembursku by patrili k najlepšie zarábajúcim na Slovensku. Minimálne zárobky u nás patria k najnižším v EÚ
„Platbou by sa pritom mala rozumieť tak priama, ako aj nepriama platba, napríklad vo forme zvýšenej provízie za transakciu či rôznych kompenzačných systémov vedúcich k vyššiemu umiestneniu v poradí výsledkov vyhľadávania,“ vysvetľujú predkladatelia.
Obchodníci budú mať aj ďalšie povinnosti. „Ide napríklad o povinnosť informovať spotrebiteľa o popredajnom servise, vrátane povinnosti poskytnúť telefónne číslo a e-mailovú adresu obchodníka. Musí ísť pritom o kontaktné údaje, na ktorých bude obchodník reálne k dispozícii,“ upozornila ešte minulý rok advokátska spoločnosť Havel & Partners.
„V prípade, že e-shop používa na uvádzanie ponúk tovarov a služieb automatizované rozhodovanie a profilovanie, je povinný o tejto skutočnosti spotrebiteľa zrozumiteľne informovať. Ide spravidla o prípady personalizácie cien tovaru v prípade ponuky leteniek, ubytovania, ale aj bežných tovarov,“ dopĺňa právnická firma.
V mnohých smeroch sa legislatíva pre obchodníkov sprísňuje, na druhej strane sa ale upravuje aj režim udeľovania pokút. Ich rozmedzie zostáva naďalej veľké, no zákon zavádza inštitút „druhej šance“. Obchodník, ktorý poruší zákon bude mať možnosť zabezpečiť si nižšiu sankciu. Stať sa to môže v prípade, že sa bude aktívne usilovať o dohodu so spotrebiteľom.
Čítajte viac Fico chystá predaj dlhopisov ľudom. Skúšal to aj Mečiar a aj iné krajiny. Ako by mohla vyzerať ponuka od štátu?
Legislatíva na druhý pokus
Zákon o ochrane spotrebiteľa už mali na stole poslanci parlamentu v predchádzajúcom volebnom období. Zákon prešiel, poslanci ho schválili, no v legislatívnom procese do neho pribudli pozmeňovacie návrhy, ktoré prezidentka Zuzana Čaputová považovala za problémové.
Prezidentka upozornila, že zákon zavádzal „definíciu primeraného zadosťučinenia, ak sa preukáže, že neoprávnený zásah bol spôsobený zverejnením alebo šírením nepravdivej informácie o fyzickej osobe, a to aj vtedy, ak sa ten, kto sa neoprávneného zásahu dopustil, spoliehal na hodnovernosť zdroja informácie a jej pravdivosť si neoveril“.
Podľa prezidentky tak hrozilo, že by novinári nemohli slobodne pracovať. „Takáto úprava by mala negatívny dopad na prácu novinárov a komentátorov, ktorí preberajú a komentujú vyjadrenia, výroky a názory tretích osôb, vrátane politikov. Dotkla by sa všetkých, ktorí zverejňujú informácie napríklad aj v statusoch, videách alebo komentároch na sociálnych sieťach a postihla by bez rozdielu dezinformácie aj spravodajské informácie,“ informovala ešte minulý rok prezidentka.
Schválenie zákona sa tak výrazne zdržalo a parlament ho odobril až v apríli tohto roku. Preto budú zmeny účinné od júla.