Šéf rezortu práce Tomáš vyhlásil, že Slovensko od svojho vzniku dosiahlo ďalší výrazný míľnik. „Máme najnižšiu mieru nezamestnanosti od vzniku štátu. Nezamestnanosť už definitívne prestáva byt výrazným problémom," vyhlásil.
Podľa neho sa celková miera nezamestnanosti, ktorá sa počíta z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie v pomere k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu, dostala na úroveň 5,96 percenta. Miera evidovanej nezamestnanosti je však na úrovni 4,99 percenta.
Čítajte viac Stovky tisíc ľudí budú zarábať viac, sľubuje Tomáš. Firmy mu už vystavili účet, bude to drahé, tvrdia
Zároveň platí, že na Slovensku je aktuálne bez práce vyše 165-tisíc ľudí. Národná banka Slovenska dodáva, že ide o historicky najnižší počet ľudí bez práce za celé obdobie sledovania tejto štatistiky na Slovensku. „V apríli pokračoval pokles prílevu do evidencie zamestnania, pričom počet umiestnení na trhu práce mierne vzrástol," píše analytik národnej banky Michal Doliak.
Minister práce v súvislosti s výrazným poklesom nezamestnanosti taktiež potvrdil, že na Slovensku je aktuálne naprieč celým trhom práce voľných asi 80-tisíc pracovných miest. Podľa Tomáša tak u nás o prácu nie je núdza. „Nikto, kto môže pracovať, by nemal doma sedieť," odkázal šéf rezortu práce.
Firmy: dovoz cudzincov je nevyhnutnosť
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák hovorí, že trh práce na Slovensku zostáva pod tlakom. „V prostredí utlmeného rastu slovenskej ekonomiky, stagnujúceho výkonu hospodárstva našich obchodných partnerov a vysoko reštriktívnych sadzieb centrálnej banky naša miera nezamestnanosti dosahuje extrémne nízke hodnoty. Zvýrazňuje to problém, ktorému čelia slovenskí zamestnávatelia so získaním dostatku kvalifikovanej pracovnej sily," hovorí expert.
Podľa Horňáka bude tento problém ešte výraznejší po tom, ako nastane oživenie ekonomík a uvoľnenie tlaku menovej politiky. Trh práce sa teda podľa jeho tvrdenia môže stať limitujúcim faktorom pre rozvoj slovenskej ekonomiky a jej dlhodobú prosperitu. „Štruktúra nezamestnaných ukazuje, že až viac než 41 percent z nich nepracuje dlhšie ako jeden rok, asi 16 percent nepracuje dokonca dlhšie ako štyri roky. Táto časť nezamestnaných čím ďalej, tým viac stráca svoje pracovné návyky a ich zamestnanie sa spája s čoraz vyššími časovými a finančnými nákladmi pre zamestnávateľov," dodal analytik najväčšej banky na Slovensku.
Čítajte viac Slovensko má najmenej nezamestnaných v celej ére. Počet pracujúcich cudzincov zatiaľ prekročil 105-tisíc
V problémoch sa kvôli nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily ocitá aj motor slovenskej ekonomiky – priemysel. Platí totiž, že ľudia začínajú opúštať manuálnu prácu a postupne sa presúvajú do sektora služieb. „K januáru 2024 klesol počet zamestnancov v priemysle o 2,1 percenta a tempo úbytku je najvyššie od mája 2021. Celková zamestnanosť v ekonomike však podľa Štatistického úradu neklesá," píše vo svojej nedávnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy.
Horňák zo Slovenskej sporiteľne upozornil na to, že vzhľadom na zhoršujúcu sa demografiu bude nutné otvoriť náš trh pre cudzincov.
O nutnosti posilňovania pracovnej sily posilami z cudziny hovoria čoraz hlasnejšie aj ľudia z praxe. „Veľkou témou je nutnosť dovážať pracovnú silu zo zahraničia, je to pre nás podstatne drahšie a náročnejšie, ako získavať zamestnancov na Slovensku, ale je to aktuálne na Slovensku nevyhnutnosť," povedal generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu SR Viktor Marušák.
Čiastočne sa to deje už teraz. V apríli okrem pozitívnych čísel týkajúcich sa nezamestnanosti totiž rekordne stúpol aj počet cudzincov, ktorí u nás pracujú. V posledných mesiacoch minulého roka Slovensko prekročilo hranicu 100-tisíc pracujúcich cudzincov a v apríli sa toto číslo dostalo na vyše 105-tisíc ľudí. Už tradične najviac, vyše 41-tisíc, ich pochádza z Ukrajiny. Doliak z národnej banky približuje, že za posledný mesiac si u nás našlo prácu vyše dvetisíc cudzincov.
Na porovnanie, v apríli minulého roka na Slovensku pracovalo viac ako 93-tisíc cudzincov. Medziročne tak ich počet stúpol o približne 12-tisíc.
Tomáš chce tlačiť na platy
Ešte v roku 2001 sa miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku približovala k 19 percentám. Nezamestnanosť bola vysoká ešte aj v roku 2012, keď sa vyšplhala k 14,5 percenta. Išlo tak o výrazný problém, ktorý našu ekonomiku sprevádzal po dlhé desaťročia.
Podľa najnovších vyjadrení ministra práce však tento problém, aspoň nateraz, ustúpil do úzadia a môžeme sa venovať iným veciam. „Môžeme sa sústrediť na tlak na rast miezd," vyhlásil minister Tomáš. Upozornil pritom na nový zákon z dielne ministerstva práce, ktorý zmení vzorec výpočtu minimálnej mzdy z 57 percent na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Zástupcovia firiem, odborári a vláda už o tomto návrhu rokovali na tripartite. Ako sa očakávalo, zástupcovia zamestnávateľov s týmto návrhom neúhlasia, odborári ho, naopak, vítajú. Minister Tomáš v tejto súvislosti upozornil na to, že pri aktuálnom stave na trhu práce podľa neho s rastom minimálnej mzdy nebude problém, pričom zvýšenie najnižších platov v hospodárstve by malo vytvoriť tlak na zvyšovanie ostatných miezd.
V praxi by malo platiť, že ak parlament túto zmenu odsúhlasí do konca roka 2024, podľa nových pravidiel sa bude vyjednávať už v roku 2025. To znamená, že približne 200-tisíc ľudí by malo mať výrazne vyššie minimálne mzdy už od 1. januára 2026. V uvedenom roku by sa podľa kvalifikovaných odhadov mali najnižšie platy v hospodárstve pohybovať na úrovni 920 eur a v roku 2027 by sa mali vyšplhať až na 970 eur. Samozrejme, tieto sumy by platili vtedy, ak by sa sociálni partneri na tripartite dohodli na vyššej mzde.
Čítajte viac V Amerike vyhadzujú ľudí z práce bez dôvodu, v Česku o tom prebieha diskusia. Môže sa to stať aj na Slovensku?
Horňák vysvetľuje, že napätý trh práce bude predstavovať faktor, ktorý bude tlačiť na rast platov. „Tento však nebude spôsobený rastom produktivity, ale bude čisto nákladovou položkou – z dôvodu získania či udržania si zamestnancov. To môže držať inflačné tlaky na Slovensku zvýšené po dlhšie obdobie," vysvetlil analytik.
Odborník z inštitútu INESS Radovan Ďurana už skôr pre Pravdu vysvetlil, že súčasný stav, ktorý vládne aj na slovenskom trhu práce, hrá viac v prospech zamestnancov ako firiem. „Pokiaľ na trhu práce existuje viac voľných pracovných miest, ako je adekvátne disponibilných nezamestnaných, zamestnanec je v silnejšej pozícii: vyberá si zamestnávateľa," hovorí expert.