Schmögnerová o Majskom: Takmer všetko, čo dostal do rúk, išlo od desiatich k piatim. Kto bol „kontroverzný“ podnikateľ?

Jozef Majský zomrel 19. mája 2024 vo veku 78 rokov. Príbeh tohto človeka je odrazom stavu, v akom sa Slovensko nachádzalo pred vyše dvadsiatimi rokmi. Majský sa dlho viezol na vlne úspechu, no napokon sa stal symbolom podvodníka s investíciami. Po spoločnostiach BMG Invest a Horizont zostali obrovské škody, no práve podvody nebankových subjektov mohli prispieť aj k nechuti Slovákov investovať. Tým ekonomika a napokon aj rodinné rozpočty trpeli celé desaťročia. Majský po sľubnej dráhe veľkopodnikateľa nakoniec skončil vo väzení za to, že nebankovky vytuneloval.

20.05.2024 18:08
debata (25)
Neboli sme ticho. Ľudia o rizikách okolo nebankovviek nechceli počúvať, hovorí Schmögnerová
Video
Zdroj: TV Pravda

Na podvode na občanoch sa tak Majský priamo nepodieľal, no do väzenia ho dostal pokus získať pre seba čo najviac z už krachujúcich firiem. Z prominentného člena slovenskej smotánky sa tak stal zločinec, ktorý sa okrem iného stal známym aj pre šikovnosť, s akou sa vyhýbal súdom. Zomrel človek, ktorý bol dlhé roky symbolom sprofanovaného pojmu „kontroverzný podnikateľ“.

Známy pre kauzu okolo nebankoviek

Smutná história firiem Horizont a BMG Invest sa začala v roku 1997. Vtedy spoločnosť kúpil Vladimír Fruni a začala s vyberaním vkladov. Už v roku 1998 spoločnosť spravovala aktíva 2,5 miliardy korún, teda približne 83 miliónov eur. Bolo to v čase, keď priemerná mesačná mzda na Slovensku dosahovala úroveň zhruba desaťtisíc korún, teda približne 330 eur. BMG Invest a Horizont vyberali vklady zhruba šesť rokov, a takto mohli od ľudí získať necelých 63 miliónov korún na základe 856-tisíc zmlúv.

Problém bol v tom, že tieto firmy generovali straty. Za roky 1998 a 1999 spoločnosť Horizont Slovakia vykázala kumulatívnu stratu vo výške viac ako miliardy korún. Je to, samozrejme, znak, že podnikanie firmy nebolo zdravé. Optimálne by firma podnikala tak, že od klientov vyzbiera vklady, otvorí im nejaký účet, teda poskytne finančnú službu a za to si vezme poplatok. Peniaze, ktoré získa, investuje a zhodnotí. Aj zo zhodnotenia by si firma mohla časť zobrať ako „poplatok za úspech“. Ďalší zdroj príjmov by firme mohol plynúť napríklad z toho, že bude vyberať poplatky za výber peňazí z účtu. Firmy Horizont Slovakia a BMG Invest ale takto nepodnikali. Upadali do straty, a to aj napriek tomu, že klientom sľubovali výnosy vo výške až desiatok percent. Na súde s Vladimírom Frunim odznelo, že mohlo ísť o zhodnotenie až 58 percent ročne. To Fruni odmietol, pripustil, že firma ponúkala približne 30 percent ročne. To je zhodnotenie, ktoré žiadna seriózna investícia dlhodobo neprináša.

SR MF Fico kontrolný deň BAX Čítajte viac Kamenický obmedzil novú daň. Niektoré sladené nápoje nebudú drahšie, o ktoré ide?

To sú, samozrejme, veľmi podozrivé sľuby a vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová v roku 2000 upozorňovala na to, že drobní investori odovzdaním peňazí nebankovkám veľmi riskujú. „Činnosť nebankových inštitúcií nepodlieha žiadnej regulácii, dozoru ani obmedzeniam. Ukladanie úspor je preto mimoriadne riskantné,“ varovala vtedy. Naznačovala tak, že je nereálne, aby tieto sľuby splnili. Ani BMG Invest a Horizont tieto peniaze nedokázali skutočne pre klientov zarobiť.

Ministerka zahraničných vecí Zdenka Kramplová,...
Podnikateľ Jozef Majský - portrét z roku 1999.
+20Jozef Majský v lete 2011.

Firmy používali peniaze nových vkladateľov na to, aby vyplácali vklady pôvodných majiteľov. To je princíp pyramídových schém. Firma, ktorá sa snaží získavať vklady, touto fintou všetkým ukáže, že je schopná nereálne vysoké výnosy vyplatiť. Tým priláka ďalšie peniaze. Problém je v tom, že na to, aby tento systém fungoval, musí do systému neustále prichádzať veľké množstvo nových vkladov. Obrazne sa dá povedať, že základňa pyramídy sa musí neustále rozširovať. To sa nedá donekonečna, preto pyramídové schémy smerujú k nevyhnutnému zrúteniu.

To, že firmy takto podnikali, priznal v roku 2006 na Špecializovanom trestnom súde aj sám Vladimír Fruni. Priznal, že firmy používali na vyplatenie pôvodných investorov nové vklady, no problém v tom nevidel. Túto praktiku dokonca prirovnal k podnikaniu bánk. „Nie je to však nezákonné, aj banka uhrádza svoje záväzky z prijatých peňazí od klientov,“ skonštatoval Fruni pred súdom. Fruni napokon dostal trest odňatia slobody vo výške 11,5 roka.

kamenický, koaličná rada Čítajte viac Parlament schválil nové výdavkové limity. Koľko miliárd bude môcť štát tento rok minúť?

To, že podnikanie BMG Invest a Horizont je neudržateľné, sa definitívne odhalilo všetkým oklamaným drobným investorom v roku 2002. Začiatkom toho roka ostali pobočky oboch firiem zatvorené. Práve v tomto období sa príbeh oboch firiem spojil s Jozefom Majským.

Spoločnosti BMG Invest a Horizont mali okrem prijímania vkladov aj iné podnikateľské aktivity. Do ich portfólia patril napríklad výrobca autobusov Marshall Bus aj periodiká TV Komplet, Lišiak a Profit. Tohto majetku sa pred krachom oboch nebankoviek zmocnila Majského firma Sipox. Preto Majský čelil obvineniam z toho, že obe firmy pred krachom vytuneloval. Za to dostal v roku 2015 deväť rokov väzenia.

Podľa rozsudku Jozef Majský, Dávid Brtva a Patrik Pachinger vyrábali falošné pohľadávky voči nebankovým spoločnostiam. Spôsobili im tak škodu vo výške necelej pol miliardy korún. Dialo sa to medzi septembrom 2001 a februárom 2002. Činnosť trojice podľa obžaloby riadil práve Jozef Majský. Vtedajší majitelia spoločností Brtva a Pachinger zase falšovali potrebné dokumenty.

Vyšvihol sa až do najvyššej vrstvy

Jozef Majský mal schopnosti, ktoré sa mu po páde minulého režimu darilo dlho zúročovať. V roku 1980 nastúpil do spoločnosti Obal v Novom Meste nad Váhom. Potom sa posunul do spoločnosti Matador, kde sa ešte za bývalého režimu a pod pôvodným menom Jozef Marhuľa stal námestníkom. Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií SR, pre Pravdu v roku 2020 spomínala, že práve tam sa dostal k svojim prvým obchodom. Získal kontakty, ktoré mu po zmene režimu pomohli. Na začiatku svojho podnikania dovážal počítače, pomohla mu privatizácia.

„Deväťdesiate roky minulého storočia a najmä mečiarovská privatizácia sa preňho stali príležitosťou vzácnejšou ako storočná voda,“ povedala.

Privatizácia Majskému pomohla k tomu, aby sa jeho podnikanie rozrastalo. Medzi významné aktíva jeho holdingu patrili Trnavské automobilové závody (TAZ) a Tatra v Bánovciach nad Bebravou. Okrem toho Majský pôsobil aj na mediálnom trhu. Spoluvlastnil Rádio Twist, podiel mal aj vo vydavateľstve Petit Press a v ďalších médiách vrátane už spomenutých periodík Lišiak, Profit a TV Komplet.

Schmögnerová Majského podnikateľské aktivity nehodnotí vôbec kladne. „Takmer všetko, čo dostal do rúk, išlo od desiatich k piatim. Zle skončila bánovecká Tatra i trnavská TAZ. Aby sme boli spravodliví, neboli to, žiaľ, jediné strojárske podniky, ktoré v tom čase popadali,“ pripúšťa bývalá ministerka. Napriek tomu patril Majský v deväťdesiatych rokoch k najvplyvnejším podnikateľom.

Oleksandr Pecherytsyn Čítajte viac Ukrajinský ekonóm: Ukázali sme nový model fungovania vojnovej ekonomiky, adaptovali sme sa a veríme vo víťazstvo

Dokázal totiž udržiavať dobré vzťahy s politikmi. Dokázal vyťažiť z éry Vladimíra Mečiara, no prispôsobil sa aj tomu, keď po roku 1998 stratil moc nad krajinou. Majský bol totiž pri zrode Strany občianskeho porozumenia. Táto strana bola súčasťou koalície, ktorá vytvorila prvú vládu Mikuláša Dzurindu. Táto strana pomohla Rudolfovi Schusterovi dostať sa do funkcie prezidenta. Poslankyňou za SOP bola aj Majského partnerka Diana Dubovská. Tá neskôr bola aj poslankyňou za Hnutie za demokratické Slovensko.

Majského podnikateľské aktivity boli rozmanité, sám o sebe tvrdil, že má majetok v hodnote miliárd korún. Preto je práve on označovaný za prvého slovenského oligarchu. Jeho život sa ale po prevalení kauzy okolo nebankoviek začal rozpadať. Do väzby sa dostal v októbri 2002, keď sa pokúšal dostať z krajiny.

Vo väzbe bol takmer dva roky. O slobodu znovu prišiel v závere roku 2006. Súd ho poslal do väzby s tým, že sa nezdržiaval na adrese, cez ktorú s ním komunikoval súd a vyhýbal sa súdnemu konaniu. O rok neskôr si od súdu vypočul rozsudok, ktorý pre Majského znamenal odňatie slobody na dvanásť rokov. Podnikateľ sa odvolal a výsledkom bol nový rozsudok, súd ho odsúdil na deväť rokov. Tento trest definitívne potvrdil Najvyšší súd v roku 2020. Proces tak od zadržania po definitívny rozsudok trval takmer dve desaťročia. Jozef Majský totiž používal rôzne formy obštrukcií a odďaľoval tak konečný verdikt.

© Autorské práva vyhradené

25 debata chyba
Viac na túto tému: #úmrtie #nebankové spoločnosti #Jozef Majský #kauza tunelovania nebankoviek