Podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy bude mať zmena vzorca na určovanie výšky minimálnej mzdy z 57 na 60 percent priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov vplyv na podnikateľské prostredie vo výške 110 miliónov eur. Asociácia tiež upozorňuje, že návrh zákona obsahuje aj časti, ktoré sú nad rámec smernice EÚ.
Ďalší zástupca firiem, Republiková únia zamestnávateľov, hovorí, že návrh ministerstva práce je škodlivý a znižuje konkurencieschopnosť našich firiem. Zamestnávatelia tiež ministerstvu práce na čele s Erikom Tomášom (Hlas) vyčítajú, že s návrhom prichádza v nevhodnom čase, keď sú hlavní obchodní partneri Slovenska v recesii. „Vzhľadom na stav verejných financií je možné predpokladať negatívne vplyvy konsolidácie verejných financií, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou prinesie ďalší rast daňového a odvodového zaťaženia. Návrh tak bude ďalšou a v tomto prípade úplne zbytočnou ranou pre konkurencieschopnosť slovenských podnikov,“ píše sa v stanovisku únie.
Zmeny, naopak, vítajú odborári, ktorí návrh s pripomienkami podporili. „Podľa očakávania zástupcovia odborov schválili a odsúhlasili tento zákon, ale s pripomienkami. Zamestnávatelia nevyslovili súhlas s navrhovaným zákonom. Dohodli sme sa, že vzhľadom na proces nebude tento zákon môcť byť predložený na júnovú parlamentnú schôdzu, pretože sa nestíha jeho predloženie na stredajšie (22. 5.) rokovanie vlády, keďže ešte len dnes k nemu zasadá Legislatívna rada vlády. Je potrebné zapracovať do uvedeného zákona pripomienky,“ podotkol v tejto súvislosti minister Tomáš.
Čítajte viac Ľudia s minimálnou mzdou v Luxembursku by patrili k najlepšie zarábajúcim na Slovensku. Minimálne zárobky u nás patria k najnižším v EÚ
Súboj o vyššiu minimálku sa začal
Prvé kolo rokovaní v rámci tripartity sa tak skončilo s očakávaným výsledkom. Firmy návrat k stavu, ktorý platil do roku 2021, keď vzorec výpočtu zmenil exminister práce Milan Krajniak (Sme rodina), odmietajú a zástupcovia zamestnancov ho vítajú.
Zástupcom zamestnávateľov prekážajú najmä príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky, ktoré sú naviazané na výšku minimálnej mzdy. To jednoducho znamená, že čím vyššia je minimálna mzda, tým vyššie budú aj príplatky za prácu v neštandardnom čase.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy upozorňuje na to, že prostredníctvom príplatkov by zmena zasiahla väčšinu podnikateľského prostredia, dopravu, stavebníctvo, ale aj zdravotníkov. Zamestnávatelia sa tiež obávajú, či budú firmy v niektorých regiónoch schopné vyplácať svojich zamestnancov podľa nových pravidiel. „Nepodporili sme návrh na rast minimálnej mzdy tak, ako bol predložený vládou, pretože sa obávame, že najmä v menej ekonomicky rozvinutých regiónoch budú mať zamestnávatelia problém dodržať navrhované mzdové nárasty. Komunikovali sme aj to, že by bolo dobré zamyslieť sa nad výškou daňovo-odvodového zaťaženia minimálnej mzdy. Medzi rokmi 2016 a 2024 narástlo toto zaťaženie aj minimálnej mzdy z 29 percent na 37,5 percenta,“ vyjadril sa viceprezident republikovej únie Mário Lelovský.
Odborári, naopak, zmeny, ktoré navrhuje vláda, schvaľujú. „Podporujeme takto nastavené určenie minimálnej mzdy pre Slovenskú republiku, zároveň sme radi, že zostáva v zákone o minimálnej mzde zachovaná možnosť pre sociálnych partnerov dohodnúť sa na výške minimálnej mzdy, tá je prednostná, na tom trvala aj samotná európska komisia a sociálni partneri na európskej úrovni, aby dohoda sociálnych partnerov mala prednosť pred akýmikoľvek inými zásahmi, napríklad z prostredia vlády alebo pred nastavením automatu tak, ako to umožňuje naša legislatíva,“ povedala prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.
Čítajte viac Budú mať desiatky tisíc dôchodcov vyššie penzie? SNS volá po zmene, bude to však drahé
Aktuálne je výška minimálnej mzdy, ktorú dostáva človek v najnižšom stupni náročnosti práce v rámci tabuliek, 750 eur v hrubom za mesiac. Jej výšku určuje automat, no v praxi je suma, ktorú najmenej zarábajúci ľudia v hospodárstve dostávajú, závislá od výsledkov rokovania tripartity. Ak by však nový automat platil už minulý rok, tento rok by títo zamestnanci dostávali 783 eur.
Na rok 2025 však platí, že sa pôjde ešte podľa starého vzorca – minimálna mzda sa teda bude vypočítavať ako 57 priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. V roku 2023 bola priemerná mzda na úrovni 1 430 a podľa automatu by tak mala byť minimálna mzda v roku 2025 na úrovni 815 eur. Táto suma bude, samozrejme, platiť len vtedy, ak sa firmy, odborári a vláda nedohodnú inak. To sa stalo práve počas posledných dvoch vyjednávaní v predchádzajúcich rokoch, keď odborári dosiahli historický úspech v podobe vyjednania sumy minimálnej mzdy nad rámec automatu.
Bude sa prepúšťať?
Minister práce Tomáš pripomína, že na to, aby nový vzorec mohol vstúpiť do platnosti, nový zákon musí parlament schváliť do konca tohto roka. V takom prípade by sa podľa nových pravidiel začalo vyjednávať už budúci rok a vyššiu minimálku by ľudia začali dostávať až v roku 2026. Podľa odhadov, a na základe nových prepočtov, by sa mala minimálna mzda o dva roky vyšplhať na 920 eur a v roku 2027 až na 970 eur. Všetko však bude záležať na tom, aká bude priemerná mzda v hospodárstve v rokoch 2024 a 2025 a rovnako aj od výsledkov vyjednávania sociálnych partnerov.
Aktuálne však platí, že slovenské minimálne platy vyjadrené nominálnou sumou patria v rámci Európskej únie (EÚ) k najnižším. Nižšiu minimálnu mzdu ako u nás majú už len Bulhari (477 eur), Rumuni (663 eur), Maďari (697 eur) a Lotyši (700 eur). Najvyššie minimálne výplaty potom majú v Luxembursku (2 571 eur), Holandsku (2 183 eur) či v Írsku (2 146 eur).
Súčasné nastavenie minimálnej mzdy je podľa ministerstva problematické aj preto, že podľa transpozície Európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách by mali byť najnižšie platy na úrovni približne polovice priemernej mzdy v konkrétnom roku. Napríklad minulý rok, tak ako sme spomínali vyššie, bola minimálna mzda na úrovni 1 430 eur, pričom minimálna mzda dosiahla 700 eur. To predstavovalo podiel 48,95 percenta – teda menej ako 50 percent. Návrat k pôvodnému nastaveniu automatu by tak Slovensku mohol pomôcť dopracovať sa k tomuto cieľu.
Čítajte viac Vyše 200-tisíc zamestnancom razantne stúpnu mzdy. Najnižšie zárobky čakajú zmeny
Kritici zvyšovania minimálnej mzdy dlhodobo upozorňujú, že by takýto krok mohol v chudobnejších regiónoch spôsobiť prepúšťanie – firmy podľa nich jednoducho zvýšené náklady spojené s rastúcimi platmi nepokryjú. Minister Tomáš však s takýmito tvrdeniami nesúhlasí a upozorňuje na to, že nezamestnanosť na Slovensku je aktuálne na historických minimách – pohybuje sa na úrovni okolo štyroch percent a máme tiež desiatky tisíc voľných pracovných miest. „Neobávame sa, že zvýšenie minimálnej mzdy bude mať negatívny dopad na zamestnanosť,“ zdôraznil šéf rezortu práce.