Návrh zákona obsahuje aj časti, ktoré sú nad rámec smernice EÚ. Uviedla to v stanovisku Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) k návrhu novely zákona o minimálnej mzde, ktorou sa v pondelok mala zaoberať tripartita.
Čítajte viac Na Slovensko prichádza známa švédska služba. Ľuďom zjednoduší platenie v obchodoch
Cez príplatky bude podľa asociácie zmenou minimálnej mzdy zasiahnutá väčšina podnikateľského sektora, napr. doprava, stavebníctvo alebo zdravotníctvo. Vláda odmieta zmierniť nárast nákladov a neponúka žiadne kompenzačné opatrenia, ako napr. v Českej republike, kde zrušili stupne náročnosti práce.
APZD podčiarkla, že návrh zákona je politickým rozhodnutím, s formálne dodržaným sociálnym dialógom so zamestnávateľmi a ako súčasť politickej kampane. Nad rámec smernice EÚ je podľa asociácie aj návrh opätovného zavedenia reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (KZVS). Ide o automatickú extenziu zmlúv na zamestnávateľov, ktorí neboli súčasťou rokovaní, nepodpísali a ani nemusia mať o jej existencii žiadnu vedomosť. Na modelových príkladoch je vidno, že stačí, aby KZVS pokrývajúca menej ako 10 % trhu sa stala záväznou pre zvyšných 90 %, čo nemožno nazývať reprezentatívnosťou.
Asociácia poznamenala, že česká vláda pristúpila k zrušeniu stupňov zaručenej mzdy (v SR stupne náročnosti práce) pre súkromný sektor. Česko na rozdiel od Slovenska má napojené príplatky na priemernú mzdu až na jeden, a to príplatok za prácu v sťaženom prostredí napojený na minimálnu mzdu.
Z návrhu novely zákona, o ktorom v pondelok rokovala Hospodárska a sociálna rada (HSR) SR vyplýva, že výška minimálnej mzdy vzrastie z 57 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy. Táto zmena nadobudne účinnosť od začiatku budúceho roka, pričom bude platiť pre stanovenie minimálnej mzdy na rok 2026.