Zmeny sa dotknú všetkých bytových jednotiek, ktoré sú napojené na centrálne vykurovanie, ale aj bytoviek s vlastnou domovou kotolňou či individuálnym zdrojom vykurovania. V bytových domoch žije skoro polovica obyvateľov Slovenska, čiže nové pravidlá rozpočítavania tepla zasiahnu veľkú časť populácie. Až 1,5 milióna ľudí na Slovensku vykuruje prostredníctvom centrálneho zdroja tepla alebo majú centrálne kúrenie s vlastnou kotolňou v bytovke.
Viac si priplatia tie domácnosti, ktoré výrazne šetrili a spoliehali sa na to, že im byt „vyhrievali“ susedné byty. Vyššie účty môžu prísť aj pre majiteľov neobývaných bytov, kde zámerne nekúria vôbec, dokonca aj pre majiteľov bytov, ktorí sa od centrálneho kúrenia odpojili a inštalovali si vlastný plynový kotol.
Čítajte viac Dotácie na lacný plyn sa skončia, príde cenový skok. Analytici predpovedajú, čo čaká domácnosti
Na druhej strane nové rozpočítavanie bude spravodlivejšie pre domácnosti s vyššou spotrebou tepla. Taktiež pre rohové či krajné byty, ktoré doplácali na svoju polohu. Treba však mať na pamäti, že niektoré správcovské spoločnosti už podľa nového vzorca prepočítali vplyv novej vyhlášky na rozpočítavanie nákladov na teplo, upravili zálohové platby a pripravili domácnosti na nové platby. Mnohé tak ešte neurobili a domácnosti si zmeny všimnú už v aktuálnych vyúčtovaniach. Správca ich má doručiť do konca mája.
„Zmena v rozpočítavaní tepla je zásadná, pretože vlastníkov bytov a ich peňaženiek sa bude dotýkať každoročne,“ hovorí pre Pravdu analytik Radovan Potočár.
Denník Pravda pripravil k tejto téme sériu otázok a odpovedí.
1. Prečo sa menia pravidlá?
Dôvodom zmien pri pravidlách rozpočítavania nákladov na teplo je nová vyhláška ministerstva hospodárstva, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2023. Prvýkrát sa podľa nej postupovalo pri rozpočítavaní dodaného tepla a nákladov za vykurovaciu sezónu 2022/2023. Termín, do ktorého by domácnosti mali dostať finálne vyčíslenia, zostáva nezmenený, aj nová vyhláška hovorí o konci mája.
Práve koniec mája je finálny termín, dokedy správcovské spoločnosti musia domácnostiam poslať ročné zúčtovanie, v ktorom budú zahrnuté zmeny. „Pravidlá sa menia v mnohých ohľadoch. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že základným princípom je posun smerom k rovnomernejšiemu rozpočítavaniu tepla,“ hovorí analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk.
2. Aké zmeny vyhláška priniesla?
Pri rozpočítavaní nákladov na teplo ostáva zachované rozdelenie na spotrebnú a základnú zložku. Vyhláška ustanovuje podiel základnej zložky na úrovni 60 percent. Na druhej strane vlastníci bytov sa môžu dohodnúť aj na inom percente, ale základná zložka musí dosahovať minimálne 30 percent.
V minulosti sa totiž stávali extrémne prípady, v ktorých bola základná zložka nastavená napríklad na nula percent. Mohlo sa tak stať, že dva byty s rovnakou výmerou mali aj desaťnásobný rozdiel v nákladoch na vykurovanie. Pre lepšie pochopenie, tak základná zložka v sebe zahŕňa náklady za spotrebované teplo rozpočítané na štvorcový meter. Túto časť nevie vlastník ovplyvniť. Na druhej strane spotrebná zložka v sebe zahŕňa náklady za spotrebované teplo, ktoré sú vypočítané napríklad z meračov na radiátoroch. Túto zložku vie vlastník ovplyvniť reguláciou teploty.
Novinkou vo vyhláške je aj kontrolný mechanizmus, ktorý má zabrániť príliš veľkým rozdielom v nákladoch na teplo. „Princíp spočíva v tom, že byt s najnižšou jednotkovou cenou v prepočte na štvorcový meter sa porovná s bytom s maximálnou cenou. Rozdiel nemá prevyšovať 2,5-násobok,“ vysvetľuje analytik.
3. Koho sa zmeny dotknú negatívne?
<A>Zoberme si prvý príklad vlastníka bytu, ktorý enormne šetrí tým, že minimálne vykuruje a spolieha sa na to, že mu teplo bude prenikať od susedov. Ak bola nastavená základná zložka veľmi nízko, povedzme na 10 percent a spotrebná zložka, naopak, vysoko, povedzme na 90 percent, dokázal ušetriť. Vďaka vyhláške si po novom priplatí, práve vďaka stanoveniu minimálnej hranice základnej zložky na 30 percent. Rovnaký scenár sa dá uplatniť aj na neobývaný byt či investičnú nehnuteľnosť bez nájomníka. Keďže v byte nikto nebýva, vlastník nemá dôvod v ňom zbytočne vykurovať a termostat nastaví na minimálne vykurovanie.
Podľa zväzu teplárov by sa mal v praxi vyriešiť napríklad problém s bytmi, ktoré sú po väčšinu roka neobývané, taký byt doteraz platil za teplo extrémne málo, po novom zaplatí 2-krát toľko, za predpokladu rovnakej spotreby domu a bytu – a byt, ktorý platil, naopak, veľa, bude platiť menej.
Čítajte viac V bratislavskom Volkswagene prudko vzrástli mzdy. Odtrhli sa od zvyšku Slovenska
Zmeny nastanú aj v prípade individuálneho vykurovania. Druhý príklad sa dá ilustrovať na majiteľovi bytu v bytovke s centrálnym vykurovaním, ktorý sa rozhodol, že sa od centrálneho zdroja odpojí a bude si vykurovať plynovým kotlom. Aj takýto prípad individuálneho vykurovania zasiahne nová vyhláška. V takomto prípade sa náklady na dodávku tepla rozdelia na základnú a spotrebnú zložku, pričom základná zložka sa rozpočíta aj na priestory s individuálnym kúrením.
4. Koho sa zmeny dotknú pozitívne?
Domácnosť s vyššou spotrebou môže za určitých podmienok pri zmenách získať. Zoberme si príklad domácnosti s vyššou spotrebou, ktorej teplo z bytu preniká do susedného nevykurovaného bytu. V takomto prípade domácnosť s vyššou spotrebou nedobrovoľne vykuruje aj suseda, ktorý sa rozhodol, že ušetrí tým, že bude minimálne vykurovať. Ten, kto príliš šetril, tak zaplatí viac a, naopak, domácnosti s vyššou spotrebou môžu vďaka zmenám ušetriť.
Ďalším príkladom sú majitelia rohových či krajných bytov. Je rozdiel, ak je byt v strede bytovky a teplo z bytu neuniká žiadnym smerom. Iné to je práve pri rohových bytoch, kde môžu byť úniky tepla väčšie. Vyhláška tak priniesla pozitívne zmeny aj pre majiteľov tých bytov, ktoré nie vlastnou vinnou mali väčšie úniky tepla.
5. Od čoho závisia preplatky a nedoplatky?
Slovenský zväz výrobcov tepla vysvetľuje, že preplatky alebo nedoplatky závisia aj od nastavenia výšky zálohových platieb. Upozorňuje, že zálohový predpis na rok 2023 sa niektorým odberateľom mohol viackrát meniť. Podľa zväzu je to jednak v dôsledku nárastu cien energií, ako aj z titulu nových pravidiel pre rozpočítanie nákladov na vykurovanie a teplú vodu, ktoré priniesla spomínaná vyhláška. „Výška preplatku alebo nedoplatku bude v aktuálnom vyúčtovaní ešte viac závislá od nastavenia výšky zálohových platieb ako v uplynulých rokoch,“ uviedol predseda predstavenstva zväzu Stanislav Janiš.
Domácnosť platí za kalendárny rok zálohové platby za dodávky tepla. Ak sú skutočné náklady vyššie ako suma uhradených záloh, vznikne nedoplatok a naopak. Teplári predpokladajú, že domácnosti sa nemusia v dôsledku teplej zimy obávať vysokých nedoplatkov z titulu vysokej spotreby.