Súčasná legislatíva hovorí, že požiadať o pomoc s vyššími splátkami môžu iba takí dlžníci, ktorí majú v úverovej zmluve jednoznačne uvedené, že ich úver slúži na kúpu, rekonštrukciu, prípadne výstavbu bývania.
Práve táto podmienka je pre mnohých klientov bánk ten dôvod, pre ktorý nárok na pomoc od štátu nemajú. Refinancovanie hypotéky je situácia, keď klient svoj dlh prenáša do inej banky. Úver v novej banke už nie je určený na kúpu, rekonštrukciu alebo výstavbu. Účelom nového úveru je splatenie iných záväzkov, a v tom prípade klient stráca nárok na pomoc od štátu.
Refinancovanie hypotéky sa nezriedka deje napríklad pri výročí fixácie, keď prestavajú platiť pôvodné dohodnuté podmienky a banka klientovi určuje novú úrokovú sadzbu. Tá pri súčasnom stave hypotekárneho trhu môže byť výrazne vyššia, preto klient prirodzene môže hľadať výhodnejšiu ponuku v novej banke. Ľahko sa tak môže stať, že stále týmto úverom spláca nehnuteľnosť, v ktorej býva, no nárok na pomoc od štátu stráca. Je to tak práve preto, že v zákone je podmienka, ktorá sa týka účelu úveru, nastavená relatívne prísne.
Práve to by mala novela, ktorá sa objavila na finančnom výbore, meniť. Pomoc by sa podľa návrhu mala týkať aj úverov, ktoré slúžia na refinancovanie pôvodného úveru, pomoc sa však nebude týkať bezúčelových, takzvaných amerických hypoték a ani hypoték, ktoré slúžia na konsolidáciu iných spotrebiteľských hypoték. Konsolidácia sa používa v prípade, že má dlžník niekoľko menších úverov a na ich splatenie si vezme iný väčší konsolidačný úver.
Novela by mala byť účinná od tohto júna. Ľudia, ktorých sa pomoc týka, budú môcť o peniaze od štátu požiadať spätne od januára tohto roku.
Veľké problémy v praxi
Marián Viskupič (SaS) zmeny v zákone privítal s tým, že koalícia „nejaké chyby“ odstraňuje. Zároveň ale hovorí, že tento zákon nemal nikdy vzniknúť. „Môj názor je stále ten, že to bolo treba zrušiť. Ľudia, čo majú hypotéky, aj keď sú tie úroky vyššie, nie sú sociálne prípady,“ povedal Viskupič. Zákon sa však týka iba časti úverov. Na pomoc nebudú mať nárok nové refinancované úvery, ktoré bude klient refinancovať po vstupe zákona do účinnosti. Tá by podľa návrhu mala nastať v júni. Stále teda bude platiť, že by si mal klient zvážiť, či chce mať nárok na pomoc od štátu, alebo radšej využije prípadnú lepšiu refinančnú ponuku v inej banke.
Karas novelu zákona priniesol na výbor s tým, že zmenu si vyžiadala aplikačná prax. Aj denník Pravda kontaktovali s prosbou o radu čitatelia, ktorí dostali od banky zamietavé stanovisko práve preto, že účel úveru nebol vyhovujúci.
Čítajte viac Kamenický ukázal ochutnávku z ozdravných opatrení. Prichádzajú nové dane, Fico hovorí aj o prepúšťaní úradníkov
Vo všeobecnosti platí, že záujem o pomoc zo strany štátu je zatiaľ nízky. Finančná správa SR zatiaľ nemá k dispozícii údaje o tom, koľko ľudí si uplatnilo daňový bonus na zvýšené splátky za rok 2023, no nízky záujem o pomoc ukazuje štart pomoci za rok 2024, ktorú vyplácajú jednotlivé úrady práce vo forme mesačnej dávky.
Pomoc s vyššími splátkami hypoték ministerstvo práce poslalo za január 2024 celkovo 3 658 domácnostiam a títo ľudia dostali spolu 273-tisíc eur. Dokopy tak priemerne pomoc dosiahla výšku 74,73 eura.
Ako dotácia funguje v praxi?
Výška príspevku je 75 % z kladného rozdielu medzi uhradenou mesačnou splátkou za príslušný mesiac a referenčnou splátkou, najviac v sume 150 eur mesačne.
Ak sa dlžníkovi zvýši mesačná splátka o 300 eur, napríklad z 200 eur na 500 eur (75 % z 300 eur je 225 eur) – príspevok bude poskytnutý v maximálne možnej výške príspevku 150 eur.
Ak sa dlžníkovi zvýši mesačná splátka o 60 eur, napríklad zo 120 eur na 180 eur (75 % zo 60 eur je 45 eur) – príspevok bude poskytnutý v sume 45 eur. ZDROJ: Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR
Nízky záujem o pomoc avizuje už aj štátna tajomníčka ministerstva financií Daniela Klučková. Podľa nej zatiaľ o pomoc od štátu požiadalo najviac sedemnásťtisíc dlžníkov. Zároveň počas rokovania výboru pripustila, že so zamietnutím mohla skončiť až polovica žiadostí.
Podmienky na získanie pomoci aj bez rozšírenia môže podľa ministra práce spĺňať až 315-tisíc úverov. Je ale pravda, že dlžníci získavajú právo dostať peniaze od štátu len postupne, kľúčový je, samozrejme, moment, keď stúpne výška splátky úveru.
Napriek tomu sa očakávalo, že záujem prejaví viac ľudí. Áno, určitým spôsobom sa očakávalo, že bude väčší záujem, je tam tá brzda, ktorá sa týka tých, ktorí refinancovali, tým dávame možnosť zapojiť sa,“ povedal predseda výboru Ján Blcháč (Hlas), ktorý návrh spolu s Danielom Karasom predkladal.
Čítajte viac Dôchodkový systém nevládze už teraz a bude horšie. Ako to vidí prestížna organizácia?
Úvery zdraželi citeľne
Pomoc so zvýšenými splátkami úverov sa stala jednou z predvolebných tém strany Smer. Už vtedy ministerstvo financií pod vedením úradníckej vlády upozorňovalo, že nárast splátok absolútna väčšina klientov zvládne.
Napriek tomu platí, že v porovnaní s historickými minimami z konca roku 2021 sa úrokové sadzby nových úverov zdvihli niekoľkonásobne. V novembri 2021 bola priemerná úroková sadzba nového úveru na bývanie 0,87 percenta, vo februári 2024 to bolo až 4,07 percenta. Ceny úverov sú tak počas obdobia dvoch rokov viac ako 4,5-krát drahšie.